Ste volebným lídrom Strany zelených. Zaujíma ma, či nie je rozpor medzi tým, čo hlásate a ako konáte. Na akom aute jazdíte?
Vlastním bavorák, jeho spotreba je 7,2 litra.
Nemali by ste mať niečo úspornejšie?
Je to možno veľa, ale kupoval som ho v bazáre a za dobrú cenu na to, že vtedy mal dva roky. Zdalo sa mi nezmyslom nekúpiť ho. Spotreba však bola pre mňa dôležitá, pri drahých autách sa na ňu ľudia obvykle nepýtajú. Na trojlitrový motor je to fakt dobré číslo. Stretol som sa však už aj s názorom, že by som ho mal vymeniť za iné auto. Prispôsobím sa, nemám s tým žiadny problém.
Kúpite si ekologickejšie?
V podstate aj musím vzhľadom na to, že staviam. Občas musím prevážať veci, ktoré sa do bavoráku naozaj nehodia. Je mi ľúto zničiť ho. Pozeral som už aj po obchodoch, čo by bolo vhodnejšie, realitou však je, že vo mne pobehuje malý snob, ktorý hovorí, že by som mal mať auto na reprezentáciu, zároveň však aj racionálny človek, ktorý naznačuje, že potrebujem nejaký obúchaný pickup, do ktorého môžem bez problémov nahádzať vrecia s cementom.
Chodíte nakupovať do potravín?
Jasné. Som ten, ktorý nakupuje do našej domácnosti.
Aké tašky používate?
Dve textilné tašky, stále ich mám v kufri auta, kúpil som ich v jednom hypermarkete. Igelitky nepoužívam. Veľké nákupy zase robím do značkových tašiek istého veľkého obchodu s nábytkom. Sú také obrovské, že sa vám z nich až ohne chrbtica. (smiech) Jednoznačne podporujem myšlienku zrušenia igelitových tašiek, Strana zelených to má v programe. Rozumné sa nám javí presadzovanie papierových tašiek ako v Česku. Päť korún, ktoré za ňu dáte, sa mi zdá zanedbateľných.
Takto ste sa začali správať až po príchode do Strany zelených?
Mám to v sebe. Nechcem tým povedať, že som nikdy nepoužil igelitovú tašku, ale premýšľal som, kde potom končia. Ja som nimi vystieľal smetný kôš. Snažím sa, hoci to nie je vždy ideálne. Aj dom, ktorý staviam, chcem mať ekologický.
Nakupujete nápoje v PET fľašiach?
Veľmi zriedkavo, pretože si nekupujem dokonca ani minerálky. Ak aj pijem trebárs víno, dávam si k nemu obyčajnú vodu z vodovodu.
Ktorý výbor v Európskom parlamente má na starosti environmentálnu agendu a kto je jeho šéfom?
Neviem. Predpokladám, že Výbor pre životné prostredie. Meno jeho predsedu nepoznám, berte to tak, že v strane som len mesiac.
Názov výboru takmer správne - je to Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, šéfuje mu Miroslav Ouzký z českej ODS.
Tak to mu gratulujem. (smiech) Musím sa priznať, že neviem ani meno toho, kto šéfuje obdobnému výboru v našom parlamente. (Ján Slabý z SNS, pozn. autora) Zrejme nič nerobí.
Ako sa volá eurokomisár pre životné prostredie?(Stavros Dimas, pozn. autora)
To sú veci, ktoré netreba vedieť. Načo? Viem však, kto rieši petičné záležitosti - Španiel David Hammerstein. Keď niečo neviem, nehanbím sa za to, neskôr sa naučím.
Premiér nemôže byť PR manažérom jadrovej loby
Zelení nedávno napadli postoj Smeru k dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Ten vám po hovorkyni odkázal, že nerozumie, čomu sa čudujete, keďže ste si to mohli prečítať už v Programovom vyhlásení vlády. Zmluvu o spolupráci ste naozaj podpísali až tento rok, takže ste o tom museli vedieť.
Náš protest predsa nebol proti elektrárni v Mochovciach, ale proti tomu, že sa má dostavať podľa starého modelu z roku 1986 bez toho, aby bola urobená štúdia dopadov na životné prostredie.
Teda EIA.
Presne tak. Neriešime, či Mochovce áno alebo nie, veď prvé dva bloky už reálne stoja, teraz sa len má dostavať tretí a štvrtý blok.
Ako Zelení teda nemáte principiálny problém s dostavbou, prekáža vám len spôsob, akým ju chcú realizovať?
Na túto otázku by nám dala odpoveď práve EIA. Prvoradá je predsa bezpečnosť.
EIA neposudzuje bezpečnosť elektrárne.
