BRATISLAVA. Za nákupný košík naplnený tým istým tovarom približne za dvetisíc korún (niečo vyše 66 eur) môže spotrebiteľ zaplatiť v jednej predajni krajského mesta maximálne o dvesto korún viac ako v druhej. Ak si za miesto nákupu vyberie najsilnejší veľkoobchod, ušetrí ešte asi o sto korún (3,32 eura) viac.

Ukázal to prieskum, ktorý pre SME v júli urobila spoločnosť ppm europe. Na porovnanie cenovej úrovne si zvolila výrobkový kôš, do ktorého zahrnula takmer päťdesiat prevažne potravinárskych položiek. Ich ceny zmapovala vo veľkých predajniach medzinárodných a slovenských reťazcov, ale aj v malých obchodoch lokálnych hráčov.

Podľa Pavla Říhu, obchodného riaditeľa ppm europe bolo cieľom monitoringu porovnať ceny základných potravín. „Pri inom tovare môže byť rebríček odlišný,“ uviedol.

Najnižšie a najvyššie sumy

Pri kúpe takmer päťdesiatich položiek, ktoré by sa zhodovali s výrobkovým košom ppm europe, by v júli zákazník pri pokladnici najlacnejšieho maloobchodu mohol nechať v priemere 2051 korún (68,08 eura). Vo veľkoobchodnej sieti, ktorá má predajne v piatich mestách Slovenska, by zaplatil 1942 korún (64,46 eura).

Ak by si zvolil nákup v naj­drahšom zo štrnástich monitorovaných typov obchodov, zaplatil by v priemere 2244 korún (74,49 eura). V obchodoch takmer polovice sietí by spotrebiteľ cenový rozdiel ani nepocítil. Sumy za dvojtisícový nákup v nich sa totiž odlišovali len o 2 až 48 korún (0,07 až 1,59 eura).

Viac víťazov

Hoci Metro bolo v porovnaní najlacnejšie, nie je to obchod pre bežného spotrebiteľa. Je to veľkoobchod, kde nakupujú podnikatelia, predáva tovar vo väčších baleniach. Kto však má živnosť, môže v ňom nakúpiť aj pre vlastnú spotrebu.

Cenové prvenstvo z prieskumu sa tak dá priznať maloobchodnej sieti Tesco. Tá možno prekvapujúco dosiahla nižšiu cenu v predajniach potravín umiestnených v obchodných domoch v centrách krajských miest, než v hypermarketoch.

Keď agentúra ppm europe zostavila kôš s takmer tridsiatimi výrobkami, ktoré sa dali v druhej polovici júla nakúpiť aj v Lidli a bratislavských predajniach Albert, poradie podľa sumy za nákup sa výrazne nezmenilo.

Dominancia dvoch typov predajní Tesca však pri nákupoch menšieho poč­tu výrobkov už nebola taká jednoznačná. Ak by sa do prepočtu dali obchodné domy a hypermarkety siete Tesco nie osobitne, ale za spriemerovaný nákup, najlacnejším ľudových obchodom by bol Kaufland.

Najdrahšia sa pri väčšom i menšom nákupe ukázala Billa. Tento reťazec sa však ani netají tým, že nízka cena nie je to hlavné, čím chce spotrebiteľov získať a udržať.

Prieskum ukázal, že najnižšie ceny sa v priemere snažia výrobkom zachovať tie obchodné siete, ktoré sa k stratégii boja s nízkymi cenami aj hlásia.

Potvrdil napríklad, že slogan „Lidl, ten je lacnejší“ skutočne nemusí zavádzať. Priemerná cena 27 bežných produktov kúpených v Lidli dokázala počas monitorovania tromfnúť dve tretiny konkurentov.

Čo prieskum ukázal

Najmenej by stál nákup vybraných výrobkov vo veľkoobchode Metro, najviac v sieti supermarketov Billa.

Najlacnejším maloobchodným predajcom je Tesco.

Rozdiel medzi sumou zaplatenou u najlacnejšieho a najdrahšieho predajcu by pri takmer dvojtisícovom nákupe dosiahol 297 korún (9,86 eura).

Bez veľkoobchodov Metro by bol rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sumou za nákup 193 korún (6,41 eura).

Domáci obchod sa cenami začína doťahovať na medzinárodné siete

Domáci obchodníci sa sumami za nákup umiestnili v druhej polovici rebríčka. Cenové rozdiely medzi ich predajňami a obchodmi nadnárodných sietí však neboli veľké.

Väčší nákup v predajni, ktorá nepatrí pod niektorú z medzinárodných obchodných sietí, už nemožno spájať s podstatne vyššou sumou, ktorá sa musí objaviť na účte z pokladnice.

Hoci z júlového prieskumu, ktorý urobila spoločnosť ppm europe, nevyšli predajne domácich sietí na medailových pozíciách a patrila im druhá polovica rebríčka, ani jedna sa neocitla na poslednej priečke.

