BRATISLAVA. Helena Ferancová medzi hračkami žije. Je riaditeľkou Slovenského národného múzea - Múzea bábkarských kultúr na hrade Modrý Kameň. Tradičné hračky považuje za dôležitý a verný dokument doby, ktorý poskytuje informácie o živote niekdajšej spoločnosti. "Ľudia, a deti zvlášť, vždy znova a znova očarúva ich svet," povedala.

Slovenská hračka na trhu chýba

Na európskom trhu s hračkami už niekoľko rokov dominuje Čína, odkiaľ za posledné roky pochádza 60 percent celosvetovej produkcie hračiek.

Tradičná slovenská hračka sa z pultov predajní vytráca. "Výrobcovia, ktorých je u nás niekoľko, neustále narážajú na neochotu obchodníkov predávať ich. S našimi tradičnými hračkami sa skôr hrajú deti v Japonsku, USA či Austrálii, kým na našich pultoch sú hračky z Česka, Poľska a Nórska a iných európskych krajín, nehovoriac už o pretlaku lacných hračiek z Číny," povedala Ferancová na nedávnej medzinárodnej konferencii o hračkách a hrách v 21. storočí .

Podľa Beaty Pôbišovej zo združenia Vedecká hračka na Slovensku bolo v minulosti niekoľko výrobcov, ktorí mali patentovým úradom chránených viacero zaujímavých hračkárskych originálov. "Väčšinou však nenašli obchodníka, ktorý by ich vo väčších sériách predával."

Jej slová potvrdil Rudolf Stehlík, výrobca a nositeľ tradície historických kyjatických hračiek. Tento dôchodca ich vyrába podľa zachovaných kópií, ktoré získal od posledného majstra kyjatických hračiek. Vo Veľkých Teriakovciach v okrese Rimavská Sobota sa snaží udržať hračkársku výrobu, ale nemá komu odovzdať remeslo. "V obchodoch by sa nemali predávať len suveníry, lež aj hračky na každodennú hru našich detí," povedal.

Cech výrobcov je pred zánikom

Od roku 1996 združoval výrobcov hračiek na Slovensku stavovský cech. Dnes je pred úpadkom. Margita Eichlerová, ktorá bola jeho cechmajsterkou, povedala, že prienik čínskeho trhu väčšinu výrobcov hračiek položil na lopatky. "Aj ja som desať rokov vyrábala hračky, no vzdala som to," povedala. Podľa nej by sa s drevenou hračkou mali hrať všetky deti bez rozdielu veku. "Drevená hračka nielenže vydrží dlhšie, ale neškodí zdraviu, je príjemná na dotyk, hrejivá. Niet na ňu," smutne doplnila Eichlerová.

Dnes sa výrobou hračiek zaoberá ani nie štyridsať výrobcov, mnohí to majú ako koníčka alebo vedľajšiu činnosť.

Drevené skôr bodujú vonku

Príslovie, že doma je len málokto prorokom, možno aplikovať aj na výrobcov drevených stavebníc. Jozef Kurila, ktorý ich v Huncovciach pri Poprade vyrába a vyhráva s nimi ceny na medzinárodných výstavách, povedal, že kým doma o ne záujem nie je, trhy v Rakúsku, Nemecku či Taliansku a zámorí po nich prahnú. Na Slovensku sa nepodarilo sa presadiť ani projekt na vybudovanie výskumno-vývojového strediska hračiek. Príslušné ministerstvo ho zamietlo.

Český príklad

Miroslav Kotík po roku 1989 za tri roky vybudoval v Novom Veselí na Vysočine distribučný veľkoobchod s hračkami a hrami. Obchodovanie ho dlho neuspokojovalo a rozhodol sa, že začne hračky a hry vyrábať sám. "Mal som na to hneď niekoľko dôvodov. Mnohé výrobky pre deti sa mi zdali nekvalitné, trh čoraz viac zaplavovali výrobky z Číny. A tak som si povedal, že ponúknem deťom niečo iné, hračky podľa vlastných predstáv. Moja predstava o hračkách však bola iná ako strieľajúci robot na baterky alebo chodiaca bábika. Hračka musí dieťa rozvíjať. Aplikujem to aj vo výchove vlastných detí a myslím, že t o naozaj funguje," hovorí.

Kotík tvrdí, že sa riadi názorom detí, ktorým dáva svoje výrobky otestovať skôr, než sa dostanú na trh. Jeho stavebnicu, ktorú aj psychológovia a ďalší odborníci na motoriku označili za kreatívnu, deti otestovali v letných táboroch skôr, než sa dostala na trh.

Kotíkovou špecialitou sú však aj vzdelávacie hry ako napríklad Staré povesti české či v licencii vyrábané rozprávkové postavičky zo známych filmov či z televízie. Tie realizuje v licenčnej produkcii so zahraničnými výtvarníkmi známych filmových spoločností. Spolupracujú aj s českými výtvarníkmi. "Nechcem, aby deti len tak pasívne pozerali televíziu."

Kam sa uberá slovenská hračka?

Na medzinárodnej konferencii o hračkách a hrách v 21. storočí päťdesiat odborníkov, výrobcov hračiek a muzeálnych kurátorov zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka hľadalo aj možnosti rozvoja súčasnej pôvodnej výroby hračiek na Slovensku.

Helena Ferencová, riaditeľka Múzea bábkarských kultúr a hračiek, povedala, že podobná konferencia o hračkách 21. storočia sa bude konať aj o rok v Kremnici.

Podľa Ferencovej je drevená hračka generačná. "Mám vnukov a tí sa hrajú s drevenými stavebnicami, ktoré mali pred tridsiatimi rokmi ešte ich rodičia," hovorí.

"Mnohí obchodníci tvrdia, že drevené stavebnice či ďalšie hračky sú drahé, niektoré stoja okolo osemsto korún. Ale také lego je predsa veľakrát ešte drahšie. To je len v povedomí rodičov, na ktorých sa sype zo všetkých strán reklama. A v nej niet ani zmienky o slovenských hračkách," hovorí riaditeľka.

Videohry kraľujú

Na európskom trhu s hračkami už niekoľko rokov dominuje predaj videohier. Druhú priečku si stále udržujú hračky pre najmenších, nasledujú figúrkové a skladacie hry.

Najviac hračiek sa do Európy dováža z Ázie, dominantným výrobcom je Čína, odkiaľ pochádza asi 60 percent celosvetovej produkcie hračiek.

Najviac hračiek sa predá vo Veľkej Británii, Francúzsku a v Nemecku.

Prvý medvedík

Najúspešnejšou hračkou 20. storočia bol plyšový medvedík. Prvý vznikol 23. októbra 1902 v továrni na plyšové hračky v mestečku Giengen.

Zdroj: čtk, crest communications