O.K., ale bezpečnosť je zase požiadavkou Európskej komisie. Za dôležité považujeme oba faktory. Veríme síce, že EIA by celý proces zdržala možno aj o dva roky, ale to nie je náš problém. Vláda o tom musela vedieť už vtedy, keď si to dávala do Programového vyhlásenia. A ak dnes Slovenské elektrárne tvrdia, že EIA majú, nech ju láskavo ukážu. Prečo ju taja, keď hovoria, že ju dali na Úrad jadrového dozoru? Hovorca elektrární dokonca tvrdí, že tá dostavba bude mať „pozitívny vplyv na lokalitu". To je aký? Veď my nehovoríme, že vymeňme celé jadro za alternatívy, to by bola hlúposť, žiadame len, aby s nami Smer komunikoval, inak nie je možné vyjasniť si otázky, ktoré máme. Odmietnutie EIA len kvôli strate času nemôžeme prijať.
Fico argumentuje, že dostavba musí prebehnúť čo najskôr, lebo treba maximalizovať našu energetickú sebestačnosť.
Bezpečnosť obyvateľov tejto krajiny je na oveľa vyššom stupni dôležitosti.
Mnohí budú prekvapení, že Strana zelených nie je apriori proti jadru.
Nič by sme tým nezmohli, tobôž, keď sme len dvojpercentná strana. Aj keby sme mali 20 percent, na fakte, že také elektrárne existujú, to nič nezmení. Chceme však, aby porovnateľné investície smerovali aj do alternatívnych zdrojov - do využívania biomasy, vody, slnka, vetra a energetických úspor. Ak chcú dať do jadra sto miliárd, pričom ja si myslím, že ich bude až dvesto, musíme dať obdobnú sumu aj do iných zariadení.
Premiér predsa nemôže byť PR manažérom jadrovej loby. Je to síce jeho vec, ale potom sa nemôže čudovať našim protestom. Takéto veci mu nedarujeme, veď nepostupuje v súlade so zákonom. A vláda je prvá, ktorá by to mala robiť. Urobiť EIA je predsa povinná jazda, oni nemajú čo špekulovať, či áno alebo nie.
Fico ako podporovateľ jadrovej loby nie je žiadna novinka, takéto názory mal už veľmi dávno. Preto je čudné, že Zelení podpísali zmluvu o spolupráci práve s ním.
Vrátim sa k tomu, čo som už povedal - neprotestujeme proti jadrovej elektrárni ako takej.
Ak sa postoj Smeru nezmení, končíme s ním
Nešli ste do spolupráce len preto, že Smer je pri moci, takže ste jeho environmentálne názory a činy zámerne prehliadali?
V strane som len krátko, ale kolegov som sa na to pýtal. Odpovedali celkom logicky - Strana zelených oslovila na spoluprácu všetky parlamentné strany, okrem Smeru nikto nereagoval. Robert Fico mal vtedy veľmi presvedčivé argumenty, komunikoval s nami, tak asi nebol dôvod nevziať to. Ústami premiéra sme boli prizvaní k pripomienkovaniu zákonov, týkajúcich sa životného prostredia, a to pre nás bolo, logicky, príťažlivé. Veď práve to je naša práca.
Zmluvu ste podpísali v marci. Čo sa odvtedy zmenilo?
Neviem, Smer jednoducho prestal komunikovať. Úplne. Potom je nám taká zmluva nanič.
Kedy ju vypoviete?
Nemáme stanovený termín, podmieňujú to isté okolnosti, ale ak sa postoj Smeru nezmení, končíme s ním, veď to nemá žiadny zmysel. Najskôr sa však aktívne pokúsime nadviazať komunikáciu. Ak nezareagujú, zmluvu vypovieme.
Tým, čo tú zmluvu „upiekli", vôbec nenapadlo, že Ficovi nejde o presadzovanie agendy Zelených, ale o to, aby vyzeral marketingovo „proenvironmentálne"? Okrem toho, už dlho má ambíciu pohltiť všetky strany naľavo.
Ja som to z jeho strany tiež vnímal najmä ako PR, ale momentálne to asi pre neho nemá význam. Zastávam názor, že Zelení by nemali byť až takou malou stranou, ktorá bude kričať „vezmite nás na ruky". Máme záujem o samostatnú politiku a ak sa nebudeme vedieť zladiť, pôjdeme bez nich. Chápem, že Smer to nemá ľahké, rieši úplne iné problémy, zodpovedá za spravovanie štátu, ale veď musí mať nejakých ľudí, ktorí s nami môžu komunikovať. Nech niekoho poveria a hotovo. Mal to robiť pán Richter, ale ten na nás zvysoka kašle.
