BRATISLAVA. Koľko meteorológov, toľko predpovedí, zvyknú hovoriť odborníci na predpoveď počasia. Denník SME sa preto rozhodol porovnať predpovede dvoch najväčších poskytovateľov meteorologických služieb na Slovensku – SHMÚ a Meteo – so skutočnými nameranými teplotami od 16. mája do 16. júna. Porovnávali sme údaje zo štyroch miest: Bratislavy, Sliača, Popradu a Košíc.
Kým Meteo bolo k výsledkom porovnania veľmi skeptické, v ústave vyvolali veľký záujem. Meteo vyhlásilo, že je v predpovediach dlhodobo presnejšie, ústav o tom silno pochybuje.
Zhodná mesačná odchýlka: 1,77 stupňa Celzia
Z priemerných odchýlok medzi predpovedanou a nameranou najvyššou teplotou vyplynulo, že obe meteorologické spoločnosti sa mýlili na stotiny stupňa rovnako. Mesačná odchýlka bola v oboch prípadoch 1,77 stupňa Celzia.
V jednotlivých dňoch je presnosť predpovedí nižšia. Každá z inštitúcií mala aj dni, keď jej predpoveď absolútne nevyšla. Našli sa aj dni, keď zlyhali obe.
Najväčšia odchýlka medzi predpovedanou a nameranou teplotou bola 20. mája, keď SHMÚ predpovedal pre Bratislavu 19 stupňov, v skutočnosti však bolo len 11,9 stupňa. Meteo predpovedalo 17 stupňov.
O šesť stupňov sa Meteo v spomínanom období pomýlilo dvakrát, 28. mája v predpovedi pre Poprad a 8. júna v predpovedi pre Sliač.
Najväčšiu priemernú dennú odchýlku pre všetky štyri miesta mal opäť SHMÚ, jeho predpovede pre 9. jún sa od skutočných teplôt líšili v priemere o 4,6 stupňa.
Meteo malo najvyššiu priemernú dennú odchýlku tiež v tento deň, ale „len“ o 3,8 stupňa.
V počte po sebe nasledujúcich dní s vysokou odchýlkou vedie Meteo. Za päť dní v období od 18. do 22. mája sa v predpovedi pre Košice mýlilo každý deň v priemere o vyše 3,5 stupňa.
SHMÚ mal najviac trojdňovú šnúru mylných predpovedí, tiež pre Košice – od 14. do 16. júna. Priemerná denná odchýlka bola 2,8 stupňa Celzia.
Pre Bratislavu najpresnejšie, pre Sliač najmenej
Meteo aj SHMÚ najpresnejšie predpovedali pre Bratislavu. Mesačná priemerná odchýlka predpovedí bola iba 1,39 stupňa.
Najviac sa meteorológovia mýlili v predpovediach pre Sliač, kde bola priemerná odchýlka 2 stupne, v Poprade 1,97 stupňa. Košice mali 1,68stupňovú odchýlku.
Pre Bratislavu a Sliač malo presnejšie predpovede Meteo, pre Poprad a Košice SHMÚ. Meteorológovia zo SHMÚ hovoria, že vo všeobecnosti sa lepšie predpovedá počasie pre rovinu ako pre hory.
Meteo: Je to nedostatočné SHMÚ: Je to prekvapenie
SHMÚ považuje porovnanie za veľmi zaujímavé, Meteo bolo k výsledkom veľmi skeptické.
„Hodnotenie úspešnosti predpovede teplôt, ktoré sú vybrané z 32 dní, považujem za štatisticky nedostatočne preukázané,“ hovorí Jozef Iľko, ktorý pripravuje predpovede počasia aj pre Meteo.
K porovnaniu sa podľa neho nedá nič povedať aj preto, lebo ide len o údaje zo štyroch miest, čo je v hornatej krajine málo. Povedal, že porovnanie by bolo hodnoverné, keby zahŕňalo údaje za niekoľko rokov, a aj ďalšie ukazovatele, napríklad najnižšiu teplotu, vietor a oblačnosť.
Meteorológovia zo SHMÚ súhlasia. „Štatisticky je to niečo výnimočné,“ povedal však Oldřich Španiel o zhodnej priemernej mesačnej odchýlke. Odchýlku 1,77 stupňa označil ústav za veľmi dobrý výsledok.
Miloš Figura z firmy Omega plus, ktorá stojí za Meteom, povedal, že jeho predpovede sú presnejšie. „Sme o jeden, niekedy o dva stupne presnejší ako SHMÚ.“ Päťročné porovnanie údajov, z ktorého vraj vyšiel, však odmietol zverejniť.
„Je to tak, ako keď niekto povie, že videl UFO,“ odpovedal Martin Benko zo SHMÚ. Štátna organizácia tvrdí, že presnosť predpovedí neporovnáva, lebo nemá kapacity. Pri predpovedi sa však opiera o 34 automatických meteorologických staníc a predpovedný model Aladin, kým súkromné meteorologické spoločnosti len o voľne dostupné údaje, napríklad z internetu. SHMÚ preto nepovažuje Meteo za profesionálneho konkurenta.
Čo sa zohľadňuje pri predpovedi
tlak vzduchu,
smer a rýchlosť vetra,
teplota vzduchu v tieni,
vlhkosť vzduchu,
hmla a rosný bod.
