K bráne vojenského prístavu v Poti na západe Gruzínska prichádza gruzínske policajné auto. Za ním nasledujú ruskí vojaci v nákladnom aute, obrnený transportér a tank. Napriek vyhlásenému prímeriu ruské jednotky stále okupujú gruzínske mestá ako Gori pri Tbilisi či Zugdidi pri Abcházsku.

Z nákladného auta vystúpi vojak a pristúpi k policajtovi: „Ďakujem za spoluprácu.“

Vo vojenskom prístave v Poti sú ruskí vojaci už niekoľko dní. Za bránou sú úhľadne zaparkované vojenské nákladné autá a obrnený transportér. „Nefotiť!“ kričí na nás vojak, ktorého k základni priviedol gruzínsky policajt. Na tanku si ruskí vojaci zakrývajú tváre a vykrikujú, že nás zabijú, ak neprestaneme.

Prišli a ostali

Ruská armáda ešte vo štvrtok popierala, že by bola v Poti. Napriek tomu, že v meste sa jej jednotky pohybovali už niekoľko dní. „Ruskí agresori prišli v pondelok a teraz prichádzajú a odchádzajú, ako sa im chce,“ hovorí nám skleslo starosta Poti Ivan Siginadze. „Prišiel za mnou nejaký ruský náčelník, nepredstavil sa, a povedal, že zaberú vojenské objekty. Sľúbil, že obyvateľom sa nič nestane. Čo sme mali robiť?“

Nad sebou má ikonu starodávneho gruzínskeho kráľa Davida a pod ním fotografiu prezidenta Michaila Saakašviliho. V meste nie sú nijakí gruzínski vojaci. Tbilisi ich stiahlo krátko po začatí konfliktu. Ostali len policajti a obyvatelia. Tí sa prechádzajú po meste, ako by sa nič nedialo, ale väčšina ticho nadáva na vojakov, ktorí sa premávajú mestom.

Kľúčový prístav

Päťdesiattisícové mesto je najdôležitejším obchodným prístavom Gruzínska, z ktorého sa tankermi do Európy preváža ropa a iné energetické suroviny. Ak ide Moskve o viac ako len o získanie kontroly nad separatistickými územiami, nemohla si vybrať lepší cieľ. Strategický prístav je dôležitý pre Azerbajdžan, Arménsko či Kazachstan.

Viac ako ruskí vojaci trápi starostu Poti bombardovanie. Ruské lietadlá zaútočili na mesto hneď v prvý deň vojny. Bomby dopadli na vojenský aj obchodný prístav. „Zabili najmenej desať ľudí, z toho štyroch vojakov. Potopili tri vojenské lode a dve lode, ktoré využívala polícia na hliadky,“ hovorí starosta Siginadze. Napriek tomu je v obchodnom prístave rušno.

„Bombardovanie nás zdržalo. Máme veľa práce, pokračujeme ďalej,“ hovorí šéf prístavu Alan Middleton. Spoločnosť, ktorá spravuje prístav, patrí Spojeným arabským emirátom a gruzínskej vláde. Jej britský šéf neskrýva hnev na Kremeľ. „Nielenže bombardovali náš civilný prístav, kde nie sú nijaké vojenské objekty, ale použili pritom aj vo svete zakázané kazetové bomby, aby zabili čo najviac ľudí,“ hovorí Middleton. Pri náletoch prišiel o niekoľkých zamestnancov. „Včera som bol na dvoch pohreboch, dnes ma čaká ďalší. Čo mám povedať ich príbuzným,“ hovorí šéf prístavu.

Kazetové bomby zabíjali

Čanturia Temuri vie, o čom je reč. V piatok o polnoci, keď ruské stíhačky nalietavali nad Poti, mal zmenu. „Zrazu som len počul obrovský výbuch a potom sa to opakovalo. Bomby predierkovali viaceré kontajnery a trafili aj kanceláriu, kde som päť minút predtým sedel,“ rozpráva Temuri. Do ruky nám dáva jednu guľku, ktorá vyletela z kazetovej bomby a zabila jeho kolegu. „Zomrel na druhý deň na otravu krvi.“ Diery po bombách vidieť na viacerých miestach. Z ich používania obviňuje Moskvu aj ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch. Moskva to popiera.

Šéf prístavu Middleton je presvedčený, že Rusko vojnu plánovalo. „Prečo inak by útočili na Poti, ktoré je dôležitým dopravným uzlom pri Čiernom mori? Chcú ekonomicky poškodiť Gruzínsko,“ hovorí.

Niektorí jeho zamestnanci sa zo strachu vrátili domov k rodinám, väčšina však zostala. „Kam by šli? Žijú tu,“ hovorí britský manažér. On sa rozhodol, že ostane. Pre obrovskú prevádzku plánuje jeho spoločnosť postaviť vedľa Poti ešte jeden súkromný prístav.

Ak jej v tom Rusi nezabránia.

Autor: Poti