Fico nerobí nič pre zníženie závislosti na Rusku
Na webstránke máte aj takéto, vami podpísané stanovisko: „Argumentovať tým, že energie sú strategické je nanajvýš smiešne. Rovnako, ak nie viac strategická je voda, chlieb, alebo drevo." Tým si ho asi nezískate, keďže Fico má vetu o strategickostí energií ako mantru.
Presne tak, ako ste citovali, som to nenapísal. Ale keď už sme pri tom - vy rozumiete, čo pod tým pojmom Fico myslí? Ak energetickú sebestačnosť, tak všetci vieme, že to nebude - musíme dovážať urán, ropu, plyn. Ak by mu o ňu šlo, predovšetkým by začal hľadať zdroje doma. Ak ich nenájde, musí ich dovážať. A ak ich dováža, potom nie sme sebestační.
Jeho slová sú teda prázdnou floskulou?
Pre mňa také slová nič neznamenajú. Veď nerobí nič, aby znížil našu závislosť na Rusku. Videli ste ho nebodaj niekedy protestovať proti tomu, že všetky nové ruské potrubia Slovensko obchádzajú? Čo z toho vyplýva? Že nebudeme môcť zarábať na tranzitnom biznise. A on mlčí. Česi si aspoň natiahli nejakú rúru z Ingolstadtu, my absolútne nič.
Zelení vo svete zväčša inklinujú k ľavici, tí naši sa oficiálne nechcú vymedzovať. Prečo?
Je to otázka schopnosti dohodnúť sa s jednou či druhou stranou. Chceme byť racionálni.
Chcel by som byť osobnosťou, ktorá Zeleným udá smer a víziu
Prečo sú Zelení na Slovensku úplne marginálnou stranou? V porovnaní s „bursíkovcami" v Česku akoby ste ani neexistovali.
Dôvody toho prepadu sa dajú vystopovať. Zeleným ublížili nezmyselné dohody s rôznymi politickými subjektami, nemali odvahu kráčať vlastnou cestou, lebo mali túžbu dostať sa čo najskôr do parlamentu. Tú mám aj ja, ale určite nie za cenu uzatvárania spojenectiev, ktoré nám zničia meno. Presne na tom sa Zelení vždy rozpadávali.
Zmluva so Smerom sa vám taká nezdá? Sám hovoríte, že Fico vás ignoruje.
Je to veľmi voľná rámcová zmluva, k ničomu nás nezaväzuje, ale treba povedať aj to, že ju nepovažujem za zlú. Nebola by zlá, ak by nás pripustili k pripomienkovaniu zákonov, ktoré sú pre nás dôležité, a ak by akceptovali naše požiadavky smerom k Mochovciam.
Nebude problém skôr v tom, že nemáte lídrov s charizmou, politikov, ktorí by vedeli zaujať voličov? O bývalej líderke Tóthovej ľudia v podstate nevedeli, o dnešnom predsedovi Petríkovi tiež počul len málokto.
Môže byť, na čele každej strany v každej krajine by mala byť osoba, ktorá dokáže osloviť voličov. Sme pritom strana, ktorá po revolúcii vznikla ako prvá. Niečo na tom, čo hovoríte, bude, asi nám chýbala osobnosť, ktorá by vedela udať smer a mala vízie.
Teraz ste volebným lídrom vy. Zmení sa niečo?
(smiech) To sa uvidí. Ale chcel by som byť takou osobnosťou. Minimálne sa otestujem, či si o sebe nenamýšľam viac, ako je patričné. Do politiky som šiel cez komunálnu úroveň, pretože najskôr som chcel pochopiť súvislosti, ktoré som nemal šancu spoznať ani ako novinár, nieto ako občan. Výsledkom je, že som presne zistil, ako funguje mechanizmus komunálnych podvodov, o iných veciach ani nehovorím.
Je to horšie, ako si myslíme?
Oveľa horšie. Ľudia, ktorí robia politiku na plný úväzok, teda 24 hodín denne poťahajú nitkami, dokážu vymyslieť také kúsky, že ako novinár by ste na ne nikdy neprišli. Jedine, že by ste boli rodeným intrigánom, vtedy by ste ich mohli odhaliť.
Nech nám Ďurkovský povie, čo urobil pre dopravu v meste
Na Slovensku je množstvo ekologických a občianskych aktivistov, ktorí nie sú v politkke, ale šliapu jej na päty, napríklad Juraj Lukáč, Juraj Smatana a ďalší. Ich aktivity vidieť viac, ako tie vaše. To je zásadná chyba, nie?
