BRATISLAVA. Slovensko sa stáva čoraz zaujímavejšou krajinou pre cudzincov. Vlani sa ich sem presťahovalo rekordne veľa – vyše 8600. Z krajiny sa pritom oficiálne vysťahovalo asi 1800 ľudí.

Demograf Boris Vaňo to považuje za „znak väčšieho záujmu o našu krajinu“ zo strany cudzincov, a to je podľa neho typické pre všetky krajiny Európskej únie. Na tejto skutočnosti podľa neho nič nemení ani to, že „reálne migračné čísla sú iné, lebo počet vysťahova­ných zo Slovenska je podhodnotený v dôsledku nepresnej evidencie“.

Slovensko pomaly nadobúda také postavenie, aké mali krajiny, do ktorých sa jeho obyvatelia často sťahovali. Už neplatí, že najviac cudzincov k nám mieri z ekonomicky rozvinutého Česka.

Niektoré údaje o vlaňajšom populačnom vývoji obsahuje správa o sociálnej situácii obyvateľstva, ktorú pripravilo ministerstvo sociálnych vecí a rodiny.

Dominujú Rumuni

Od roku 2002 na Slovensku každý rok platí, že sa prisťahuje viac ľudí ako v tom predchádzajúcom. Predovšetkým po vstupe krajiny do Európskej únie sa ich počet zvýšil.

Kým začiatkom tohto desaťročia to bolo dvetisíc osôb, vlani ich počet prevýšil 8600.

Danuša Jurčová z Výskumného demografického centra tvrdí, že zásadný vplyv na vývoj počtu prisťahovaných malo rozšírenie únie o Rumunsko a Bulharsko, ku ktorému došlo 1. januára 2007.

Za rok sa k nám prisťahovalo dva a pol tisíca Rumunov a viac ako 500 Bulharov. Je možné, že mnohí z nich tu už nejaký čas žili, len nemali právo na trvalý pobyt. Ako občania Európskej únie ho už automaticky majú. Predtým na pobyt dlhší ako tri mesiace potrebovali povolenie.

Až za Rumunmi nasleduje takmer 1200 ľudí z Česka, ktoré je pre nás tradičným partnerom s dlhoročnou väzbou, i keď v oveľa väčšej miere sa sťahujú Slováci do Česka. Okolo 700 ľudí sa prisťahovalo z Nemecka a 570 z Maďarska.

Najmä vďaka prisťahovalectvu má Slovensko čoraz viac obyvateľov. K 31. decembru 2007 žilo na jeho území 5 400 998 osôb. Nepatrne viac nás bolo iba na konci roka 2000.

Čo sem cudzincov ťahá?

Medzi prisťahovanými prevládajú muži, len z Ukrajiny sem mieri viac žien ako mužov. To poodhaľuje aj motívy ich konania. Zvyčajne je častým dôvodom presťahovania ukrajinských žien na Slovensko sobáš,“ tvrdí Jurčová.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšie dôvody na imigráciu sú „zlúčenie rodiny“ a práca.

Pre prácu v automobilke Kia Motors Slovakia sa k nám presťahovalo aj 60 manažérov z Kórey. Väčšina to urobila ešte v roku 2004, zvyšok v nasledujúcom roku, povedal hovorca spoločnosti Dušan Dvořák.

Prílev zahraničných investícií a rast ekonomiky vedú k tvorbe pracovných miest a tých je toľko, že ich nedokáže obsadiť domáce obyvateľstvo.

„Je pravdepodobné, že u ľudí, čo sa prisťahovali z Rumunska a Bulharska s prevahou mužov, ide práve o pracovné dôvody, a to najmä v súvislosti s výkonnosťou ekonomík v krajinách ich pôvodu,“ hovorí Jurčová.

Dôvody, ktoré imigranti uvádzajú, však nemusia zodpovedať skutočnosti. Môžu totiž zaškrtnúť aj „iné dôvody“ a práve za ne „sa schovávajú najčastejšie všetky reálne príčiny sťahovania, aj u občanov Rumunska a Bulharska“, tvrdí Jurčová.

Treba spĺňať isté podmienky

Každý, kto sa chce na Slovensko presťahovať, musí osobne požiadať o povolenie na pobyt. Urobiť to môže na našom veľvyslanectve v domovskej krajine, alebo v určitých prípadoch aj na tunajšej cudzineckej polícii.

Pri podaní žiadosti musí preukázať, že má zabezpečené ubytovanie, zdravotné poistenie i financie na prežitie.

Vladimíra Hrebeňáková z ministerstva vnútra vysvetľuje, že „finančné zabezpečenie pobytu cudzinec preukáže vo výške minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu“, čo celý tento rok predstavuje 8100 korún mesačne.

Veľvyslanectvo alebo cudzinecká polícia si môže od neho vyžiadať aj čestné vyhlásenie, že „nebude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia“.

Cudzinci podľa trvalého pobytu v roku 2007

Zdroj: ministerstvo vnútra