STUDÉNKA. Nad dedinkou Studénka včera krúžil vrtuľník, okolie železničnej stanice zaplnili červené uniformy záchranárov a policajné hliadky obsadili všetky prístupové cesty. Pri vlakovom nešťastí tam zahynuli siedmi ľudia. Zranilo sa 65 ľudí, medzi nimi aj dvaja Slováci. Jeden z nich, 26-ročný mladík, utrpel vážne zranenia a lekári nedokázali odhadnúť, či prežije noc.
Medzi zranenými boli aj Poliaci, Francúzi a jeden Ukrajinec. Sanitky ich prevážali do desiatich nemocníc v blízkom okolí. Najbližšia Fakultná nemocnica v Ostrave hlásila akútny nedostatok krvi, ktorý pokryla až neskôr vďaka dobrovoľným darcom.
Nedokázal zabrzdiť
Rýchlik Eurocity smerujúci z Krakova do Prahy vrazil do padajúceho mosta. Strojvodca videl, ako sa konštrukcia rúti na zem, rozbehnutý stroj už nedokázal zastaviť. Brzdná dráha vlaku pri rýchlosti 135 kilometrov za hodinu je asi 1500 metrov. Vlak bol v momente, keď začal brzdiť, od mosta asi dvesto metrov.
„Zatiahol rýchlobrzdu, ale v tejto rýchlosti už nebolo možné vlak zastaviť. Sám sa skryl do strojovne,“ povedal hovorca Českých dráh Ondřej Kubala. „Najviac mŕtvych je v prvom vozni, ktorý bol stlačený z oboch strán. Ďalšie dva vozne sa vykoľajili a preleteli vzduchom ponad mostnú konštrukciu.“
Zlyhali vraj stavebníci
České dráhy zo spôsobenia tragédie obvinili spoločnosť ODS Dopravní stavby Ostrava, ktorá most postavený v 60. rokoch rekonštruovala. Firma vraj stavebné práce, ktoré trvali už niekoľko týždňov, železničiarom neoznámila a tí tak na tomto úseku neznížili rýchlosť svojich vlakov.
„Uvoľnila sa mostná konštrukcia a spadla do koľajiska. Podľa prvých zistení mohla byť príčinou porucha na podperách,“ priznal chybu hovorca firmy Daniel Šabík. Nedostatočnú komunikáciu s Českými dráhami a konkrétneho vinníka pádu mosta však podľa neho spoločnosť bude ešte preverovať. Výsledky vyšetrovania zverejnia až o niekoľko týždňov.
Politici na mieste
Ešte poobede prehľadávali hasiči zvyšky vlaku a skontrolovali, či v troskách nie sú uviaznuté ďalšie telá. Nasadili techniku s infrakamerami aj policajných psov. Z trosiek vynášali posledné osobné veci cestujúcich, ďalších mŕtvych však už zrejme neobjavili.
Na miesto nešťastia prišli český premiér Miroslav Topolánek a jeho poľský kolega Donald Tusk. „Vyzerá to tragicky, je tam veľa plechu, zvyšky batožiny a rovnako aj mŕtvi ľudia,“ povedal priamo na mieste český vicepremiér Jiří Čunek.
Po kontrole zvyškov vlaku odovzdá polícia miesto nehody Českým dráham, aby obnovili premávku na koľajniciach. Podariť by sa to malo v priebehu dneška.
Bezpečnostné opatrenia skomplikovali život aj obyvateľom obce. Policajné pásky prehradili vstupy do ich dvorov, a tak radšej ani nevychádzali na ulicu. K nešťastiu sa veľmi vyjadrovať nechceli, zhodli sa však na tom, že počuli veľkú ranu a škrípanie bŕzd. Koľko trvalo prísť záchranárom na miesto nehody, sa však odhadnúť neodvážili.
Najviac mŕtvych bolo v prvom vozni, ktorý bol stlačený z oboch strán. Ďalšie dva sa vykoľajili a preleteli vzduchom.
Ondřej Kubala, hovorca Českých dráh
Tragédiou povesť železníc neutrpí
Povesť vlaku, ako najbezpečnejšieho pozemného dopravného prostriedku, nehoda v Česku asi nepokazí.
Železničiari každým novým moderným vagónom stíhajú konkurenčné letecké spoločnosti. Vyrovnáme sa im nielen v luxuse, ale aj v bezpečnosti, tvrdia. Pokaziť renomé vlakom nemusí ani včerajšie vlakové nešťastie v Česku.