Je to tak preto, lebo pre novinárov je oveľa ľahšie dať priestor mimovládnej organizácii, ako mimoparlamentnej strane. Sám som bol novinárom, takže viem, ako to funguje. Mimovládky vedia, ako legálne získať peniaze, to im tiež uľahčuje cestu do médií. Novinárom je totiž sympatickejší hlas občana, ktorý zdvihne päsť a ide bojovať za dobrú vec. Pozrite sa na pezinskú skládku - o nej tiež nie je prezentovaná úplná pravda, že gro práce urobili občianski aktivisti. Obrovský podiel na nej mala aj Strana zelených, pričom novinári túto záležitosť odignorovali.
Je však chybou novinárov, ak najviditeľnejším politikom v boji proti skládke bol Frešo z SDKÚ?
SDKÚ je relatívne silná strana a novinár ľahšie zavadí o jej politika, ako o nášho, ktorého ani nepozná. Ale uznávam, že komunikačná stratégia Zelených bola doteraz robená úplne tragicky. Namýšľam si, že ja ju budem robiť lepšie.
Čo konkrétne urobíte, aby sa o vás ľudia dozvedeli? O dva roky sú voľby.
Razantne sa chceme držať svojich tém. Môžeme síce prehrať bitku, ale vo vojne neustúpime. Máme slušne prepracovanú bratislavskú komunálnu stratégiu, v regiónoch to bude ťažšie, lebo v mnohých sa naša strana kvôli hádkam a hlúpostiam rozpadla. Musíme to zmeniť, veľa komunikovať s mimovládkami.
Treba robiť konkrétne veci - prevezte sa napríklad z Rakúska do Bratislavy na bicykli - na hraniciach v Bergu sa končí značenie, ako turista tu jednoducho zablúdite. Od roku 1990 sa hovorí o cyklotrasách, dodnes sa urobilo veľmi málo. Chceme vyzvať primátora Ďurkovského, aby sa po tej trase previezol s nami, nech nám ukazuje smer a povie, čo urobil pre dopravu v meste. Možností je veľa, len neboli dostatočne využívané. Musíme podchytiť veľké mestá, cyklisti a chodci sú ohrození všade, o korčuliaroch ani nehovorím.
Izák nemohol nič robiť, Chrbet nebude lepší
Nedávno padol minister životného prostredia za SNS Jaroslav Izák, nahradil ho Ján Chrbet. Ako hodnotíte prvého, a ako druhého, vzhľadom na jeho vyjadrenia, ktoré dokazujú, že o životnom prostredí nič nevie?
Niet čo hodnotiť. Vôbec. Tí ľudia idú na daný post s vedomím, že sú ľahko odvolateľní, že je to pozícia na odstrel. Aj preto tak dlho hľadali náhradu za Izáka, lebo to nikto nechcel robiť. Je to len trafika pre SNS, a tá to aj tak chápe.
Post je to však zaujímavý, veď cez daný rezort prúdia obrovské peniaze.
Iste, sú tam eurofondy s obrovskými sumami, robia sa tam verejné obstarávania, peniaze sa prideľujú podľa kľúča, o ktorom radšej nikto nahlas nehovorí... Izák bol postava, ktorá tam z vlastnej vôle nemohla urobiť absolútne nič.
Nemohla, alebo nechcela?
Jeho schopnosti nepoznám, nikdy som s ním nehovoril. A neverím, že jeho nástupca bude v čomkoľvek lepší.
Poslancovi sme sa poskladali na byt o rozlohe 120 metrov2 za 17 tisíc
Ste poslancom bratislavskej časti Nové Mesto. Mám tu váš program, s ktorým ste šli do boja o post starostu. Sľubovali ste v ňom, že oznamom v regionálnej tlači stransparentníte prideľovanie bytov, aj tých, ktoré už boli pridelené. Ako sa stransparentňuje netransparentne pridelený byt?
Poslanci, aj tí bývalí, ktorí tam už nie sú, dostali v Novom Meste sociálne byty. Ja nechápem prečo. 120 metrov štvorcových za 17 tisíc korún. Vám sa to zdá normálne?
Nezdá, práve naopak, ale čo s tým dnes môžete spraviť?
Minimálne na to upozorniť. Zamyslite sa - o byty tam žiadali poslanci, ktorí nemali peniaze na to, aby mohli bývať v mestskej časti, v ktorej sa stali poslancami. Sú tam prípady, keď poslanec dostal byt, pol roka na to vyhodil ženu, vykopol deti, doviedol si tam frajerku, a my sme sa mu poskladali na 120 metrov štvorcových za 17 tisíc korún. To má byť ako o čom?
O ktorých poslancov sa jedná?
Nebudem hovoriť mená, napíšem o nich.
Kedy a kde?
Nechcem, aby to vyznelo ako akt pomsty.
Ak máte takéto informácie, verejnosť má právo sa o nich podrobne dozvedieť.
