BRATISLAVA. Možno posledným podujatím, na ktorom sa objavil, bolo júnové Turf Gala. Profesor Pavol Glesk, odmlada atlét telom aj dušou, si na staré kolená zamiloval dostihy. Dôkaz šírky jeho vnímania športu aj veľkosti jeho srdca.
Včera ráno srdce lučeneckého rodáka po ťažkej chorobe a operácii vo veku 77 rokov dotĺklo.
„Ľúbil aj svojich nepriateľov,“ tvrdí jeho najslávnejšia zverenka Eva Šuranová, bronzová diaľkárka mníchovskej olympiády 1972 a strieborná na rímskych ME 1974. Glesk bol desaťročia pri všetkom, čo sa dialo v našom športe. Zvlášť v atletike a olympizme. Pred polstoročím patril k zakladateľom mítingu, ktorý svet neskôr pod značkou PTS pokladal za „Zürich východu“, a na začiatku šesťdesiatych rokov šéfoval slovenskej atletike. Potom sa popri učiteľstve na štvrťstoročie sústredil na trénerstvo a dosiahol úspechy, o akých sa iným iba snívalo. Jeho vtedajšia manželka Eva, rodená Lehocká, časom 11,0 vyrovnala svetový rekord a jej elektronických 11,29 z mníchovských OH 1968 je dodnes slovenským rekordom. Podobne čas Jozefíny Čerchlanovej na 400 m 51,98 z roku 1974. Počty jeho zverencov sa rátajú na stovky: Tejbus, Blanáriková-Chmelková, Šváby, Janček, Široká, Polák...
„Okrem toho, že nás učil láske k životu a k športu, bol schopný otvárať všetkým vôkol seba oči,“ spomína Šuranová. Glesk bol v prvom rade pedagóg a spravidla o ťah vpredu. Po novembri, za Čáslavskej éry, ako podpredseda Čs. olympijského výboru viedol poslednú federálnu výpravu na zimnej olympiáde 1992 v Albertville a zakrátko sa stal prvým predsedom Slovenskej olympijskej akadémie.
Posledná rozlúčka s čestným členom Slovenského olympijského výboru bude v bratislavskom krematóriu v pondelok o 11.45 h.
Autor: mo