Zdroj: kstst.sk
Zdanlivá teplota
Z predpovede počasia si ľudia zväčša vyberú len informáciu o teplote vzduchu. Nemusí však byť tou podstatnou.
O tom, či ľuďom bude napríklad pri teplote 28 stupňov teplo, alebo až horúco, hovorí viac takzvaná zdanlivá teplota. Meteorológovia ju počítajú z teploty vzduchu, rýchlosti vetra a relatívnej vlhkosti vzduchu. Posledné dva údaje majú priamy vplyv na to, ako vnímame teplo alebo chlad.
Zdanlivá teplota je tá, na ktorú reaguje organizmus. Čím je vyššia teplota a relatívna vlhkosť vzduchu, a slabší vietor, tým majú ľudia silnejší pocit, že im je horúco.
V zahraničí je údaj o zdanlivej teplote bežnou súčasťou predpovedí, u nás nie. Napríklad úpal nemusí dostať človek len z tepla, ale aj pre vysokú vlhkosť vzduchu.
Relatívna vlhkosť vzduchu v strednej Európe býva väčšinou od 20 do 50 percent, výnimočne až 80 percent. Ak je v tom momente napríklad 28 stupňov, zdanlivá teplota bude až 34.
Sila vetra je dôležitá v zime. Lyžiari na svahu by sa mali dobre obliecť, aj keď teploty nie sú nízke. Ak budú v bezvetrí rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu lyžovať pri nulovej teplote, bude sa im zdať, že je až mínus osem.
Meteorologické stanice sú navyše na menej frekventovaných a zastavaných miestach. Na frekventovanej križovatke môže byť až o niekoľko stupňov teplejšie, než hovorila predpoveď.
Zuzana Hošalová
SHMÚ: Sedem stupňov je veľká odchýlka
Predpovede bývajú nepresné, lebo atmosféra je nevyspytateľná. Meteorológovia často musia brať do úvahy aj viac nepravdepodobných scenárov.
Meteorológovia zo SHMÚ považujú za prirodzené, že všetky predpovede nevyjdú a niekedy sú medzi predpoveďou a skutočným počasím veľké rozdiely.
Pre Bratislavu 20. mája SHMÚ predpovedal až 19 stupňov, v skutočnosti bolo najviac 11,9 stupňa Celzia.
„Sedem stupňov je naozaj veľká odchýlka,“ priznal Benko. Jeho kolega Martin Belluš vysvetlil, že medzi 18. a 20. májom poklesla teplota o viac ako desať stupňov. „V dôsledku prudkej zmeny teploty nastala chybe.“ Pokles teploty podľa neho spôsobil prechod studeného frontu.
Benko poznamenal, že meteorológovia musia mnohokrát zobrať do úvahy niekoľko vysoko pravdepodobných scenárov vývoja počasia, lenže pre nevyspytateľnosť atmosféry sa pravdepodobnosť scenárov môže náhle a zásadne zmeniť.
Meteo odmietlo svoje odchýlky v predpovediach komentovať. Čitatelia si vraj sami majú urobiť vlastný názor.
(jkr)
Meteorológovia: Sezónne predpovede sú nepresné
Americkí meteorológovia predpovedajú pre Európu chladné a daždivé leto. Angličania hovoria, že bude nadpriemerne teplé.
Predpovede počasia na ročné obdobie, napríklad na leto, sú medzi ľuďmi veľmi populárne.
Tento rok predpoveď amerických meteorológov pre Európu hovorí o studenom lete. Angličania naopak tvrdia, že má byť veľmi teplo.
Sezónne predpovede sú vraj len senzáciou
Slovenskí meteorológovia hovoria, že pre bežného človeka majú dlhodobé predpovede malý význam. „Táto predpoveď nemá takmer nijakú váhu,“ hovorí meteorológ Pavol Beránek zo SHMÚ o Američanoch. „Považujem to len za senzáciu.“
Dlhodobé predpovede sú podľa Beránka vypočítané z predpovedných a štatistických modelov, ktoré sú dosť nepresné. Takmer v 50 percentách prípadov je realita odlišná.
Meteorológ Jozef Iľko poznamenáva, že sezónne predpovede nič nehovoria o tom, aké počasie bude v konkrétny týždeň alebo dokonca deň. Preto sú nepoužiteľné napríklad pre dovolenkárov, ktorí si plánujú týždennú dovolenku.
Iľko tvrdí, že aj informácia o priemerných mesačných teplotách a zrážkach môže byť zavádzajúca. Ak podľa neho predpoveď hovorí, že júl bude teplotne podpriemerný, neznamená to, že musí byť celý mesiac zima. To isté platí aj o zrážkach.
Spoľahlivá predpoveď je do siedmich dní
Pomerne kvalitná predpoveď počasia sa dá podľa Beránka urobiť najviac na týždeň dopredu. „Akákoľvek predpoveď, ktorá presahuje horizont siedmich dní, je už nepresná,“ tvrdí.
Najpresnejšia predpoveď je podľa zistení SHMÚ na deň dopredu. Pravdepodobnosť, že sa splní, je 90 až 91 percent. „Samozrejme, s pribúdajúcimi dňami klesá.“ Pri troch dňoch sa pohybuje okolo 86 až 87 percent.
SHMÚ robí dvakrát za mesiac aj mesačné predpovede. Sú rozdelené do troch dekád, najpresnejšia predpoveď je na prvú dekádu.
Ján Krempaský
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