Na vlastné náklady som vydal už tri občasníky - prvé dva boli Slobodný hlas Nového mesta, tretí bol celobratislavský - Bratislava nahlas, vyšiel v počte 180 tisíc kusov. Vydám aj štvrtý. Mala by to byť protiváha k informáciám, ktoré nám predkladá starosta. Chcem ukázať, že pracovať sa dá aj inak, ako tak, že si v starostovskej funkcii myslím, že „všetko je moje". Neverili by ste, koľko ľudí mi žaluje a bonzuje isté veci, odkedy som vydal tie noviny. Je to investícia do budúcnosti, rád by som vyhral ďalšie voľby, vôbec sa tým netajím. Aj si myslím, že ich vyhrám. (smiech) Ľudia majú veľa problémov, ktoré nikto nerieši, v mnohých veciach je úplný bordel, ja im chcem pomôcť. Niekto napríklad nahlási, že ide postaviť trojbytový dom, postaví deväť dvanásťbytových, pričom sa tvári, že to nie je čierna stavba. Zrátajte si, koľko na tom zarobí, aj keď dostane smiešnu miliónovú pokutu.
Komunálna politika je fantastický biznis pre pár vyvolených
Má poslanec možnosti zásadne ovplyvňovať veci v mestskej časti?
Ja som mal, kým som bol v klube SDKÚ, ale problémom bolo, že poslanci, ktorí boli v príslušnej rade, si vždy na oplátku pýtali protislužby - tu odhlasovať odpredaj nejakého pozemku, tam budovy, proste komunálna politika je fantastický biznis pre pár vyvolených. Najmä tých, ktorí sa vedia dohodnúť so starostom.
Je to atraktívnejšie ako veľká politika?
Áno, lebo do veľkej sa dostanete len ťažko, a je príliš na očiach. V komunále všetko dokážete schovať za hlasovanie zastupiteľstva, čiže tam funguje akási kolektívna vina. A kde nie je konkrétny vinník, tam nič nevidno.
Dá sa vôbec v komunále fungovať úplne transparentne? Starostom môže byť sebačestnejší človek, lobingu, tlakom, prípadne podrazom zo strany jeho vlastného mančaftu sa nevyhne.
Pozrite - čo je tam najväčším biznisom? Pozemky a budovy. A tieto veci má starosta plne pod kontrolou. Takže ak by chcel byť transparentný, určite sa to dá. Dokonca lepšie, ako keby bol predsedom vlády. Problém je to vtedy, keď nemáte podporu zastupiteľstva. Medzi poslancami sa totiž rýchlo vytvorí klika, ktorá vám bude zámerne škodiť - neodsúhlasí vám rozpočet, bude vám vo všetkom podrážať nohy, lebo bránite jej biznisu s pozemkami, budovami, verejnými obstarávaniami. Tí ľudia si kdekade zamestnajú svojich ľudí, aby odlievali peniaze z rozpočtu. Neverili by ste, ako dokonale to funguje.
Toto je špecialita Nového Mesta?
Kdeže, takto je to vo všetkých mestských častiach Bratislavy, aj na samotnom meste. Vezmite si, že Bratislavu riadi spolu viac ako 500 poslancov. To je strašné číslo, veď to nemôže byť normálne.
Pre porovnanie - mestské zastupiteľstvo v New Yorku má tuším 51 členov, v Londýne len 25, v Bratislave až 80 (údaje za rok 2005, zdroj tu, pozn. autora).
Aspoň vidíte, koľko ľudí tu môže robiť biznis. Nie za svoje, ale za naše.
Vy ste dosť bohatý na to, aby ste tomu odolali?
Bohatý som nikdy nebol. A hrozí mi, že ani nebudem.
Práve preto to môže byť pokušenie - nahrabať si, kým ste pri koryte.
Ja to nemôžem urobiť, lebo sa hanbím kradnúť. (smiech)
Vždy som nezmyselne túžil ísť vyššie
Vyštudovali ste divadelnú a rozhlasovú réžiu plus dramaturgiu. Ako ste sa k tomu dostali?
Po návrate z vojenskej služby som robil malé javiskové formy a celkom ma to bavilo. Písal som scenáre, dokonca som hrával. Absolvoval som aj prijímačky na herectvo, ale hneď som pochopil, že tadiaľ cesta nevedie, lebo nemám talent.
V politike, v ktorej ste dnes, by sa vám hranie zišlo.
Možno si v nej raz aj zahrám. (smiech) Ale nie, ľudia na také niečo rýchlo prídu.
Po škole ste prešli k žurnalistike. Umenie vás prestalo baviť?
