KOŠICE. Osem drevených kostolíkov postavených pod Karpatmi na dnešnom území Slovenska v 16. až 18. storočí odvčerajška oficiálne patrí medzi svetové unikáty.

Výbor Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na zasadnutí v kanadskom Qebecu rozhodol o ich zaradení do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Kostoly rôznych konfesií

Okrem rímskokatolíckeho kostolíka v Hervartove (okr. Bardejov) sa do zoznamu svetového dedičstva UNESCO dostali aj rímskokatolícky kostol v Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách (okr. Dolný Kubín), Hronseku (okr. Banská Bystrica) a Kežmarku a gréckokatolícke kostoly v Ruskej Bystrej (okr. Sobrance), Bodružale a Ladomírovej (okr. Svidník).

Spolu s kostolíkmi sa do prestížneho zoznamu dostali aj Stari Grad na ostrove Hvar v Chorvátsku, historické jadro San Marina v Taliansku, stredoveké opevnenia architekta Sébastiena Le Prestre de Vauban vo Francúzsku a ďalšie štyri jedinečné pamiatky v Papue Novej Guinei, Malajzii a Nemecku.

Obetný býček

Starosta Hervartova Miroslav Mackanič žiaril včera šťastím. „Je to obrovská pocta, ale aj záväzok. Verím, že zápis do svetového zoznamu zviditeľní našu obec v Európe a prispeje k rozvoju turistického ruchu v celom regióne. A že ministerstvo kultúry bude k nám štedrejšie.“ Kostolík v Hervartove z konca 15. storočia, zasvätený Františkovi z Assisi, patrí medzi najstaršie drevené sakrálne stavby rímskokatolíckej cirkvi na svete. Dodnes sa v ňom konajú cirkevné obrady.

V obci s 500 obyvateľmi chystajú veľké oslavy. „Je to výnimočná udalosť v dejinách obce. Chceme pozvať ľudí, ktorí najviac prispeli k zachovaniu tejto pamiatky. Za obeť padne aj nejaký ten býček,“ tešil sa starosta.

Desaťročné úsilie

Zaradenie pamiatok medzi svetové unikáty je zadosťučinením aj pre Michala Kosťa, bývalého starostu Ladomírovej a zanieteného ochrancu drevených sakrálnych stavieb na východnom Slovensku. Pred desiatimi rokmi stál pri zrode občianskeho združenia Zachráňme drevené kostolíky pod Duklou.

„Bolo to v čase neslávnej éry ministra kultúry Hudeca. Štát na tieto stavby kašľal,“ spomína Kosť. Občianske združenie postupne získalo na obnovu pamiatok 30 miliónov korún. Väčšiu časť venovali sponzori. Vďaka nim sa podarilo zachrániť dvanásť gréckokatolíckych kostolíkov.

Víťazný projekt

Projekt na zápis kostolíkov do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva pripravil Pamiatkový úrad SR.

„Rozhodnutie výboru je úspešným zavŕšením niekoľkoročného procesu spätého so spracovaním kvalitného nominačného projektu. Pre obce, regióny i pre mňa osobne je to pocta a súčasne veľký záväzok voči svetovému spoločenstvu preukázať schopnosť príkladne sa o svoje dedičstvo starať,“ reagovala na správu z Quebecu riaditeľka úradu Katarína Kosová.

Ako povedala, štát v ostatných rokoch vyčlenil v rámci grantovej schémy ministerstva kultúry, programu Obnovme si svoj dom, aj podprogram, ktorý sa špeciálne zameriava na lokality zapísané na listine UNESCO.

„Otázkou zostáva, či objem finančných prostriedkov i napriek tomu, že je desaťnásobne väčší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, je dostatočný na to, aby sa pamiatkový fond Slovenska dostal do dobrej kondície a vykazoval minimálne percento chátrajúcich a havarijných objektov,“ dodala riaditeľka pamiatkového úradu.

Slovenské pamiatky v zozname

Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia (1993)

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (1993)

Spišský hrad , Spišská Kapitula, kostol v Žehre (1993)

Urbanistické jadro mesta Bardejov (2000)

Jaskyne Slovenského krasu (2000)

Bukové pralesy Východných Karpát (2007)