KOŠICE, BRATISLAVA. Ľudia na východnom a v časti severného Slovenska sa bránia pred povodňami. Hovoria o tisícročnej vode. Včera zaplavilo 37 obcí, do troch z nich sa nedalo dostať.

Dvaja ľudia zomreli. Ide o policajta (41) v obci Čirč v okrese Stará Ľubovňa a jeho sestru (33). Voda ich zobrala poobede, keď chceli zachrániť veci vo svojom dome. Hasiči ich telá našli neskoro.

Včera večer odišli na východ do okresov Bardejov a Stará Ľubovňa minister vnútra Robert Kaliňák aj premiér Robert Fico.

Včera večer na takmer celom východnom Slovensku stále pršalo. „Úhrny zrážok za 24 hodín ráno predstavovali 35 milimetrov, ale nie je vylúčené, že lokálne mohli dosiahnuť až 50 milimetrov. Keď neprestane pršať, situácia sa ešte zhorší,“ hovorí klimatológ Ján Smékal zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Košiciach.

Meteorológovia očakávali zrážky aj dnes. Zajtra by sa mali vyskytovať už len prehánky. Včera ráno vyhlásil Slovenský vodohospodársky podnik tretí stupeň povodňovej aktivity na tokoch v ôsmich obciach, popoludní k nim pribudlo ďalších sedem. Najvyššie hladiny zaznamenali na Topli v Bardejove (351 cm) a na Toryse v Brezovici nad Torysou (247 cm). Aj na týchto riekach spolu s Oravicou vyhlásili najvyšší stupeň pohotovosti. Najnebezpečnejšie sú potoky v horských a podhorských oblastiach. Ohrozené už boli aj obce a mestá na horných a stredných tokoch niektorých riek.

V mestách zasadali krízové štáby. Na pozore boli aj vo Vysokých Tatrách, kde starosta vydal varovanie pre dážď a silný vietor. V Dolnom Smokovci poškodilo strechy a zatekalo do domov.

Niektorí starostovia kritizovali úrady. Upozorňovali ich na nebezpečenstvo a ony nezasiahli.

Starosta obce Kružlov Jozef Kmec agentúre SITA povedal, že úrady už roky bombarduje, aby obec nebola prístupná len z jednej strany. Kružlov bol odrezaný od sveta.

Ohrozený Prešov

V Prešove voda zaplavila cestu pod železničným mostom, ktorá vedie do priemyselnej zóny. Dopravu museli presmerovať. Vážna situácia bola aj v rekreačnej oblasti Sigord. Hrozí, že z preplnenej vodnej nádrže vytečie voda do okolia. Popoludní vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity.

„Za normálnych okolností je to potôčik. Teraz dravý živel,“ povedal starosta Pavol Bekeš z rázovitej podtatranskej obce Ždiar, ktorá po dvoch rokoch opäť prežíva ťažkú skúšku. Voda z nasiaknutých svahov steká do Belianskeho potoka a zaplavila niekoľko domov, základnú školu a zdravotné stredisko. Dážď neutíchal a voda v potoku naďalej stúpa. Popoludní hladina dosiahla výšku okolo troch metrov. Obyvatelia s hasičmi plnili vrecia pieskom a stavali hrádze, aby zabránili ďalším škodám.

Prečo východ

Na východe je riziko povodní najväčšie, sú za tým geologické podmienky i nerovnomernosť zrážok. Prejavuje sa minimom zrážok v zime a maximom počas vrcholného leta.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj geologické podmienky. Flyšové pásmo v podhorských oblastiach nie je schopné pri dlhotrvajúcich dažďoch absorbovať veľké množstvá vody. „Povodia malých tokov vo flyšovom pásme sú rizikovým územím. Vejárovité tvary povodí východoslovenských riek sú náchylné na povodne pri dlhšie trvajúcich dažďoch,“ hovorí Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

Počasie by sa malo upokojiť cez víkend.

