PEKING, BRATISLAVA. Michael Phelps útok na osem zlatých medailí avizoval. Chcel pred­stih­núť Marka Spitza, ktorý na mníchovských OH 1972 vyplával sedem zlatých.

Baltimorčan Phelps to dokázal. Dostal sa do čela najbohatších olympionikov s úžasnou prevahou. Na dvoch hrách dosiahol štrnásť zlatých.

Za ním sú legendy, gymnastka Larysa Latyninová, atléti Paa­vo Nurmi a Carl Lewis i plavec Mark Spitz s deviatimi prvenstvami.

Phelps dosiahol ťažko prekonateľný rekord. Plavec má dvadsaťtri rokov, nie je vylúčené, že v Londýne zbierku rozšíri. Beda však, ak by sa mal športový svet uberať vpred iba pohľadom na takéto zberateľské činnosti.

Cestný cyklista, hoci by zvíťazil na 250­kilometrovej trati štýlom štart – cieľ, nemôže predstihnúť plavca či gymnastu, ktorý má v programe omnoho viac možností vyhrať.

Jamajský šprintér Usain Bolt pred olympiádou nič neavizoval. Hovoril za neho svetový rekord na sto metrov 9,72 sekundy a odvaha mladíka (22 rokov) víťaziť.

Dlháň z Karibiku ohúril. Zvíťazil v troch atletických disciplínach, čo až také výnimočné nie je.

Ale vždy vo svetovom rekorde. A to je výkon nad rámec súčasného uvažovania o hraniciach ľudských možností.

Na avizovanej stovke zabehol akoby mimochodom 9,69 s. V bezvetrí a po mizernom štarte z blokov. Po Boltovom výkone na dvojstovke svet na chvíľu onemel.

V Atlante 1996 bežal geniálny atlét Michael Johnson túto trať za 19,32 sekundy. Rekord mal vydržať azda sto rokov.

Napokon prežil jednu generáciu. Bolt zvládol dvojstovku za 19,30 s. Najrýchlejší beh človeka s priemerom 37,3 km/h.

Miestami upaľoval štyridsiatkou. Nie tak dávno to bola rýchlosť cyklistického pelotónu.

Do tretice sa Bolt podieľal na úžasnom svetovom rekorde jamajskej štafety 4 x 100 metrov – 37,10 s. Žiadny atlét histórie nevyhral všetky discplíny po najlepšom výkone histórie.

Neporovnávajme Phelpsa a Bolta. Hodnotou diela iste preženieme, ale je to ako porovnávať Beethovena a Mozarta.

A to je predsa hlúposť, ba urážka jedného z géniov.