Najskôr som si prenajal krčmu. Zistil som, že to nie je zlé, objavili sa iné možnosti, a divadlo sa mi náhle zdalo malé, komunikácia bola zúžená len na pár ľudí. Do toho sme si s kamarátom otvorili cestovnú kanceláriu, podnikali sme aj so secondhandmi. Všetko fungovalo, kamarát ma však akosi spracoval, aby som šiel robiť do Rádiožurnálu v Slovenskom rozhlase. Šiel som tam za brutálny plat 7500 korún, veľmi rýchlo sa mi však „zadarilo" - bol som tam krátko, lebo prišla ponuka robiť v televízii VTV, nakoniec som skončil v Markíze. Ešte ani nevysielala, bol som tak pri jej vzniku.
Tam sa vám tiež „zadarilo".
Áno, z postu redaktora som šiel pomerne rýchlo hore, stal som sa šéfredaktorom. Vždy som nezmyselne túžil ísť vyššie, pretože tu existuje spoločenský tlak, aby reaktorov robili len nesmierne mladí ľudia. Taká je požiadavka vlastníkov médií, skúsenejších novinárov si u nás držia snáď len Sme a Pravda. Neskôr som robil riaditeľa vydavateľstva, bol to teda slušný kariérny postup, otázkou však je, či som bol aj šťastnejší. Divadlo som ale zo života úplne vynechal.
Pavol Rusko nikdy neprišiel s niečím manipulatívnym
V rozhlase ste robili v rokoch 1994 až 1995, teda v čase tretej Mečiarovej vlády. Bol na vás vyvíjaný tlak, aby ste vysielali v „správnom" zafarbení?
Šlo o obdobie, keď sa rozprášilo celé pôvodné vedenie rozhlasu, vtedy prebehla aj parlamentná noc dlhých nožov, na ktorú sa z opozície vydržal pozerať len Robert Fico pričom treba povedať, že vystupoval proti nedemokratickým postupom HZDS a SNS. Zaujímavé je, že dnes je s tými istými ľuďmi v koalícii, hoci Mečiar so Slotom sa nezmenili. V rozhlase teda vymenili riaditeľa za „správneho" a ten si spravil poriadok.
Za seba však môžem povedať, že na mňa nikto nikdy žiadny tlak nevyvíjal. Vedúce vydania a moderátorky predsa vedeli, ako s príspevkami pracovať tak, aby boli tí hore spokojní. V tomto boli šikovné. Ja som to nejako nepociťoval, neveril som, že by sa mohol vrátiť komunizmus, hoci mečiarovci sa chovali naozaj nefér.
Televíziu VTV, do ktorej ste prešli, tiež zakladali ľudia spriaznení s vtedajšou mocou, najmä privatizéri.
Iste, to bola paradoxná televízia už v tom, že mala troch generálnych riaditeľov. Peniaze do nej dávali Kabát a Poór, ale opäť musím povedať, že na mňa nebol vyvíjaný žiadny nátlak v tom, čo smiem a čo nesmiem odvysielať. Čestné slovo.
V rozhlase ste robili radového redaktora, takže tlaky vás mohli obísť, ale vo VTV už šéfredaktora spravodajstva, takže tomu príliš neverím.
Párkrát za mnou došiel generálny riaditeľ, ale nikdy nie s cieľom, aby sme odvysielali niečo, čo by bolo proti nášmu vnútornému presvedčeniu. Nikdy som tam nič také nezažil. Ani v Markíze.
V tom sa rozchádzate s inými redaktormi, ktorí o Markíze dosť prezradili. Paľo Fejér dokonca hovoril o povinných jazdách v spravodajstve.
Ten rozhovor som čítal, ale podľa mňa vám nehovoril pravdu. Šéfredaktora som mu robil aj ja, takže o tom niečo viem. Paľo Fejér nikdy v živote nemal povinnú jazdu.
Veď nerobil v spravodajstve, ale v publicistike.
Ja som však bol redaktorom spravodajstva a nikdy nič také nebolo. Pavol Rusko bol za mnou ohľadne témy len raz, a to vtedy, keď som moderoval Sito. Navrhoval, aby som urobil reláciu s právnikmi, týkalo sa to neustáleho prehadzovania kauzy Markíza v rámci hierarchie súdov. Podujal som sa na to, ale reálne som to dobre nezvládol. Navonok to nebola tragédia, ale vnútorne som cítil, že to nebolo ono. V tej téme som nebol doma, nerozumel tomu, nepoznal zákulisie, pripadal som si ako idiot. To však bola moja chyba, Rusko nikdy s ničím manipulatívnym neprišiel.
Určite? Dokázateľne vyrábal víťazstvo SDK, neskôr SOP a Schustera ako prezidenta, nakoniec ANO. To nebolo zneužívanie televízie?
Iste, v podstate bolo, ale treba povedať, že ak v politike nemáte v rukách médiá, budete slabý.
