Zamračený a viditeľne unavený predstúpil včera pred novinárov gruzínsky prezident Michail Saakašvili.
Je presne týždeň po tom, čo po ostreľovaní gruzínskych dedín nariadil operáciu v Južnom Osetsku . Na jeho krajinu vzápätí zaútočilo Rusko a začalo obsadzovať gruzínske mestá. Včera ruské tanky opäť vošli do Gori, ktoré je kľúčovou dopravnou križovatkou, a do prístavného mesta Poti. Ruská armáda informácie najskôr popierala a potom obhajovala obsadenie a bombardovanie kľúčového čiernomorského prístavu.
Unavený prezident
Gruzínsko je vo vojne a na Saakašviliho tvári vidieť, že toho veľa nenaspí. „Saakašvili? Ten nespí vôbec,“ hovorí šéf prezidentskej tlačovej kancelárie Ivane Noniašvili. Mladý štyridsaťročný líder už väčšinou neopúšťa svoj nový a stále ešte úplne nedostavaný prezidentský palác.
V sídle, ktoré navrhli talianski architekti, prespáva aj prijíma zahraničné návštevy. Väčšina západných lídrov mu opakuje, že podporuje gruzínsku suverenitu a teritoriálnu celistvosť. „Nech svet zabudne na gruzínsku teritoriálnu celistvosť,“ odkázal do Tbilisi ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Ruský prezident Dmitrij Medvedev včera prijal lídrov oboch separatistických republík. Prímerie, ktoré vyhlásil začiatkom týždňa, sa zmenilo na zdrap papiera. „Je jasné, že ruská invázia bola dopredu pripravovaná, a to, že bombardovali aj také ciele ako ropovod, len hovorí o ruských úmysloch,“ povedal včera Saakašvili.
Potrebuje podporu
Do Tbilisi za Saakašvilim prišli už šiesti prezidenti a premiéri vrátane hyperaktívneho francúzskeho lídra Nicolasa Sarkozyho, s ktorým sa Saakašvili rozprával vo francúzštine.
Keď sa ho včera na nádvorí opýtala čosi reportérka agentúry Reuters, prešiel z gruzínčiny do bezchybnej angličtiny.
Prozápadný politik, ktorý vyštudoval právo v Kyjeve, v New Yorku aj Štrasburgu, ovláda aj ruštinu a ukrajinčinu. Najviac je orientovaný na Spojené štáty, ktoré mu prejavili najväčšiu podporu. „Okrem svetových lídrov mu na prezidentskú linku volal aj Barack Obama a John McCain,“ hovorí Noniašvili.
Západná diplomacia je jediný nástroj, ktorý môže Saakašvilimu proti Rusku pomôcť. „Poslali sme dvetisíc vojakov do Iraku, batalión do Afganistanu či Kosova, je načase, aby Západ pomohol nám,“ hovorí vojenský analytik Rádia Sloboda Koba Kiklikadze.
Veľké západné televízie so Saakašvilim pravidelne naživo vysielajú rozhovory. „Každý deň má tak šesťsedem živých vstupov,“ dodáva Noniašvili.
Niekedy to však Saakašvili s vyhláseniami prepáli. Ako napríklad predvčerom, keď po prejave amerického prezidenta Georgea Busha vyhlásil, že Američania budú chrániť gruzínske prístavy a letiská. Pentagon to neskôr poprel. „Je to normálne, my v Turecku ho chápeme, veď je vojna,“ hovorí kameraman tureckej CNN Mesut Coskun.
V okolitých uliciach prezidentského paláca to vyzerá ako na manévroch. Na každom piatom metri stoja policajti a cestami sa premávajú obrnené džípy Toyota. V niektorých sedia špeciálne gruzínske jednotky.
Týždeň vojny
v Južnom Osetsku zahynulo podľa Ruska 1600 civilistov
o život prišlo podľa ruskej strany 74 vojakov, 171 utrpelo zranenie a 19 je nezvestných
Gruzínsko stratilo 175 vojakov, stovky boli zranení
Rusko chváli Fica
Robert Fico podľa ruských médií za vinníkov vojny označil Gruzíncov.
Slovenský premiér obvinil Gruzínsko z vyprovokovania vojny. Tak komentoval prvý kanál štátnej ruskej televízie vystúpenie Roberta Fica, ktorého okrem televízie citujú i ďalšie ruské médiá.
