ŠÚTOVO. Keď starý otec Jána Calíka kupoval v roku 1933 za 35-tisíc korún hektár pôdy v podhorskom Šútove na severe Turca, netušil, že jeho rodinu dvakrát oberie štát. Prvýkrát komunistický režim zhabal pozemky – po nežnej revolúcii ich štát vrátil. Teraz si ich zoberie opäť a zrejme už navždy Tak ako Calíkovci sú na tom aj desiatky Šútovčanov.

Cez obec v Národnom parku Malá Fatra má viesť diaľnica. Rozčesne ju na dve časti, zaberie pozemky s inžinierskymi sieťami určenými na rozvoj obce. Povedie pri cintoríne a okrajom ihriska. Stavať sa bude podľa vlani prijatého zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri príprave výstavby niektorých úsekov diaľnic.

„Za žiadnu cenu sa pozemkov nevzdáme. Keď ich chcú dostať, nech ich vyvlastnia, ako to spravili v päťdesiatych rokoch,“ hovorí Ján Calík. Presne to zákon umožňuje. Litera schválená koaličnými zákonodarcami zachádza ešte ďalej. Umožňuje diaľnicu stavať na cudzích pozemkoch už pred vyvlastnením.

Presviedčal aj minister

Ak Šútovčania pozemky nepredajú, vyvlastňovať sa bude aj napriek tomu, že diaľnica mohla obec obísť. Slovenská správa ciest a neskôr aj Národná diaľničná spoločnosť donedávna uprednostňovali variant diaľnice tunelom Korbeľka. V roku 2002 ho odporúčalo aj ministerstvo životného prostredia.

„V roku 2005 sme ministerstvo dopravy požiadali o určenie definitívnej trasy diaľnice D1 v úseku Turany – Hubová. Porovnanie finančnej náročnosti určilo pre ďalšie etapy prípravy variant B2,“ (cez Šútovo) vysvetľuje hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík.

Aby si NDS situáciu uľahčila, potrebovala presvedčiť Šútovčanov. Miestni si však za to sčasti môžu aj sami.

Keď sa vlani dozvedeli, že sa má stavať cez dedinu, obecní poslanci od septembra do decembra päťkrát proti tomu zdvihli ruku, na šiestykrát však v januári vydali pre územné rozhodnutie kladné stanovisko. „Zástupcovia NDS nám opakovali, že tunel neprichádza do úvahy, lebo je pridrahý. Aj minister Vážny prišiel a hovoril, že ak nebudeme súhlasiť, diaľnica sa postaví po dedinu a zase za ňou a ostaneme ako v Považskej Bystrici,“ vraví starosta obce Vladislav Jurečka. „Hovorili, že teraz je už iba na nás, či tu budú ľudia kapať. Pod tlakom sme to nakoniec schválili,“ dodáva jeho zástupca Viliam Volna. Keď ľudia zistili, čo poslanci schválili, zdvihla sa nevôľa, hovorí predsedníčka petičného výboru Etela Nogová. Petíciu proti rozhodnutiu poslancov podpísalo 242 z vyše 400 voličov.

A tak obecní poslanci kladné stanovisko v máji zrušili a ministerstvo požiadali o prehodnotenie trasy. Územné rozhodnutie však už bolo na svete a ministerstvo dopravy začalo prípravy na stavebné konanie.

Stavať budú o rok

„Uvedený variant je z dopravného, ekonomického a prevádzkového hľadiska najvýhodnejší,“ reagovali ministerskí úradníci na petíciu. Stavebné konanie sa začne v najbližších dňoch a v ňom sa už na pripomienky k umiestneniu stavby prihliadať nemusí. S výstavbou chce NDS začať na rok, asi 13­kilometrový úsek by mal stáť necelých 20 miliárd korún.

Právnička Via Iuris Eva Kovačechová hovorí, že diaľnicu už teraz ťažko zastavia. „Ak ľudia pozemky nepredajú, prebehne stavebné konanie a diaľničná spoločnosť začne vyvlastňovacie konanie. Stavať na cudzom môžu začať hneď po vydaní stavebného povolenia a ľudia sa môžu iba prizerať.“

Právnička je presvedčená, že takýto postup úradov bude závažným zásahom do vlastníckeho práva a práva na súkromie. „Tento zákon vyrába ľudí druhej kategórie.“ Šútovčanom odporúča pohnať vec pred Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva. „Diaľnici cez obec už možno nezabránia, ale môžu dosiahnuť riadne odškodnenie a pomôcť aj ďalším ľuďom, ktorých môže tento zákon poškodiť.“

Drutarovský: Jedného dňa buldozéry prídu

O situácii Šútovčanov hovorí aktivista RICHARD DRUTAROVSKÝ, ktorý zvíťazil v spore o zákonnosti vyvlastnenia rodičovského domu na Ústavnom súde.

Čo teraz Šútovčanov čaká?

„Obávam sa, že NDS sa bude opierať o zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach. Ak vlastníkom pozemkov poslali návrh kúpnej zmluvy a tí ju odmietli, komunikácia s ľuďmi sa tým zrejme skončila. NDS tak urobila potrebný úkon smerujúci k získaniu vlastníckeho práva a teraz na základe tohto zákona môže ísť do stavebného konania. Chvíľu sa asi nebude diať v teréne nič, na úradoch sa však začne konanie, ktorého výsledkom bude stavebné povolenie.”

Môžu ešte niečo robiť?