Nehodu podľa prvých informácií zavinila stavebná firma, ktorá opravovala most nad traťou, a nie chyba na železnici.
Nehoda neodstraší
„Ľudia budú skôr viniť prírodu alebo stavebníkov, a nie železničiarov. Aj preto to ich dôverou vo vlaky výrazne neotrasie,“ hovorí psychologička Zuzana Porubčanová.
Množstvo dopravných nehôd a katastrof podľa nej skôr v ľuďoch trénuje odvahu a sebadôveru. Inak by vo svete plnom nástrah nemohli žiť normálnym životom.
„Aj po včerajšku vlaky zostávajú najbezpečnejším pozemným dopravným prostriedkom,“ povedal Jozef Molko, riaditeľ Odboru inšpekcie a kontroly Železníc SR. „Nehody zväčša bývajú iba drobné a málokedy zomierajú cestujúci.“
Slovensko si podobné nehody ako v Česku nepamätá. Najčastejšie sa kolízie u nás stávajú na priecestiach. Pri nich zomierajú skôr posádky áut, ktoré vošli vlaku do dráhy.
Železničiari si pamätajú aj prípady, keď pred vlak padlo auto z mosta či z násypu. Most sa na železnicu doteraz nezrútil.
Bezpečný kolos
Tento rok na Slovensku vo vlaku nezahynul nikto, vlak však zachytil a zabil jednu ženu. Vlani vo vlaku zomrel rušňovodič, ktorý za jazdy dostal infarkt.
„Ľudia majú vo vlaku pocit bezpečia, je to predsa kolos,“ povedal Molko.
Súpravy vlakov zvyčajne ťahá lokomotíva s hmotnosťou niekoľko desiatok ton a tá drobné nárazy zväčša stlmí a cestujúci sa ťažšie nezrania. Ľahšie motorové vlaky bývajú nebezpečnejšie, tie však nejazdia väčšími rýchlosťami.
Riskantnejšie je to v moderných rýchlovlakoch. Pri náraze v rýchlosti nad sto kilometrov za hodinu sa ľudia vo vagónoch nedokážu udržať na svojom mieste a nahromadená kinetická energia ich vymrští do priestoru.
Podobné okamihy zažili aj včera cestujúci vo vlaku z Krakova do Prahy. Viacerí skončili aj niekoľko metrov od miesta, na ktorom sedeli.
„Najmä tí, ktorí tie sekundy prežili najintezívnejšie a zranili sa, si môžu povedať, že do vlaku viac nesadnú,“ povedala Porubčanová.
Juraj Koník
Európa sa vlakovým nešťastiam nevyhla
Vlakové nešťastia sprevádzajú železnice od ich vzniku. Moderné technológie na tom nič nezmenili.
Železničné nešťastie v Studénke patrí medzi najhoršie v Európe za posledné roky. Najtragickejšie železničné katastrofy v dejinách Európy si vyžiadali až stovky obetí.
Najhoršie železničné nešťastie na starom kontinente po 2. svetovej vojne zapríčinil výbuch plynu, ktorý unikal z plynovodu v blízkosti ruského mesta Ufa. Explózia zasiahla dva osobné vlaky a v roku 1989 zabila 575 ľudí.
Veľké tragédie sa stali po vojne na železnici v Poľsku. Približne dvesto obetí si vyžiadalo v roku 1949 vykoľajenie rýchlika smerujúceho z Gdanska do Varšavy pri dedinke Dwór.
Pri vykoľajení vojenského vlaku neďaleko mesta Rzepin o tri roky neskôr zahynulo 159 ľudí.
Najtragickejšou povojnovou nehodou na železnici u našich susedov je zrážka osobného vlaku s motorovým vlakom pri Stéblovej na Pardubicku. V roku 1960 pri nej prišlo o život 118 cestujúcich.
Kým Slovensku sa veľké vlakové nešťastia vyhýbajú, v Česku sa posledná vážna nehoda na koľajniciach stala v roku 1995. Osobný motorový vlak sa zrazil na Chrudimsku so štyrmi nákladnými vagónmi. Nehodu neprežilo 19 ľudí.
O tom, že ani éra moderných technológií vlakovým nešťastiam nezabránila, svedčia nehody z posledných rokov v Nemecku. V roku 1998 sa tam vykoľajil rýchlik Intercity pri meste Esched. Zahynulo pri tom 101 pasažierov.
(ma, čtk)
Ako prebiehala zrážka?
