BRATISLAVA. Rozdelenie státisícových dotácií na solárne kolektory nie je najväčší problém ministerstva životného prostredia za šéfovania Jaroslava Izáka z SNS. Na ministerstve sa uskutočnil oveľa väčší biznis v hodnote až sto miliárd korún – prideľovanie emisných kvót na roky 2008 až 2012.
Európska komisia vzala v júni na vedomie, ako ministerstvo životného prostredia rozdelilo emisné kvóty.
Veľké priemyselné firmy už vedia, do akých limitov emisií sa musia v najbližších siedmich rokoch zmestiť. A niektoré z nich našli na účtoch také veľké povolenky na vypúšťanie CO2, že ak by potrebovali len toľko, čo doteraz, na zvyšných kvótach by slušne zarobili. Štátni úradníci pritom tvrdili, že rozdeľovať sa bude najmä podľa reálne nameraného množstva vypusteného CO2 v rokoch 2005 a 2006.
Riaditeľom sekcie, ktorá za to na ministerstve zodpovedá, je Pavol Tehlár, ktorý prišiel z Leteckých opravovní Trenčín. Riaditeľom príslušného odboru je bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby Peter Solčanský. Ľudia, ktorí sa problematike predtým venovali, museli odísť.
Medzi firmy, ku ktorým bol štát najštedrejší, patrí ružomberská papiereň Mondi SCP. Úradníci o nej navyše ministrov v decembri minulého roka informovali zavádzajúcimi údajmi.
Mondi je v tabuľke nepochopiteľne uvedená dvakrát. Dostala aj dvojnásobný počet emisií ako reálne v posledných troch rokoch spotrebovala. Ministri, ktorí brali materiál na vedomie, si to na základe skreslenej tabuľky nemuseli všimnúť, pretože nárast vďaka chybe nebije do očí.
Ak by bol na trhu nedostatok emisných kvót a Mondi ich predá, môže ročne zarobiť cez sto miliónov korún.
Ako štátna pomoc
Ministerstvo aj Mondi SCP zdôvodňujú nárast kvót rovnako – nárastom výrobných kapacít a rozširovaním podnikateľských aktivít. Čo konkrétne to znamená, nepovedali.
Podklady, na základe ktorých rozhodli, sú podľa ministerstva dôverné. „Tvoria súčasť obchodného tajomstva. Obsahujú viaceré údaje, ktoré by mohli byť zneužité medzi trhovými konkurentmi,“ napísal hovorca Peter Višváder.
Celulózka tiež hovorí, že navýšené kvóty má podnik aj za to, že v minulosti investoval do zariadení, ktoré pracovali ekologickejšie a menej zaťažovali životné prostredie.
Mondi dostáva kvóty na dve veci – na výrobu celulózy a na paroplynový cyklus. Kedysi tieto dve prevádzky viedli oddelene, teraz sú zlúčené. Aj keby tabuľka zverejnená na stránke Uradu vlády, na základe ktorej ministri vzali návrh rozdelenia kvót na vedomie, vychádzala z toho, že prevádzky sú dve, čísla v nej nesedia. To, že údaje nie sú správne, dokazujú napríklad výpisy z Dexia banky, ktorá spravuje slovenský register emisných povoleniek.
Ministerstvo hovorí, že Mondi na kvótach predajom nezarobí, „pretože potom ich nebude mať a pritom ich potrebuje na výrobu“. Úvahy o tom sú preto „teoretické a hypotetické“.
Ak by podnik napokon predával nepoužité povolenky na burze, pri bežnej cene okolo 20 eur za tonu, získal by za prebytky pridelené na sedem rokov okolo 28 miliónov eur (840 miliónov korún).
Navýšenie o dvestotisíc ton kvót získalo aj päť ďalších firiem. V niektorých z nich je známy podnikateľský plán, pre ktorý kvóty potrebujú.
Mondi nie je jediná, ktorá dostala takúto štedrú nádielku.
Máloktorá spoločnosť však získala navýšenie o sto percent oproti doterajšej spotrebe. Podarilo sa to Hornonitrianskym baniam Prievidza v rodisku ministra Izáka. Vysvetľujú to zmenou v plánovanej výrobe. Netaja sa, že časť z toho môžu aj predať. Príjem chcú vraj využiť na nové ekologickejšie technológie. Ročná spotreba baní bola okolo 13 tisíc ton, dostali limit 24 tisíc.
Štát tiež výrazne nadelil kvóty SPP. Už v minulosti pochybnosti, či to nie je kompenzácia za to, že plyn výrazne nezdražuje, nevysvetlil.
Bodovala aj Penta
Výrazne viac sa podarilo získať aj spoločnosti Penta, ktorá ovláda paroplynový cyklus PPC Power a ZSNP, a. s. v Žiari nad Hronom. Získali asi o 300tisíc ton kvót viac, ako bola ich reálna spotreba.
Penta tvrdí, že ich bude potrebovať. Závod ZSNP v Žiari nad Hronom, ktorý je jednou z ich prevádzok, podľa nich predpokladá väčší odber tepla z priemyselného parku.
