BRATISLAVA. Od augusta by malo byť jasné, koľko ambulantných praktických lekárov, gynekológov aj zubárov by malo pôsobiť v jednotlivých okresoch. Ministerstvo zdravotníctva dalo na pripomienkové konanie návrh, kde stanovilo ich minimálny počet v okresoch. Počet ostatných špecialistov, ako napríklad očných, ortopédov alebo geriatrov, prepočítalo na kraje. Zdravotné poisťovne by mali zazmluvniť okolo 9tisíc lekárov.
Ministerstvo chce týmto návrhom zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov. Po minimálnej sieti nemocníc tak chce vytvoriť aj minimálne siete ambulancií.
Župy trápi aj vek lekárov
Vyššie územné celky upozorňujú na to, že v niektorých špecializáciách lekári chýbajú už teraz. Župy najviac trápi nedostatok zubárov. Napríklad v Malackách je momentálne 22 zubárov, ministerstvo navrhuje, že ich musí byť 25. V Senici naopak budú chýbať gynekológovia. V súčasnosti je v ich okrese päť, ministerstvo výpočítalo, že ich má byť takmer osem.
Trnavský kraj okrem nedostatku lekárov gynekológov a zubárov, trápi aj prestarnutosť praktických lekárov pre dospelých, deti a dorast.
Zástupcovia samosprávnych krajov si zároveň myslia, že nariadenie nevyrieši nedostatok lekárov a sestier. „Opatrenie problém nerieši, len ho počtársky upravuje,“ povedala lekárka Bratislavského samosprávneho kraja Oľga Veselá. V mnohých prípadoch sa podľa nej ukázalo, že súčasný počet ambulancií je nedostatočný a bolo by ich potrebné posilniť. „Návrh však počíta aj v týchto prípadoch s reštrikciou,“ povedala Veselá.
Prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco si myslí, že minimálne stanovený počet lekárskych miest môže ohroziť existenciu niektorých špecialistov. „Umelým mechanizmom nás chcú rušiť. Tento návrh je v rozpore s hospodárskou súťažou,“ povedal. Zdravotné poisťovne budú podľa neho tlačiť lekárov k nižším cenám. Návrhom sa podľa neho nič nezlepší, len sa predĺžia čakacie lehoty.
Ministerstvu vyčíta, že pri výpočtoch nie je zohľadnená chorobnosť a nie sú známe kritériá výpočtov.
Analytik inštitútu HPI Tomáš Szalay si myslí, že pacienti by mali návrh pocítiť pozitívne.
Tak ako Janco však spochybňuje prepočty ministerstva, keďže v dôvodovej správe nie je uvedená metodika. „Návrh je však lepší ako nariadenie, ktoré v súčasnosti platí,“ myslí si Szalay.
Pozitívne hodnotí najmä to, že ministerstvo navrhuje, aby aj lekárne mali pohotovosť. Lekárne by tak mali byť otvorené aj v noci a cez víkendy.
Nie vo všetkých okresoch, ale budú otvorené pohotovostné lekárne. Napríklad jedna lekáreň by mala podľa ministerstva stačiť štyrom okresom Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica a Krupina.
Hovorkyňa ministerstva Silvia Balázsiková však tvrdí, že návrh vychádza aj z počtu obyvateľov územia vrátane chorobnosti a úmrtnosti obyvateľov alebo aj migrácie cudzincov.
Poisťovne: nič sa nezmení
Zdravotná poisťovňa Union predpokladá, že pre jej poistencov sa nič nezmení a nepredpokladá, že by v niektorých okresoch mali chýbať lekári. Keďže v nariadení sa píše o minimálnej sieti, poisťovne môžu uzatvoriť viacero zmlúv.
„Stanovený minimálny počet ambulancií nevylučuje, že zdravotná poisťovňa uzatvorí zmluvy aj nad rámec minimálnej siete, s ohľadom na potreby svojich poistencov,“ povedala hovorkyňa Apolla Radoslava Miklášová. Nariadenie by malo platiť od začiatku augusta.
Malé nemocnice platy o desatinu nezdvihli
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb začína rokovať o ďalšom zvýšení miezd.
Navrhuje 10percentné zvýšenie pre zdravotníckych a 7percentné pre nezdravotníckych pracovníkov. Zmeny by mali v peňaženkách pocítiť od októbra tohto roka. S predstaviteľmi fakultných nemocníc sa odborári majú stretnúť na budúci týždeň.
Zväz pritom iba pred niekoľkými dňami ukončil rokovania o raste miezd s Asociáciou nemocníc Slovenska, kde rozhodca nariadil ich zvýšenie o 7 percent od začiatku júna. S fakultnými nemocnicami odborári vyjednali 7 percent od 1. februára ešte začiatkom roka. Zvýšenie platov však v skutočnosti nenastalo. Prezident Asociácie nemocníc Marián Petko povedal, že rozhodnutie zobrali na vedomie a že ďalší postup je teraz na jednotlivých riaditeľoch. Tí však na zvýšenie miezd nemajú peniaze. „Ak nebudú mať dostatok prostriedkov, tak tie mzdy logicky nezvýšia,“ odpovedal Petko na otázku, ako problém riešiť.
Podľa predsedu odborárov Antona Szalaya si takýto postup „rozmyslia“. Všetci členovia zväzu totiž o rozhodnutí vedia, ak budú mať pri jeho presadzovaní problémy, môžu sa obrátiť na súd. „Je na riaditeľoch, aby rokovali so zdravotnými poisťovňami a zriaďovateľmi, a získali viac peňazí,“ povedal.
(sita)