Tento týždeň zavíta na Slovensko José Piňera, otec prvej úspešnej dôchodkovej reformy na svete. Ak 20. storočiu dominoval štátny dôchodkový systém vytvorený Bismarckom, Piňera v roku 1980 ako prvý minister práce na svete navrhol a zrealizoval jeho faktické zrušenie. Zabezpečil si tým miesto v panteóne nesmrteľných.
Odvtedy sa jeho reformou inšpirovali už zhruba tri desiatky krajín. Som rád, že Slovensko je medzi nimi, a že som k tomu mohol v roku 2002 prispieť pozvaním José Piňeru do Bratislavy. Zanechal vtedy u nás veľký dojem a aj jeho vystúpenia prispeli k tomu, že náš dôchodkový systém sa napokon menil zásadnejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Aj keď nie až tak zásadne, aby ho bolo možné označiť za kópiu toho Piňerovho. Kým napríklad u nás bol štátny systém ponechaný a len doplnený možnosťou vytvorenia individuálnych dôchodkových účtov, Piňera zašiel podstatne ďalej, keď ho úplne zrušil a nahradil súkromnými úsporami.
Kritici často bagatelizujú Piňerov výkon poukazovaním na vojenskú diktatúru, ktorá v Chile vládla v čase realizácie reformy. Je to absolútne nemiestne. Aj v diktatúre totiž k realizácii zmien potrebujete presvedčiť. Presvedčiť diktátora a generálov. To určite nebolo ľahšie, ako presviedčať politikov v demokratických krajinách.
Za „privatizáciu“ dôchodkového systému si Piňera nielen vyslúžil miesto v učebniciach, ale tiež večnú nenávisť socialistov všetkých krajín. Keď posilníte postavenie občana a jeho kontrolu nad jeho vlastným životom, silný štát je zbytočný.
Piňera tak prispel k finančnému zabezpečeniu dôstojnej staroby zamestnancov oveľa viac než reči o zaopatrovateľskom štáte všetkých ľavicových politikov a odborových predákov sveta dohromady.
Skrátka, návštevu tohto chlapíka by ste rozhodne nemali zmeškať.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
