trvalo 9,69 sekundy. Svetový rekord na sto metrov. Akoby mimochodom.
PEKING, BRATISLAVA. „Nemyslel som na svetový rekord. Na víťazstvo, to áno. Zabával som sa,“ povedal jamajský mladík Bolt po úžasnom svetovom rekorde na olympiáde v Pekingu 16. augusta. O štyri dni, dvadsiateho prvého, bude mať 22 rokov.
Štart mal slimačí. Reakcia 0,165 metra za sekundu bola jednou z najpomalších v osemčlennom poli najrýchlejších mužov planéty. Od 30 metrov akceleroval. Nadpozemsky.
Nebežal, letel
Jamajčan nebežal, letel. Svojím dlhým krokom - na stometrovej trati ich urobí štyridsať jeden, kým súperi o päť viac - získal úctyhodný náskok. Na posledných metroch sa zo štvrtej dráhy pozrel doprava, kde sa namáhal v siedmej štreke jeho krajan Powell (25).
Usain rozpažil dlhočizné ruky - kde ste súperi? Cieľom preklusal. Po očku mrkol - 9,69 sekundy. Prvý muž v histórii v úplnom bezvetrí preletel sto metrov pod 9,70 s. Utekal ďalej. Akoby len trénoval. Bolt je „pôvodným povolaním“ bežec na dvesto metrov. Na pekinskej olympiáde sa pokúsi vyhrať aj túto trať.
V náručí Jamajky
Usain zbadal záplavu žlto-zelených farieb. Nosia ju fanúšikovia brazílskych futbalistov a jamajských šprintérov. Bolt zastal. Naznačil pózu antickej sochy. Niečo ako Zeus z Artemízia, dielo Aténčana Kalamida z rokov 460 - 450 pred n. l. Ľavačka ukazuje do diaľav. Tam, kde sú možno ešte Boltove rezervy.
Usain ihneď zmäkol. Vrhol sa krajanom do náručia. Atletický šprint netrvá ani desať sekúnd. Jamajčan však pripravil zážitok, na ktorý sa spomína desaťročia. Naposledy pri výkone šprintéra takto onemel štadión, keď v Atlante 1996 fujazdil legendárny Američan Michael Johnson na dvojstovke za 19,32 sekundy.
Mala to byť dráma troch
Šprint na sto metrov v Pekingu mal byť drámou troch. Okrem Bolta jeho krajana Asafu Powella. Chlapíka - favorita, ktorý nikdy nevyhral veľké preteky. Štyridsaťjedenkrát bežal pod 10 sekúnd, päťkrát pod 9,80 s. Tentoraz, skončil piaty.
A ešte Američana Tysona Gaya (25). Ten pre zmenu na veľkých súťažiach víťazil. Vlani na majstrovstvách sveta v Osake bral zlato zo stovky, dvojstovky, šprintoval vo víťaznej štafete USA.
V Pekingu vypadol v semifinále. Na americkej kvalifikácii sa pred vyše mesiacom zranil. Liečil sa u lekára futbalistov mníchovského Bayernu. Možno aj bol fyzicky v poriadku, pekinskú záťaž nezvládol mentálne. Gayova prednosť sa zrazu stala slabinou. U Powella je psychická labilita stály jav.
Taký kolohnát
Bolt je iný - pohodový chlapík, ktorý si z ničoho nič nerobí. V piatok a sobotu predviedol šou hodnú Oscara. Začiatkom júna štartoval na pretekoch Zlatá tretra v Ostrave.
Charakterizoval sa: „Som typický chalan z Karibiku. Lenivý a nedochvíľny. Hrám videohry a kecám s kamarátmi,“ hovoril hlbokým hlasom.
Slúchadlá na ušiach. Tlmene bolo počuť reggae. Chrapľavé odpovede zneli, akoby patril medzi americké basketbalové hviezdy. Má s nimi čosi spoločné. Takmer dosahuje ich výšku. Taký kolohnát, 196 cm, 86 kg.
V Pekingu začal tréningovým rozbehom. Za 10,20 s. V rozbehu bežal naplno asi 30 metrov. Druhú polovicu trate „klusal“. Čas za týchto okolností ohromil - 9,92 s.