Kvóty sa rozdávajú prvýkrát podľa skutočnej spotreby podnikov v rokoch 2005 až 2007. Predtým, keď sa kvóty delili vôbec prvýkrát, to bolo len na základe odhadov spotreby. Hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder tvrdí, že pri aktuálnom rozdeľovaní kvót na spotrebu prihliadali.
Miklós: Ministerstvo by nemalo nič tajiť
Bývalý minister životného prostredia LÁSZLÓ MIKLÓS z SMK hovorí,že informácie chýbajú.
Je v poriadku, ak niektoré firmy dostali výrazne viac?
„Každý jeden prípad by bolo treba preskúmať. Môže sa stať, že firma naozaj nainštaluje nový zdroj znečistenia. Nemyslím si však, že v každom prípade to bolo práve takéto zvýšenie. Problém je, že neprebehlo žiadne pripomienkové konanie a čísla odišli do Bruselu. Nikto z nás k tomu nevidel ani komentár. Z toho by sa dalo vydedukovať, či to bolo oprávnené.“
Nevznikajú tak oprávnene podozrenia z klientelistických alebo korupčných praktík?
„Neodvážil by som sa povedať, že korupčných. Dovolím si však povedať, že keby prebehla diskusia, asi by nie každý podnik bol s číslami spokojný. Navyše zo sekcie ovzdušia odstavili všetkých, ktorí sa v tom vyznali.“
Tabuľka na stránke vlády vykazuje chybu, pretože Mondi tam má dvakrát zahrnutú prevádzku paroplynu. Je to možné?
„Nedokážem to komentovať bez textovej časti. Teoreticky to môže byť omyl.“
Rezerva, ktorú si štát nechal, je podľa vás dostačujúca?
„Je to relatívne málo, ale znovu by sa to dalo komentovať len na základe toho, aké sú rozvojové plány. Môže byť aj nulová rezerva, ak sa počíta s tým, že neprídu žiadne nové zdroje.“
Je na ministerstve silný lobing, aby spoločnosti získali čo najviac?
„Každá spoločnosť chcela počas nášho vedenia viac, ako dostala. Nakoniec sa zmestili do stropu, ktorý nadelila Európska komisia.“
V minulosti dostali niektoré spoločnosti na roky 2005 –– 2007 tiež oveľa viac, ako spotrebovali.
„Mohlo sa to stať, ale nemali sme vôbec presné čísla ako teraz.“
Máte podozrenie, že za odvolaním pána Izáka mohlo byť obchodovanie s emisiami?
„Ako keby SNS čakala na nejakú chvíľu ministra odvolať. Možno majú lepšiu náhradu. Keď porovnávame kauzy Tomanová a Izák, tak si nemyslím, že Izák sa previnil viac. Nehovorím, že to, čo urobil, bolo v poriadku, ale nemyslím si, že to bol hlavný dôvod. Mohli to byť aj emisie, ale ja to neviem.“
(mož)
Firmy podnikateľa Fiľa zvýraznili zelenou
Majiteľovi celulózok sa doprialo pozornosti. Vládny materiál zvýrazňuje jeho firmy zelenou.
Materiál o tom, ktorá firma by mala dostať koľko kvót, je zverejnený na stránke Úradu vlády od decembra. Firmy, v ktorých je spolumajiteľom Milan Fiľo, Mondi SCP, a. s. a SHP Harmanec sú zvýraznené zelenou farbou.
Prečo, to ministerstvo životného prostredia nevie vysvetliť. „Prečo je na zozname farebne označená spomenutá firma, na ministerstve nevieme. Od nás odišli zoznamy bez akéhokoľvek farebného označenia,“ povedal hovorca ministerstva Peter Višváder. Ministerstvo rovnako nevysvetlilo, prečo sú v tabuľke v prípade Mondi chybné údaje.
Spoločnosť získava kvóty na dve prevádzky – výrobu celulózy a paroplynový cyklus. Tabuľka v prípade Mondi SCP, a. s., ukazuje spotrebu týchto prevádzok za roky 2005 a 2006. Hneď pod tým je uvedená spoločnosť Mondi Energetika, ktorá ukazuje len spotrebu paroplynu. Táto spotreba je už pritom zahrnutá pri Mondi SCP, a. s.
Opticky to potom vyzerá tak, že spoločnosti neboli pridelené takmer žiadne navýšené kvóty oproti spotrebe za predchádzajúce roky. V skutočnosti je to dvojnásobok. Stala sa chyba?
Hovorca Višváder povedal, že táto úvaha nie je správna a vyžaduje si konzultáciu s odborníkom, ktorý je pripravený to vysvetliť v pondelok.
Podnikateľ Fiľo už v minulosti odmietol, že je mecenášom Smeru. Zúčastnil sa na oslave 50. narodenín ministra dopravy. Viacerí manažéri z jeho firiem sú nominantmi v štátnych podnikoch. Povedal, že ho teší, že pre nich pracovali takí kvalitní ľudia, ktorí môžu teraz pracovať pre štát.
(mož)