Prší a je zima ako v novembri

Slovensko včera cestovalo v čase, aspoň čo sa týka počasia. Hoci je leto, počasie bolo ako na konci jesene. Na väčšine územia prekročila teplota sotva desať stupňov a na vrcholkoch tatranských štítov bolo dokonca pod nulou a snežilo.

Na severe a východe krajiny zase výdatné zrážky nebezpečne dvíhali stupne povod­ňovej aktivity.

Meteorológ Milan Lapin vysvetľuje upršaný týždeň príchodom tlakovej níže do strednej Európy, s ktorou prišli aj výdatné zrážky. „Nestáva sa to v lete často, tak dva– trikrát za leto.“

Tento rok je podľa neho napriek posledným studenším dňom teplejší než dlhodobý priemer o dva a pol stupňa. To spôsobuje, že v atmosfére sa nahromadilo veľa vodnej pary, ktorá keď sa spojí s tlakovou nížou, hrozí veľmi vysokým úhrnom zrážok.

Okrem dažďa včera väčšinu Slovenska sužovali aj veľmi nízke tepoloty, čo bolo obzvlášť cítiť pri silnom vetre.

„Priemerná teplota dosiahne iba pár stupňov nad desať stupňov a takéto priemerné denné teploty môžeme zaznamenať napríklad v Bratislave skôr v novembri,“ povedal o včerajšom počasí meteo­rológ Pavol Faško.

Kombinácia nízka teplota, silný vietor a množstvo zrážok je podľa neho pre leto v tomto období nezvyčajná. Takáto nepríjemná situácia nie je niečo, čo sa opakuje každý rok.

Nepríjemné počasie by už nemalo trvať dlho.

„Od víkendu by sa malo počasie výrazne zlepšiť,“ predpovedá Faško. V najteplejších oblastiach Slovenska sa podľa neho ľudia môžu zakrátko dočkať teplôt blížiacich sa k 30 stupňom Celzia. Priaznivá situácia by mohla trvať až do začiatku augusta.

Ján Krempaský

Pod Tatrami vyčíňajú živly – voda aj vietor

Vo viacerých zasiahnutých obciach sa ľudia pripravovali na evakuáciu.

So zničujúcou silou udreli živly na tatranský a podtatranský región. Z utorka na stredu došlo po krátkom nápore silného vetra k výpadku elektrického prúdu v okresoch Poprad a Kežmarok. V tme sa ocitli nielen okresné mestá, ale aj desiatky dedín.

V ohrození života sa ocitla niekoľkodňová Natália umiestnená v inkubátore v Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku. Inkubátor okamžite napojili na náhradný zdroj, no ten začal tiež zlyhávať. Život dieťaťa zachraňovali hasiči.

„Do nemocnice okamžite vyrazili naši muži s elektrocentrálou,“ povedal Erich Lauf, riaditeľ Hasičského a záchranného zboru v Kežmarku.

„Nemocničný generátor sa nám podarilo udržať v chode a dieťa mohlo zostať v inkubátore.“

Predvčerajšie nočné dažde zasiahli hlavne horné úseky Tople, Ondavy, Laborca a Cirochy. Voda sa postupne presunie do stredných a dolných úsekov.

„Manipulovaním na vodných dielach Zemplínska šírava a Domaša sa snažíme udržať retenčný priestor na ďalšiu fázu povodne,“ povedal Dušan Mydla, vedúci odboru správy vodných tokov Slovenského vodohospodárskeho podniku Košice.

Včera popoludní sa vyliali viaceré vodné toky. Kritická situácia bola najmä v obciach Jurské, Jezerské, Osturňa, Ihľany a Ždiar. V Jurskom v okrese Kežmarok museli domy opustiť viaceré rodiny, odchádzali na vyvýšené miesta.

V Kežmarku a Poprade zasadali krízové štáby, v mnohých obciach sa pripravovali na evakuáciu. (red)