Tento týždeň nastúpil na Úrad vlády ako riaditeľ tlačového odboru. Začínal v Markíze, odkiaľ odišiel do SDĽ. Potom sa vrátil do médií a moderoval správy televízie Joj. Publikoval v ľavicovom týždenníku Slovo, podľa viacerých indícií nielen pod svojím menom, ale aj pod pseudonymom Jakub Topol. BRANISLAV ONDRUŠ.
Už ste raz tú chybu urobili, že ste ako populárny moderátor odišli z Markízy do politiky a nevyšlo to. Prečo ju robíte znovu?
„Nejdem priamo to politiky, je to iná pozícia. Nazval by som to PR manažér, odborne media relations manažér.“
Nie je to len prestupná stanica do politiky?
„Neviem, čo bude o desať rokov. Do politiky som sa vrátil, keď som kandidoval za poslanca v Stupave. Komunálna politika ma teraz rozhodne láka, na rozdiel od tej veľkej.“
Budete kandidovať za primátora Stupavy?
„To neviem. Voľby už boli vyhlásené, ale stále som sa nerozhodol. Určite sa chcem o tom rozprávať, v tejto chvíli najmä s ľuďmi zo Stupavy.“
Nebol by to problém, byť zároveň riaditeľom tlačového aj primátorom?
„Som tak krátko riaditeľom, že to neviem posúdiť. Zase mám 35 rokov, niečo za sebou. Keď sa rozhodnem, určite budem zohľadňovať predovšetkým to, aby som prácu zvládal kvalitne.“
Nebolo by rozumnejšie počkať, či vás zvolia za primátora a ak nie, až potom prijať funkciu na tlačovom?
„Neviem sa k tomu vyjadriť. Skĺbiť to bude veľmi ťažké. Ale odísť z Úradu vlády po dvoch mesiacoch by bolo veľmi smiešne.“
Aj vy si ako premiér myslíte, že najobjektívnejší denník je Nový Čas?
„Podľa toho v čom. Slovenské noviny ma vo všeobecnosti nebavia, píšu o nezaujímavých veciach. Budem ich musieť čítať viac.“
Ste spokojný so Silviou Glendovou?
„Za ten týždeň som s ňou spokojný. Všetko, čo sa popísalo o tom, že ju chcem vyhodiť, bol nezmysel.“
Predtým ste ju ako vnímali?
„Nijako. Bol som hlásateľ, nie výkonný redaktor. Samozrejme, že potom, čo som sa rozhodol sem prísť, som sa o tom rozprával s kolegami z Joj, ktorí s ňou prichádzajú do kontaktu a aj s ňou.“
Ste Jakub Topol zo Slova?
„Nie.“
Viete, kto to je?
„Mne sa táto téma vôbec nepáči. Je to úplne evidentne zástupná téma, ktorej cieľom je od začiatku niečo úplne iné, než to, čo sa prejavuje.“
Čo?
„Niekedy koncom minulého roka organizácia, ktorá združuje troch–štyroch ľudí a hovoria si Mladí ľavičiari, vydala stanovisko, že vedia, kto je Jakub Topol, že je to Braňo Ondruš a rozoslali to do všetkých médií. Urobili to preto, lebo v Slove vyšli komentáre, ktoré ich kritizovali a neboli schopní na to zareagovať vecne. Nikto po tom ani neštekol, médiá to nezaujímalo. Po vyše pol roku s tým prišiel denník SME, pretože som týždeň predtým napísal kritický komentár k článku redaktorky Mirky Kernovej o riaditeľovi televízie pánovi Nižňánskom. SME sa posunulo na úroveň podnikového časopisu, kde si redaktori vybavujú osobné účty.“
Nemyslím si. Je to tak, že Joj si neželala, aby ste písali do Slova?
„Je. Boli to ešte predošlí majitelia.“
Prečo si to neželali?
„Problém bol podľa nich v tom, že som prezentoval stranícke, politické postoje. Vysvetlili mi, že podľa nich to nabúrava pocit nezávislosti, keď ma divák vidí na obrazovke. Nesúhlasil som. Je to ten istý prípad ako keď novinár píše komentár. Prezentuje tam svoje subjektívne hodnotenie.“
Nebol práve to, že si Joj neželala, aby ste písali, dôvod, prečo ste začali písať pod pseudonymom?
„Nie som taký veľký hrdina, aby som riskoval, že prídem o prácu v televízii.“
Poznáte Jakuba Topola?
„Toto je téma, ku ktorej je dôležité povedať to, čo je dôležité. Toto nie je dôležité. Keď už to chcete riešiť, tak so Slovom.“
Pseudonym sa zvykol používať ako ochrana novinára. Už nie ste v Joj, dôvod, aby ste to tajili, pominul.
„Nemám čo tajiť. Nebudem hovoriť za redakciu, ktorej som externým prispievateľom. Keď sa zmenili majitelia, začal som trochu písať. Ostré články som prezentoval aj na svojom blogu. Škandalizuje sa tu, že niekto píše pod pseudonymom. Bol tu jasný cieľ - diskreditovať mňa, pretože treba zdiskreditovať človeka s ľavicovými názormi, na ktorého sa nedá vytiahnuť nič iné len to, že má ľavicové názory.“
To nie je pravda.
„Jasné, že je to pravda. Keď si v SME píše predstaviteľ politickej strany pod meno, že je literárny vedec alebo občiansky aktivista, tak je to v poriadku. Chcel by som vidieť, čo by bolo, keby som sa podpísal teraz do Slova svojím menom a pod to by som dal občiansky aktivista. Rovnako ako Ondro Dostál (podpredseda OKS) som komunálny politik, člen dvoch občianskych združení.“
Topol písal o vás a vás citoval. To by asi nebolo kóšer, keby ste písali pod pseudonymom o sebe, nie?