„Robert Fico vyhlásil, že konflikt v Južnom Osetsku vyprovokovalo Gruzínsko,“ napísala včera moskovská Pravda. Fico sa stal podľa Rusov prakticky jediným zahraničným lídrom, ktorý tak priamo a jednoznačne podporil Moskvu v konflikte s Gruzínskom a naopak obvinil Tbilisi z rozpútania vojny.
Fico včera odmietol komentovať, či Moskva jeho slová pochopila správne. „Predseda vlády sa už vyjadril, nechce to ďalej analyzovať a dopĺňať,“ povedala jeho hovorkyňa Silvia Glendová.
Premiér v stredu nehovoril iba o vyprovokovaní vojny, ale aj o následnej reakcii. Konkrétne vinníkov nepomenoval. „Niekto provokoval, a vieme, kto provokoval. Potom prišla nejaká reakcia, tá reakcia bola veľmi silová,“ povedal.
Ruské agentúry na popredných miestach citujú aj slová podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej, ktorá dokonca nazvala konflikt v Južnom Osetsku „pokusom o genocídu zo strany Gruzínska“. Belousovová včera pridala kritiku slovenského ministerstva zahraničných vecí. Pre agentúru SITA povedala, že je šokovaná z rozhodnutia ministra Jána Kubiša poslať do Gruzínska humanitárnu pomoc.
Okrem ruských politikov sa podobných výrokov žiadny zahraničný predstaviteľ vlády či parlamentu nedopustil. Dokonca aj verný spojenec Kremľa kazašský prezident Nursultan Nazarbajev sa obmedzil na konštatovanie, že ide o „humanitárnu katastrofu“, ale držal sa súdu o vine a provokáciách.
Ruské médiá hľadajú akýkoľvek náznak súhlasu s politikou Ruska na Kaukaze.
Petra Procházková, juk
Civilistov zabíjali aj ruské rakety
Ruské slová o etnických čistkách v Južnom Osetsku sú podľa výskumníkov Human Right Watch prehnané. Je aj menej obetí.
Krátko po začatí konfliktu medzi Gruzínskom a separatistami z Južného Osetska ruský minister zahraničných vecí Sergel Lavrov obvinil Tbilisi „z etnických čistiek“ a počet obetí v regióne na severe Gruzínska vyčíslil až na dve tisícky.
Nezávislý prieskum
Týždeň po začatí konfliktu, keď sa do oblasti dostávajú aj nezávislí výskumníci a nielen novinári, ktorým ruská strana organizovala výjazdy, sa ukazuje, že verzia ruskej strany bola prehnaná. „Reči o genocíde či etnických čistkách sú zjavný nezmysel,“ povedala SME Taňa Lokšina, výskumníčka ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch.
Spolu s ďalšími kolegami v týchto dňoch zisťuje, v akých podmienkach ostali civilisti v spornom gruzínskom regióne. V nemocniciach narátali stovky zranených, počet mŕtvych zatiaľ odhadujú na sto.
„Jasné je, že obidve strany, gruzínska aj ruská, zabili a zranili množstvo civilistov a urobili neadekvátny vojenský zásah, ktorý tie počty len zvýšil,“ hovorí Lokšina.
Ruská armáda navyše podľa medzinárodnej organizácie so sídlom v New Yorku použila rakety Grad a Uragan, ktoré majú široký rozptyl a spôsobujú vysoké straty na životoch.
Osamotení Gruzínci
V gruzínskych dedinách v Južnom Osetsku videli pracovníci Human Rights Watch stále horiace domy, ktoré vyrabovali juhoosetskí rebeli.
„Ľudia, ktorí tam zostali, sú vo veľmi zúfalom stave,“ hovorí Lokšina. Nemohli nikam ujsť a doteraz sa im nedostalo žiadnej pomoci. „Sú bez vody a jedla,“ dodala.
Podľa ruských médií sa do regiónu včera začali z ruskej strany vracať tisícky osetských utečencov. Hovorí sa o 12tisíc ľuďoch.
Moskva dlhé roky podporovala juhoosetskú separatistickú vládu a obyvateľom poskytla ruské pasy.
Na obnovenie zničeného mesta chce Kremeľ vyčleniť niekoľko miliónov dolárov. Ruský prezident Dmitrij Medvedev včera podpísal dokument, ktorým odsúdil „gruzínsku genocídu Južného Osetska“ a vyhlásil deň smútku za obete konfliktu.
Mirek Toda
Autor: Mirek Toda