Lenže nie každý politik ich môže vlastniť a Rusko v tomto smere manipuloval s verejnosťou, teda s voličmi.
Určite. Lenže ak hovoríme o období, ktoré predchádzalo Dzurindovmu víťazstvu vo voľbách 1998, musím povedať, že som nepoznal jediného redaktora spravodajstva v akomkoľvek médiu - možno s výnimkou denníka Slovenská republika - ktorý by nechcel Dzurindovu výhru a Mečiarovu prehru. Jednoducho sme sa s tým stotožňovali a brali to ako dobrú vec. Už sme tu nechceli ani Lexu, ani Mečiara, ani nič podobné.
Pri propagácii Schustera za prezidenta a neskôr ANO však nešlo o porážku Mečiara. Šoty sa nakrúcali pomaly všade, kde sa Schuster mihol či dostal vyznamenanie, bolo to dokonca také okaté, že raz sám protestoval.
Všetkého moc škodí a Schuster si veril, koniec koncov - z tých kandidátov, ktorí sa ponúkali, bol vtedy možno najlepší. Tým nechcem povedať, že bol nejakým veľmi dobrým prezidentom. Dnes by som len tápal, ak by som mal o tom hovoriť podrobnejšie, bolo to dávno.
Repčík si neželal, aby som bol manažérom aj moderátorom
Čo považujete za najväčšiu chybu, ktorú ste v médiách urobili?
Myslím si, že to bola tá, keď som ostal na pozícii šéfa Centra umeleckej tvorby v Markíze.
Prečo?
Lebo som vtedy kvôli tomu obetoval vlastnú reláciu.
7edem s r.o?
Áno. Mal som si radšej nechať jej moderovanie a odísť z postu riaditeľa. Tá funkcia totiž v mojom živote neznamenala v podstate vôbec nič.
Oboje sa nedalo zlúčiť?
Rozhodol o tom riaditeľ Markízy, ktorý protestoval proti tomu, aby som ako manažér mal vlastnú reláciu.
Vladimír Repčík?
Áno, Paľovi Ruskovi predtým nič také nevadilo. Dokonca mu nevadilo ani to, keď mal vlastnú reláciu ako manažér samotný Repčík. (smiech) Riaditeľ však protestoval u Ruska, aby mi tú reláciu vzali, celé to bolo dosť nepríjemné.
Rusko už predsa oficiálne v televízii nebol. Stále mal taký vplyv, hoci deklaroval iné?
Jasné. Dokonca došlo k tomu, že sa za mňa postavili aj ľudia, ktorí v relácii účinkovali - Repčíka požiadali o stretnutie, chceli, aby som ako moderátor ostal, ale vysvetlil im, že v žiadnom prípade. Povedal som si, že to nebudem vyhrocovať, lebo to nie je môj štýl. Do toho vstúpila aj Eňa Vacvalová, ktorá prišla za Ruskom, že chce mať svoju reláciu, keďže tú predchádzajúcu jej zrušili. Ďalej to nebudem rozvíjať, aby to nevyzeralo, že žalujem, jednoducho som ustúpil.
Dnes 7edem s r.o. pozerávate?
Niekedy áno.
Je to dobrá relácia?
Myslím si, že za mňa bola lepšia. Nie kvôli mojej osobe, ale vďaka lepším účinkujúcim, akí sú tam dnes. Niektorým.
Mojsejovcom treba dať pocítiť, že si ich vážite, aj keby to nebola pravda
Na vašu najväčšiu chybu v médiách som sa pýtal zámerne - v podstate ste tým človekom, ktorí do televízií uviedol Mojsejovcov. Bolo to v STV a neviem, či sa mohlo udiať niečo degradujúcejšie.
Vtedy už boli mediálne hore, veď ich zviditeľňovali týždenníky typu Plus 7 dní. Sebe za to vinu nepripisujem, ja som sa k nim dostal v rámci relácie, ktorú vtedy vysielala Slovenská televízia. Mala tuším sedem častí, pričom to bolo o tom, že vždy niekam vzali nejakú celebritu, ktorá ani nevedela, kde presne skončí. Ibrahim Maiga bol v nejakom cigánskom dome, iní inde. Známe osobnosti šli proste do iných podmienok, pričom vopred im nikto nepovedal, kam konkrétne. Zuzana Belohorcová sa tak dostala k nejakému nešťastníkovi, ktorého zvádzala, a jeho žena to cez skrytú kameru sledovala so slzami na krajíčku.