V semifinále čosi pridal, šprintoval tak na 60 percent. Napriek tomu - 9,85 s. Olympijský rekord bol vtedy 9,84. Donovan Bailey ho zabehol v Atlante 1996 a bol to svetový rekord.
Bolt dobehol, išiel na malú masáž. Pred finále pobehoval na rozcvičovacom štadióne v šortkách a tričku. Klasicky, so slúchadlami na ušiach.
Jeho krajania Powell i jeho tréningový partner Frater v otepľovačkách rozoberali taktiku s trénerom Stephenom Francisom.
Dlho „len“ talent
Boltov kouč Glen Mills pokojne sedel v hľadisku. Začiatkom roka presviedčal svojho zverenca, aby skúšal aj niečo iné, ako iba obľúbenú dvojstovku. Navrhoval mu pre dobré fyzické dispozície štvorstovku.
Bolt žobronil: „Tréner to nie, je to veľmi dlhá trať a musel by som veľa trénovať.“
Vyskúšal najkratší šprint. Pri druhom štarte sezóny dosiahol 9,76 s, pri štvrtom svetový rekord 9,72 s. Svet spoznal nové eso na sto metrov. Na dvojstovke bol známy dávnejšie.
Dlho s otáznikom - kde sa podel ten talent? Pätnásťročný vyhral juniorské majstrovstvá sveta, sedemnásťročný bežal dlhší šprint za 19,93 s. Prestížnu cenu Vychádzajúca hviezda roka dostal v rokoch 2002 a 2003. Mal šestnásť a sedemnásť a nechcelo sa mu tvrdo trénovať. Na seniorských MS 2005 skončil na 200 m ôsmy, vlani druhý. Mal formu, pred pekinskými OH mu však nie každý veril.
Bolt sa na rozcvičovacom štadióne ľahko rozklusal. Vo zvolávacej miestnosti sa šprintéri postavili do kruhu a zaželali si úspech. Šiesti boli z Karibiku - traja Jamajčania Bolt, Powell, Frater, Thompson a Burns z Trinidadu, Martina z Holandských Antíl. Dvaja z USA - Dix a Patton. Majster sveta Gay chýbal.
Rekordy ho vraj nezaujímajú
Na štadión prvý vošiel Bolt. Pohojdávajúc sa v bokoch. Glgol si vody, zakľakol. Jeho predstavenie sa začalo. Otec Welesley Bolt zavrel svoj obchodík v jamajskej metropole Kingston. Sadol si s kamarátmi. Nechýbal kalíštek povestného rumu. Synovi vždy prízvukoval: „Buď slušný chlapec, úctivý k starším.“
Mama Jennifer sledovala Usaina z tribúny. Učila syna, aby nezanedbával školu a neopustil Jamajku. Poslúchol. Zmaturoval, na univerzitu chodí doma v Kingstone. Študuje obchod.
Obe šprintérske trate (100 m a 200 m) vyhralo na jednej olympiáde viac bežcov. Nie však so svetovými rekordmi v oboch prípadoch.
Bolt hovorí o svetovom rekorde na dvojstovke s pokorou. „Ten úžasný beh Michaela Johnsona som si v televízii pozeral azda každý týždeň. Mám pred ním rešpekt. Zabehol ho môj idol,“ hovoril v Ostrave.
Na tlačovú besedu po pretekoch prišiel v šiltovke: zeleno-žltej. Otázku o možnom rekorde na 200 metrov zmietol: „Chcem ju vyhrať, svetové rekordy ma nezaujímajú.“
V sobotu tak skutočne pôsobil. Skúsme sa zamyslieť so špekuláciou keby. Keby nebol Bolt vypustil záver. Keby nebol zbabral štart. Keby fúkal aspoň mierny vietor do chrbta. Keby nebehal v nezapravenom voľnom tričku, ale v tesnej aerodynamickej kombinéze, ako jeho súperi. Veď by stovku zabehol pod 9,60 sekundy.
Som typický chalan z Karibiku. Lenivý a nedochvíľny. Hrám videohry a kecám s kamarátmi.
Usain Bolt
