Herec Pavel Višňovský sa nedávno sťažoval na neprítomnosť "oficiálneho slangu" v televíznej slovenčine, ktorý by dal postavám život. Hovorí, že v dialógoch sa automaticky škrtajú aj funkčné vulgarizmy, čechizmy, zaužívané slangové synonymá bežných slov. Pýta sa: "Je normálne, aby sa vo filme rovnakým slovníkom rozprávali bezdomovci aj policajti v službe? Veď choďte trebárs medzi mladých, sadnite si na terasu a počúvajte, ako sa bavia. Potom si pustite nejaký dnešný film a zistíte, aký je v tom rozdiel." Tento názor zďaleka nie je ojedinelý. Či si to uvedomujeme, alebo nie, slovenčina má so slangom problém.Slang je definovaný ako nespisovný jazyk, ktorým medzi sebou komunikujú niektoré spoločenstvá a záujmové skupiny. Teoreticky by nám nemalo byť nič do, povedzme, muzikantského alebo lekárskeho slangu, ale niektoré termíny a zvraty preniknú aj mimo pôvodnej society a stanú sa verejným majetkom.

Ako sa rodia

Slangové výrazy vznikajú rôzne: Z cudzích jazykov (čekni to = skontroluj to, lóve = peniaze), novým významom bežných slov (bukvica = homosexuál, vážny = znamenitý, haluz = niečo absurdné, vzniklo zo slova halucinácia, textilák = človek v plavkách na nudistickej pláži), ako novotvary (ty kokso = oslovenie vo chvíľach údivu, vygooglovať = nájsť prostredníctvom vyhľadávača Google), deformáciou alebo skrátením v rámci "ergonómie jazyka" (samoška, telka, elina, hoďka, depka). Zaujímavým prípadom je významová protikladnosť; napríklad cool znamená skvelý, aj keď v pôvodnom význame je chladný, vychladnutý. V slovenčine máme podobné slovo "strašný", čo môže byť absolútnym superlatívom - "to je strašný spevák".

Živý jazyk

Slang je prejavom toho, že jazyk je živý organizmus a živo aj pôsobí. "Vyznačuje sa hravosťou, expresívnosťou i obraznosťou," hovorí renomovaný jazykovedec Slavomír Ondrejovič. "Môže vyjadrovať aj istý dištanc k všetkému oficiálnemu a oficióznemu vrátane jazyka. Používa sa predovšetkým v neoficiálnej komunikácii a jeho prirodzeným prostredím je hovorený a nepripravený jazykový prejav," hovorí jazykovedec a podotýka, že práve preto by sa nemal 'slangisticky' preháňať ani prejav moderátorov v televíznych a rozhlasových reláciách, keďže ide predsa len o verejnú komunikáciu. Teda platí, že treba používať správne slová na správnych miestach. To znamená, že ,zaslangovať' si možno, či dokonca treba aj v médiách či vo vysokej literatúre, ale iba v istých žánroch a uvážene. "V takom prípade aj slangy predstavujú neopakovateľné ozvláštnenie i významné obohatenie celého národného jazyka," tvrdí Ondrejovič.

Prečo je zanedbaný?

V ideologickom prostredí, v ktorom sme žili, nepredstavoval slang hodnotu, skôr niečo poklesnuté. "Ťažko uveriť, že sme nemali slang, keď sme mali obuvníkov, pekárov, železničiarov atď. Nepredpokladám, že sa medzi sebou zhovárali iba spisovnou slovenčinou," hovorí publicistka a jazyková redaktorka Ingrid Hrubaničová. "Prehliadanie hovorenej reči zrejme súviselo s psychológiou obdobia, v ktorom bola dôležitá jednota a 'ľudovosť', čo sa odrazilo v prisudzovaní hodnoty spisovnému jazyku na jednej a nárečiam na druhej strane, pre prax a výrobu bol dôležitý aj odborný jazyk - terminológia. To sa skúmalo najviac. Pre vývin jazyka je však dôležité poznať všetky jeho vrstvy, aj slang. No ani v súčasnosti, keď sa slang v jednotlivých komunitách spontánne rozvíja a všeobecne akceptuje, nepredstavuje hodnotu pre každého. Mnohí ho odmietajú z estetických dôvodov ako hrubší, ledabolý jazyk," myslí si Hrubaničová.

Slovenčinu som nevymyslel

"Slang nepoužívam," hovorí známy spisovateľ Peter Pišťanek. "Snažím sa vychádzať z reality, v ktorej sa nachádzam. Ja som spisovnú slovenčinu nevymyslel, nie som za ňu zodpovedný, ale keďže je to jazyk, ktorým vládnem najlepšie zo všetkých, tak ním píšem. Pracovať s jazykom, ktorý je pomerne chudobný a vytĺcť čo najväčší efekt, je pre mňa výzva."

Pišťanek niekedy nepoužíva priamu reč, ale opisnú formu, čo ktorá postava povedala. "Napríklad ak postava hovorí jazykom bratislavských vekslákov, nemusia sa nejaké ich výrazy hodiť, nepoznám ich alebo by boli nezrozumiteľné, takže opis je namieste."