Mňa do toho zatiahli práve v čase, keď bola víchrica v Tatrách. V tom hnusnom počasí sme leteli do Košíc malým lietadlom, hádzalo to s nami, myslel som si, že ani nedoletíme. Dal som si teda pár pohárikov whisky a nakúpil sladkosti, lebo som bol v tom, že ideme niekam do cigánskej osady medzi deti. Zrazu sme zastali pred barákom, pri pohľade na ktorý mi hneď došlo, u koho sme. Celá dramaturgia relácie bola záhadná, lebo ja ako celebrita som šiel v podstate tiež k celebritám, pričom nešlo o jasné protipóly, ako by to bolo, keby sme šli k neznámym ľuďom. Dopadlo to však celkom dobre, dokonca tam padol nápad na reláciu Mojsejovci. Tí dvaja totiž boli takí bizarní, že nám bolo jasné, že sa na nich dá vybudovať celá relácia.
Oni hneď súhlasili?
Jasné, po televízii veľmi túžili.
Nakoniec sa pomaly s každým, kto tú reláciu robil, rozhádali.
Lebo na nich treba ísť úplne inak - treba im dať pocítiť, že si ich vážite, aj keby to nebola pravda. Braňo je v zásade slušný chalan, vo svojej podstate dobrý, trochu však zagresívnel vďaka peniazom. Má svoju hĺbku, nemyslím si, že to je plytký človek. A Norika? Ja verím, že je medzi nimi láska. Nie som psychoanalytik, možno je to všetko celkom inak. Cítil som sa však u nich dobre.
Vám sa tie relácie, ktoré robili v televíziách, zdali normálne?
Tam už šlo o ich zneužívanie. Mojsejovci sami neodhadli, do čoho idú. Ako pozorovateľ som presne vedel, ako to dopadne, lebo to sa ani nedalo nevidieť. S Braňom som sa svojho času stretol, chcel som s nimi robiť jednu reláciu, ale úplne inú, bez tej ich sebastrednosti.
Celebrity camp bola fantastická relácia, užíval som si to
Prečo ste šli do pomerne trápnej reality šou Celebrity camp?
To bola fantastická relácia. Výsledok bol síce tragický, ale pod ten sa podpísalo aj veľmi nešťastné „píár". Nehnevajte sa - ak za vami niekto príde, povie, že vás vezme na Filipíny a ešte vám za to dá honorár, hoci naprd, odmietnete?
Iste, nepripadá mi normálne, že niekoho celé dni sledujú kamery.
Veď sme vedeli, že to nebude ľahké.
Čo núti človeka robiť zo seba idiota pred kamerami?
Idiot je príliš silné slovo. Koncipované to bolo tak, že pôjde o šou, v ktorej budú súťaže v tvrdých podmienkach. Vzhľadom na to, že filipínsky produkčný štáb odmietol robiť to, čo sľúbil, museli to robiť naši ľudia na kolene, aj preto viaceré veci nevyšli. Jednoducho tam bola obrovská únava ľudského materiálu - kameramanov, technikov a podobne. My ostatní sme to brali ako zábavu. Kto tam chcel zo seba robiť idiota, tak ho robil. Myslím si, že väčšina z nás sa tam chovala úplne prirodzene, ja som sa tam dokonca zaľúbil. (do Ivany Christovej, pozn. autora) Celkom som si to užíval.
Šli ste tam teda len preto, lebo vás zavolali na Filipíny zdarma a kvôli honoráru?
Musím priznať, že mi trochu chýbala aj televízia, chcel som byť na obrazovke. Zdalo sa mi, že to bude dobrá šou, že tam niečo zažijeme. Každý z nás predsa chce zažívať príjemné veci. Osobne ani nepoznám ľudí, ktorí by nechceli ísť na Filipíny, ak to niekto za nich zaplatí.
Veď tam boli aj takí, ktorí si to môžu dovoliť úplne bežne, napríklad Fedor Flašík alebo Ľudovít Kaník.
Iste, ale kto vám zaplatí takýto pioniersky tábor s dennodennými animáciami, ubytovaním, morom, so všetkým? Bolo nás tam až 26. Samotný program v televízii síce nebol dobrý, ale my sme si to užívali. Pre divákov by bolo asi zaujímavejšie, keby tam vzali trebárs deti z detských domovov, ktoré by súťažili proti celebritám, nie tak, že sme proti sebe súťažili samé celebrity. Hrali naši proti našim. Dramaturgicky to bolo zle odhadnuté. Ale aj ja som múdry až teraz.
Vy by ste tam tuším šli znovu.
Okamžite. Akonáhle by ma niekto zavolal, hneď idem. Mňa nezaujíma televízny výsledok, to nie je môj biznis. Bol som tam ako účinkujúci, ostatné mi je jedno. Prečo by som tam nemal ísť? Veď mi tam bolo strašne dobre. (smiech)
Rozhovor bol autorizovaný, Robo Beňo v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: Redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