„Určite by mali odsledovať začiatok stavebného konania a v lehote vzniesť pripomienky. Nemali by čakať, že im niekto pošle list, aby prišli na stavebné konanie, to bude ohlásené iba vyhláškou. Namietať môžu technické riešenie, veď vedenie diaľnice cez obec určite nie je optimálne. Pripomienkovať môžu aj ponúkanú cenu za odkúpenie pozemkov, najmä by však pri pripomienkach mali vychádzať z toho, že povolenie stavby na cudzom pozemku je protiústavné a nech sa s tým stavebný úrad vyrovná.”

Môžu namietať protiústavnosť aj na Ústavnom súde?

„Ako občania sa nemôžu obrátiť priamo na Ústavný súd. Museli by žalobou napadnúť stavebné povolenie, ktoré v prípade diaľnic vydáva ministerstvo dopravy. Príslušný by bol zrejme Najvyšší súd, na ktorom by mali žiadať zrušenie stavebného povolenia a zároveň navrhnúť preskúmanie právneho predpisu s ústavou.“

A ďalej?

„Ak by Najvyšší súd uznal, že na názore ľudí o protiústavnosti konania niečo je, prerušil by konanie a dal návrh na preskúmanie zákona Ústavným súdom. Ten sa už týmto zákonom na základe podania skupiny poslancov okolo Daniela Lipšica zaoberá, takže by podania zrejme spojili. Po zverejnení nálezu Ústavného súd by v konaní Najvyšší súd pokračoval a rozhodol. Ak by ľudia nepochodili, môžu sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva.”

V čom pochybili doteraz?

„Jedna vec je na tomto prípade pre Slovensko typická. Predstavitelia obce v istom okamihu nechali svojich voličov v úzkych a z nepochopiteľných dôvodov sa priklonili na stranu NDS presadzujúcu variant, ktorý obec vážne poškodí. To sa opakuje vo viacerých obciach, a je to veľmi nebezpečný fenomén.”

Súdy môžu rozhodovať roky. Čo sa bude diať dovtedy?

„Zatiaľ sme na Slovensku nezažili praktický výkon tohto zákona. Ale ľudia by sa mali pripraviť, že jedného dňa sa stane, že na ich pozemky prídu buldozéry a budú mávať právoplatným rozhodnutím. NDS sa potom ešte bude tváriť ústretovo, že pozemky je stále ochotná kúpiť.”

(mp)

Šútovo sa zmení

Podhorská obec Šútovo sa rozprestiera na úpätí Malej Fatry neďaleko hlavného cestného ťahu zo Žiliny do Ružomberka. Vychýrená je 38 metrov vysokým Šútovským vodopádom, buduje sa tu lyžiarske stredisko Chleb. Diaľnica turčiansku rázovitú obec navždy zmení.

Podhorská obec Šútovo sa rozprestiera na úpätí Malej Fatry neďaleko hlavného cestného ťahu zo Žiliny do Ružomberka. Vychýrená je 38 metrov vysokým Šútovským vodopádom, buduje sa tu lyžiarske stredisko Chleb. Diaľnica turčiansku rázovitú obec navždy zmení.

Na jednej strane štvorprúdovej cesty s protihlukovými stenami ostane Šútovo, na druhej osada Rieka. Diaľnica je naprojektovaná cez polia medzi dvomi obecnými časťami. Na pozemkoch, kde miestni plánovali stavať domy a oba konce dediny spojiť. Pod poliami je už natiahnutá elektrina, plyn aj voda.

„Prídeme o jediné územie, kde sa hornatá obec mohla rozrastať,“ hovorí starosta Vladislav Jurečka. Štát od ľudí navyše nevykúpi celé pozemky, ale len tie pod diaľnicou. Viacerým tak časť poľa ostane za autostrádou.

Šútovčanov trápi aj to, že stavba diaľnice podľa návrhov zmlúv na odkúpenie pozemkov zasiahne aj cintorín a areál športového ihriska. „Vedľa je dom smútku, pred ktorým stojíme na pohreboch. Teraz sa nám budú pri obradoch nad hlavami preháňať autá,“ krúti hlavou obecný poslanec Ľubomír Maďari.

NDS tvrdí, že diaľnica sa cintorína nedotkne, viesť má popri moste. „Na ochranu pred hlukom bude vybudovaná protihluková stena,“ vraví hovorca NDS Marcel Jánošík. Trasa sa vraj ďalej od dediny posunúť nedá, pretože obchádza skalnatý útvar – prírodnú pamiatku Šútovská epigenéza.

Za osadou Rieka bude diaľnica pokračovať opäť na pilieroch ponad štrkoviská. „Trasa vedie cez mostné objekty lomom medzi dvoma jazierkami. Ďalej pokračuje v hlbokom záreze, následne premosťuje trať železníc, cestu I/18 a rieku Váh. Pri Kraľovanoch trasa vedie po ľavej strane Váhu na estakádach,“ píše o lacnejšom variante diaľnice NDS. Koľko by stála trasa cez tunel Korbeľka, nepovedali.

„Z hľadiska vplyvu na ochranu prírody sa za najšetrnejší považuje variant tunelom,“ napísala Štátna ochrana prírody. „Vzhľadom na to, že záujmy ochrany prírody neboli pri výbere variantu jediné, navrhli sme opatrenia na zmiernenie dosahov vybraného variantu,“ povedala Dagmar Čumová z úradu. Investor musí pod diaľnicou vybudovať napríklad koridor pre migrujúcu zver.

(mp)