„Jasné, že by to nebolo kóšer.“
Licenčná rada označila za v rozpore so zákonom reláciu v Slovenskom rozhlase Z prvej ruky, kde boli pravicoví aj ľavicoví komentátori, ale nikto z Ficovej vlády. Nie je toto podľa vás cenzúra?
„Vôbec neviem, o čom hovoríte. Z prvej ruky som občas počúval, keď som sedával v aute a chodil do roboty. Mne sa tá relácia pod vedením pána Hrabka často nepáčila. Vrcholom všetkého bola relácia, keď tam boli ďalší dvaja ľudia, ktorí píšu do SME.“
Nevyvážená bola tiež podľa rady relácia, do ktorej pozvali zástupcu ministerstva, opozície a Aliancie Fair-play, ale z ministerstva nikto neprišiel. Je to v poriadku?
„Neviem k tomu nič povedať. Prečo sa ma na to pýtate? Viete, akú mám teraz funkciu? Je v poriadku, aby vláda zasahovala do činnosti licenčnej rady? Mňa ako novinára by teda rozhodne nahnevalo, ak by šéf tlačového odboru úradu vlády zasahoval do rozhodnutia licenčnej rady.“
Ak toto nie je podľa rady v poriadku, je v poriadku, ak rozhlas vysiela raz do mesiaca reláciu, v ktorej je iba premiér?
„Nie je v poriadku, ak štátny úradník komentuje rozhodnutia licenčnej rady. To ohrozuje jej nezávislosť. Jeden odborník BBC, ktorý bol na Slovensku, keď Richard Rybníček robil nový začiatok STV, ale rýchlo odišiel, povedal, že oponentom politika má byť novinár. On má byť nadupaný. Verejnoprávne médium by malo mať schopného novinára, ktorý by to mal zvládnuť.“
Nedotklo sa vás, keď premiér označil novinárov za slizkých hadov?
„Mňa sa to nedotklo. Veľmi som chcel, aby so mnou raz niekto urobil rozhovor aj o iných veciach, ako kde som bol na dovolenke a aké nosím trenky. Nikto sa ma nepýtal na veci okolo novinárčiny. Mám na úroveň slovenskej žurnalistiky veľmi kritický názor a rád by som sa o tom viac rozprával. Slizkí hadi sú všade, aj medzi novinármi, ale neprináleží šéfovi tlačovému odboru, ktorý má komunikovať s novinármi, aby ich hodnotil.“
Je to v poriadku, keď sa premiér takto vyjadruje?
„Všetko závisí od situácie. Určite som sa aj ja, aj vulgárnejšie, vyjadril o slovenských novinároch.“
Čo je zlé na tom, ak chce premiéra nafotiť bulvár, ako sa korčuľuje na hrádzi s kamarátkou?
„Vôbec neviem, na čo sa ma pýtate.“
Vtedy nazval premiér novinárov slizkými hadmi. Veď to je prirodzené, že ho bulvár fotí, keď sa korčuľuje.
„Je to rovnako prirodzené ako jeho reakcia. Prečo by mal byť premiér nadšený z toho, že ho v súkromí niekto stopuje? Je normálny človek a má normálne ľudské reakcie a toto považujem za ešte umiernenú reakciu.“
Jakub Topol v Slove kritizoval, ako sa zamietla pod koberec kauza falošného podpisu Slotu a Rafaja. Ste spokojný s tým, ako sa k tomu postavil premiér? Že je to vec SNS a nech jej to zrátajú voliči?
„Je vám jasné, že na túto otázku vám nemôžem odpovedať.“
Prečo?
„Absolútne by som sa zapredal najzákladnejším profesionálnym kritériám práce, ktorú robím, ak by som na takéto otázky odpovedal novinárom. Na takéto otázky odpovedám premiérovi. Preňho robím.“
Jakub Topol bol za to, aby Smer nevládol s HZDS a SNS, ale s KDH a SMK.
„Kedy bol za to?“
Po voľbách napísal, že „ešte stále sa síce nedá úplne vylúčiť spojenie Smeru s HZDS a SNS, ale pre Ficovu stranu by to bolo len núdzové riešenie, z medzinárodného hľadiska by takáto vláda hľadala akceptáciu len veľmi komplikovane a pochybovať možno aj o jej stabilite“.
„Vidíte, aký to bol omyl. Vláda našla aj medzinárodnú akceptáciu a takú stabilnú vládu sme tu už dávno nemali.“
V roku 2000 ste v rozhovore pre Domino fórum ako čerstvo zvolený podpredseda SDĽ povedali, že raz chcete byť predsedom SDĽ. Nemal by sa vás Fico vlastne obávať?
„Takto som to určite nepovedal. Myslíte, že premiér by mal mať obavy, že obnovím SDĽ, aby som sa stal jej predsedom? Od roku 2000 mám už o osem rokov viac a dnes by som to už tak nepovedal.“
V tom istom rozhovore ste povedali, že nikdy by ste nešli do vlády s HZDS, ani bez Mečiara. Teraz budete robiť PR vláde, v ktorej sú nominanti HZDS. Neprekáža vám to?
„Nie. Povedal som, že by som nikdy nerobil na Úrade vlády, v ktorej by bolo HZDS? Nepovedal. Najmä druhá Dzurindova vláda takým spôsobom morálne rehabilitovala HZDS, že to nemá obdobu. Vtedy som si naozaj myslel, že najväčšie zlo pochádza z HDZS, dnes si to už nemyslím.“