V korunovom závese

Z cenového porovnania domácich obchodov vyšli víťazne predajne COOP systému spotrebných družstiev. Pri nákupe zúženom na necelé tri desiatky položiek sa obchodom COOP Jednota podarilo cenami poraziť aj nadnárodnú sieť Ahold Retail Slovakia. A to tak jej hypermarkety Hypernova, ako aj supermarkety Albert, ktoré sa nachádzajú iba v Bratislave.

Pri porovnávaní priemernej sumy zaplatenej za väčší, dvojtisícový nákup bol medzi supermarketmi COOP a Hypernovou len 25–korunový (0,83– eurový) rozdiel. Oproti predajniam Kauflandu boli s upermarkety spotrebných družstiev drahšie o 34 Sk (1, 13 eura).

Terno je o niečo drahšie

Prieskum, ktorý si nevšímal akciové, ale mapoval len bežné ceny výrobkov, ukázal, že cenová úroveň supermarketov Terno, patriacich do systému spotrebných družstiev, je o niečo vyššia, než úroveň cien menších supermarketov a obchodov COOP.

V prípade väčšieho, dvojtisícového nákupu bol rozdiel medzi supermarketmi Terno a COOP supermarketmi 50 korún (1,66 eura) v neprospech Terna.

Pri menšom nákupe supermarkety Terno zaostávali za svojimi príbuznými z tej istej siete, no menšieho formátu o 16 a 25 korún (0,53 a 0,83 eura).

Obchod s otáznikom

Pre dvoch z troch ekonómov, ktorí tipovali, kto by mohol skončiť na chvoste cenového rebríčka, trochu prekvapujúco skončil tradičný obchod. Do tejto skupiny ppm europe zaradila menšie predajne, ktoré nepatria do žiadnej zo slovenských ani zahraničných sietí.

Priemerná suma, ktorú by v takýchto obchodoch nechal spotrebiteľ za niečo vyše dvojtisícový nákup, bola len asi o sto korún vyššia, než v najlacnejšej maloobchodnej sieti Tesco a o necelých 50 korún vyššia, než v medzinárodných sieťach Kaufland a Carrefour. Horšie však tradičný obchod dopadol pri porovnaní priemernej sumy za nákup zúženého počtu výrobkov. Vyšiel z neho predposledný.

Na benzínovej pumpe sú ceny o dosť vyššie

Čerpacie stanice ponúkajú tovar podstatne drahšie než hypermarkety.

Prvenstvo na špičke rebríčka, ktoré dosiahli niektoré predajne najvyššou cenou výrobkov, nie je úplne jednoznačné. Narúša ho hladina cien produktov na benzínových pumpách. Tie však nie sú každodenným miestom nákupov ani širokého spektra tovaru.

Prieskum ppm europe potvrdil, že nákup na čerpacej stanici môže rýchlo zahnať smäd či hlad počas cesty, ale oproti bežným predajniam vytiahne naviac z peňaženky – až 25 percent z ceny výrobku. Napríklad za čokoládu Milka by spotrebiteľ v júli v predajniach zahrnutých do monitoringu zaplatil od 24,40 do 37,90 koruny (od 0,81 do 1,26 eura), ale pri pokladnici čerpacích staníc od 41 do 44 korún (od 1,36 do 1,46 eura).

Dvojlitrová Coca-Cola vyšla v obchodoch ôsmich krajských miest na 28,90 až 41,50 koruny (0,96 až 1,38 eura), na benzínke zväčša od 52 do 59 korún (1,73 do 1,96 eura). Energetický nápoj Red Bull predávali čerpacie stanice za 55 - 64,90 koruny (1,83 – 2,15 eura), obchody zväčša od 39,90 do 49,90 koruny (1,32 do 1,66 eura).

Ako sme porovnávali

Spoločnosť ppm europe ceny monitorovala v krajských mestách od 15. do 31. júla. Prieskum robila vo viac ako stovke predajní nadnárodných reťazcov, ale aj u nezávislých obchodníkov a na čerpacích staniciach.

Košík, ktorý pomyselne naplnila tovarom, obsahoval 85 položiek. Z neho do porovnania priemernej ceny za nákup v sieťach vybrala 47 položiek, ktoré boli vo všetkých sieťach.

Na to, aby mohla zistiť, ako by v cenovom boji obstáli predajne Lidl, musela nákup zúžiť. Inak by jej takmer polovica výrobkov chýbala a odrazilo by sa to vo výslednej sume za nákup. Tentoraz do košíka naložila 27 výrobkov, ktoré mali zastúpenie aj v tejto diskontnej sieti.

„Ak bol výrobok v akcii, nezapísali sme cenu akčnú, ale bežnú. Ak chýbal, zaznamenali sme sumu z cenovky na regáli, ale predtým sme si podľa opisu výrobku a čiarového kódu overili, že ide skutočne o hľadaný produkt,“ uviedol Miroslav Kule, projektový manažér ppm europe.

(den)

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Kliknite - obrázok zväčšíte.