Spisovateľ má striktný názor na čechizmy a iné -izmy. "Bohemizmom sa vyhýbam, spájajú sa mi s jazykom mestských intelektuálov," hovorí Pišťanek. "Češtinu mám veľmi rád, ale považujem ju za cudzí jazyk. Takisto, ako si nepomáham slovami z angličtiny a nemčiny, tak si nepomáham ani češtinou. Samozrejme, s výnimkou slov, ktoré už slovenčina prijala. Neverím ľuďom, ktorí tvrdia, že musia použiť české slovo, lebo im slovenčina neumožňuje niečo vyjadriť."

Pri slangu hrozí nebezpečenstvo, že veľmi rýchlo starne. "Napríklad, keď človeka niekto osloví ,starec', je jasné, že je to recyklovaný hipisák zo 60. a 70. rokov alebo Filan, Ráž a podobní ľudia. Nič proti slangu, ale ako autor som ho nikdy na nič nepotreboval," hovorí Pišťanek.

Čo redaktorka pustí

Stanislava Kaclíka možno poznáte z titulkov seriálov a filmov. Prekladateľ si myslí, že hlavná zásada pri dávkovaní slangu vo filmoch a seriáloch je: dať ho toľko, koľko pustí zodpovedná redaktorka. "Slovenčina je určite konzervatívnejšia, pokiaľ ide o mieru používania slangu, než napríklad čeština alebo aj nemčina."

Úplne klasický príklad je slovíčko okej, ktoré sa v ,američtine' zhusta nadužíva. "Ja používam vzorec 1:5, čiže jedno okej nechám a ďalších päť nahradím inými slovíčkami ako dobre, fajn, sedí, platí, a tak ďalej, a tak podobne. Zažil som aj pokusy, keď bolo napríklad skupine postáv, ktoré hovorili v angličtine svojským jazykom - či už to bol typ slangu, alebo hoci nárečie - priradené v preklade nejaké nárečie slovenčiny (záhoráčtina, trnavčina, východniarčina). Vyznelo to dosť trápne, tadiaľ cesta určite nevedie. Väčšinou je to o utrafení hovorového štýlu každej postavy a potom už o jednotlivých slovíčkach," podotýka Stanislav Kaclík.

Starosti so slovíčkami

Pri použití slangu v oficiálnych informačných kanáloch (médiá, literatúra) môže nastať aj ďalší problém: "Slangy sa viažu na prostredie, záujmy, niekedy vznikne slangový výraz aj deformáciou terminológie, a to spôsobuje značnú nezrozumiteľnosť," upozorňuje Ingrid Hrubaničová. "Ľudia zvonka ťažko do takéhoto jazyka prenikajú, predstavte si televíznu reláciu, v ktorej by sprejer, punkový muzikant a expert na počítačové systémy hovorili o svojej robote slangom. Asi by si nerozumeli vzájomne ani diváci im. Čo sa týka slangu v preklade beletrie, ako redaktorka mám iba poradný hlas, rozhoduje prekladateľ. Často však vhodný výraz hľadám spolu s ním, nenahrádzam ho 'spisovným', ak v origináli nie je. Keďže vydávanie slangových slovníkov nie je u nás rozšírené, vyžaduje si to komunikáciu s ľuďmi z daného prostredia, čo stojí čas a väčšiu námahu."

Problém je v autoroch

Dušan Taragel, spisovateľ, publicista, editor a scenárista

Myslím si, že nemôžeme tvrdiť, že slovenský slang neexistuje. Existuje, i keď to nie je slang, na aký sme zvyknutí z českej literatúry a filmov. Problém je v inom - či ho poznajú tí, ktorí by ho mali sprostredkovať širšej verejnosti - teda spisovatelia, scenáristi či prekladatelia.

Slang je totiž jazykom nejakej sociálnej skupiny či vrstvy. Najväčším "producentom" slangu sú študenti a potom rôzne komunity - napríklad zločinecké.

Takže ak autor nepozná slang sociálnej skupiny, ak nepozná jazyk, akým sa vyjadrujú študenti, mafiáni, športovci či muzikanti, logicky ho nemôže použiť a dostať do svojich textov. Čiže problém nie je v Jazykovednom ústave ani v korektoroch, ale v samotných autoroch. Záleží na ich vzdelaní, schopnosti počúvať ľudí, ako hovoria medzi sebou a možno aj odvahe ísť do prostredia, kde sa slang používa a naučiť sa ho.

Ako autor slang príliš nepoužívam, pretože ho moje texty nevyžadujú. Iné je to pri písaní scenárov sitkomu Mafstory, v ktorom vystupujú slovenskí mafiáni - tam je používanie slangových výrazov potrebné, aby dialógy zneli autenticky. Mafián predsa nemôže rozprávať ako učiteľka slovenčiny zo stredného Slovenska. V podstate však úplne stačí, ak herci v dôležitých situáciách používajú ,bratislaváčtinu', čiže niečo ako súčasný mestský dialekt okorenený slangovými výrazmi z mafiánskeho prostredia (vyčóruj to, vyťáhnem naňho devinu...) a vulgarizmami. Takéto niečo vôbec nie je potrebné do scenára podrobne písať, stačí naznačiť a herci si to povedia podľa seba, ako im to ,pasuje do huby'.