BRATISLAVA. Pred dvomi rokmi, v svojich štyridsiatich troch rokoch, išla pani Táňa na preventívnu prehliadku ku gynekológovi. „Všade sa hovorí, žežena má byť aktívna, videla som kampaň Avonu, tak som sa rozhodla objednať,“ povedala Táňa.
Kým sa dostala na prvé mamografické vyšetrenie, kde jej v prsníku diagnostikovali zvláštny útvar, ubehlo štyri-päť mesiacov. Nechce povedať, že to bolo dlho. „Videla som, koľko tam bolo žien a že je to veľmi vyťažené pracovisko. Ja som bola tie mesiace úplne v pohode, bez napätého čakania, išla som s pocitom, že som absolútne zdravá a povedia mi len, že som v poriadku.“
Operácia po roku
V tom istom roku sa dostala na ultrazvuk, potom k odborníkom do prsníkovej poradne a po punkcii už bolo jasné, že ide o nádor, ktorý asi nebude neškodný. Radili jej odstrániť ho.
Rok trvali konzultácie, sledovania, kontroly. „Vnímala som, že nádor rástol, už som ho pravidelne vedela nahmatať a začalo ma to bolieť, neviem, či to bolo psychické, ale už som to vnímala,“ hovorí Táňa. Operovali ju tento rok v júni.
„Na prvej operácii zistili, že mám nádor a je infiltrovaný aj do okolia, musela som ísť na radikálnejšiu operáciu, kde mi odobrali lymfatické uzliny spod pazuchy aj väčšie množstvo tkaniny.“ Ani hlbší zákrok nezistil metastázy, Táňa podstúpi teraz „len“ ožarovanie a nie drastickejšiu chemoterapiu.
Ďalších päť rokov bude trvať hormonálna liečba. „Tým, že nádor sme podchytili v skorom štádiu, je prognóza veľmi dobrá. Lekár mi povedal, že 10 rokov by som mala byť v pohode. Nemám však v pláne riadiť sa štatistikami a trúfam si byť v pohode až do konca života.“
Novšie štatistiky nemali
Minulý týždeň uverejnil magazín Lancet Oncology prvú celosvetovú štúdiu z 31 krajín sveta o tom, aký je index päťročného prežitia pacientov trpiacich na rakovinu.
Slovensko dopadlo z európskych krajín najhoršie v miere päťročného prežitia pacientok s rakovinou prsníka. Kým v Spojených štátoch je viac ako 80percentná, na Slovensku ani 60percentná.
Autori prieskumu sa domnievajú, že dôvodom je nižšia suma investovaná do zdravotníctva.
Prieskum vychádza z prípadov pacientov, ktorým rakovinu diagnostikovali medzi rokmi 1990 a 1994. Slovenskí odborníci preto nevnímajú výsledky až tak negatívne.
Problémy sa zmenšujú
„Situácia sa výrazne zlepšuje, a to vďaka lepšej dostupnosti mamografických, sonografických vyšetrení a operatívnej, radiačnej a medikamentóznej liečbe,“ tvrdí hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú onkológiu Igor Andrašina. „Najmä po roku 2005 sa zlepšila diagnostika rakoviny prsníka a narástol počet vykonaných mamografických vyšetrení.“
Dôvodom zlého výsledku v prieskume môže byť tiež nezodpovednosť pacientok a často aj nedostatok diagnostických prístrojov. „Na vyšetrenie na mamografe sa čaká mesiacdva, záleží od naliehavosti stavu. Často sa k nám dostanú pacientky s nekompletnými vyšetreniami z menších centier a musíme diagnostikovať všetko od začiatku,“ hovorí Ľubica Švancárová z Onkologického ústavu sv. Alžbety.
Situácia sa podľa nej zlepšila najmä u mladších pacientok, ktoré chodia častejšie na prehliadky, a v kvalite liekov.
„Kým v západnej Európe sa predpisujú bežne, u nás si vyžadujú mnoho administratívy – žiadať poisťovňu o preplatenie a odsúhlasenie a zase potom písať prácu, ako liek funguje – ale je to nevyhnutnosť,“ hovorí Švancárová. Prevencia
najlepšou prevenciou je samovyšetrenie prsníkov a pravidelné prehliadky u gynekológa
ženy nad 30 rokov by si mali vyšetrovať prsníky raz za mesiac, a to 3. až 4. deň po skončení menštruácie.
ženy v klimaktériu by si mali prsníky prehmatať každý mesiac
Počas samovyšetrovania
treba pátrať po zmenách ako:
hrčka alebo zhrubnutie časti v prsníku
zmena tvaru bradavky alebo jej deformácia
zápal, sčervenanie prsníka
ekzém bradavky
najmä nečíry alebo krvavý výtok z bradavky
Nádor zistia skôr
Na Slovensku ročne diagnostikujú vyše 1750 nových prípadov rakoviny prsníka, najviac u žien nad 55 rokov.
Ľubica Švancárová z Onkologického ústavu sv. Alžbety si myslí, že jedným z dôvodov zlého umiestnenia Slovenska v rebríčku lekárskeho časopisu sú chýbajúce štatistiky s aktuálnymi údajmi. Posledné údaje na Slovensku sú z roku 2003.
„Je to oveľa lepšie ako pred piatimi či desiatimi rokmi,“ hovorí nitriansky onkológ Marián Streško. Dôvodom sú dostupnejšie cytostatiká, problémom zostáva prístrojová vybavenosť.
Rozdiel je najmä v tom, že pred 15 rokmi boli častejšie pokročilé štádiá, teraz rozpadnuté karcinómy prsníka už nie sú až také časté. „Veľmi zjednodušene zhodnotené, prežívanie 5 rokov je okolo 70 percent, 10–ročné môže byť 60 percent,“ povedal Streško.
(mgl)
