Nebojíte sa, že si pošramotíte medailami ovenčenú minulosť?
„Situácia je taká, že už ťažko niečo stratiť. Postavím sa na striedačku iba za predpokladu, že výkonný výbor naplno akceptuje moje vážne výhrady k fungovaniu celého hokeja. Od základov po presahy v jeho spoločenskej angažovanosti.“
Mierite na extraligové veľkokluby, ktoré si pestujú svoj biznis bez ohľadu na stav mládeže, o ktorú sa posledný draft NHL ani neobtrel?
„Iste. Väčšina extraligových klubov si pomýlila napätie s kvalitou. Naša súťaž neprodukuje žiadnu mladú vlnu, máme minimálne päťročný výpadok.“
Pred dvoma rokmi si riadiaci orgán extraligy Pro–hokej vcelku potichu vypustil zo stanov obmedzenie počtu zahraničných hráčov na štyroch. Tiež terč vašich podmienok?
„Kľúčový. Projekt reprezentačnej dvadsiatky bol náhradou deformácie z centra, že mladí hráči vo svojich kluboch nedostávali priestor. Ich miesta zaberali starší legionári, ktorí majú pre perspektívu slovenského hokeja nulový význam.“
Egoizmus veľkoklubov sa prejavuje aj vo vzťahu k menším, odkiaľ mladých len čerpajú, no výkonnostne ich nikam neposunú. Sú aj svetlé výnimky?
„Som rád, že pred dvoma rokmi sa spamätal popradský prezident Tóno Danko, tradične, i keď aj z núdze dostávajú najviac šancí mladí v Liptovskom Mikuláši. Aj skalický príklad je pozitívne zaujímavý.“
Vyplakáva sa na nedostatok ľadových plôch, ktorých neubúda, ale mladých hráčov áno.
„Rolu stále zohráva finačná nedostupnosť hokeja, no sľubne sa rozbiehajú podporné programy. Vážnejšia je krátkozrakosť funkcionárov, neefektívna práca s mládežou. Nech sa pozrú na Malkina či Crosbyho, kam sa vekovo presúvajú svetoví lídri. U nás sa spí.“
Po výbuchu na šampionáte v Halifaxe bol hokejový národ náchylný k voľbe zahraničného trénera. Mal ju mať na starosti jeden z generálnych manažérov Václav Nedomanský. Robbie Ftorek to však nebude. Privítali by ste zahraničného kouča, alebo slovenská mentalita na to ešte nie je pripravená?
„Prečo nie, zahoďme predsudky. Zahraniční tréneri sa osvedčili aj Fínom, Bielorusom. S perspektívou na olympiádu vo Vancouveri 2010 a za reálneho predpokladu, že naša reprezentácia bude stáť ešte dlho na hráčoch NHL, by to bolo logické riešenie.“
Priestor pre váš aktívnejší návrat k hokeju otvoril aj útlm vašich podnikateľských aktivít. Ste ešte generálnym riaditeľom Eurobalu?
„V januári vypršala trojročná lehota akvizície, firma prešla do nadnárodného vlastníctva. Pustil som sa do projektu Strednej odbornej školy pre športovcov v Piešťanoch.“
Prečo v Piešťanoch?
„Napríklad je tam priaznivejšie prostredie ako v bratislavskom Ružinove, kde politika blokuje využívanie hotovej ľadovej plochy. Okrem toho je možná spolupráca s plávaním v osobe pani Moravcovej, Martininej mamy.“
Slovensko traumatizuje vývoj arény pre svetový šampionát v roku 2011.
„Mrzí ma, že celá interpretácia je mylná. Zväz s výstavbou nemá nič spoločné. My sme mohli vec len iniciovať a potom sa prizerať. Výsledná voľba rekonštrukcia starého je pritiahnutá za vlasy. Bol som v minulosti pri lepších návrhoch, vtedajší premiér nezareagoval.“
Ján Filc
Narodený: 19. februára 1953 v Bratislave. Bývalý brankár.
Trénerské úspechy: bronz na MS dvadsaťročných 1998 vo Winnipegu.
MS 2000 Petrohrad: striebro
MS 2002 Goteborg: zlato.
Kandidáti na nového asistenta: Ernest Bokroš, František Hossa, Ľubomír Pokovič, Peter Oremus, Rudolf Jurčenko (tréner brankárov v Slovane)
