ka. K takýmto, medzi špecialistami síce vysoko oceňovaným, verejnosťou však sotva registrovaným skvostom patria jeho vojenské cintoríny v západnej Haliči na poľsko-slovenskom pomedzí.
Cintorín v poľskej Woli Cieklińskej (1916/1917)je jedným z najlepšie zachovaných a azda aj najpôsobivejších. Skrytý za lesom, dá sa dnes nájsť prostredníctvom nenápadnej tabule pri ceste. Krátka prechádzka od nej trvá asi 5 minút. Ale už tá akoby mala pripraviť návštevníka na stretnutie s nevšedným priestorom.
Súc inšpirovaný starovekou architektúrou, Jurkovič nekropolu vytvoril na pôdoryse dvoch spojených kruhov s dominantnou mohylou v strede jedného z nich. Využil pritom výlučne kameň s rustikálnou povrchovou úpravou, čo ešte viac zvýrazňuje jej archaický charakter. Napriek tomu však o období stavby niet pochýb.
Ťažko dnes odhadnúť, do akej miery sám architekt rátal s čoraz hlbšou integráciou svojho diela do krajiny. Vysoká borovica, ktorá odvtedy vyrástla priamo v areáli miniatúrnej mohyly však jej skromný pátos len podčiarkuje. Nemci, Rakúšania, Poliaci, Slováci alebo Rusi spoločne pochovaní na väčšine jeho cintorínov, našli aj tu dôstojné miesto odpočinku.
Človek, ktorý sem zablúdi alebo do Woli Cieklińskej za Jurkovičovým dielom zámerne príde, nájde niečo iné: hlbokú existenciálnu úvahu o vojne a smrti, vyjadrenú precíznym jazykom architektúry s kultúrnou pamäťou.
Sú to len slová, ktorými sa to dnes dá opísať. A ako pri každom výnimočnom výtvore výtvarného umenia – ani tu nestačia.
Autor: Dušan Buran Autor je historik umenia
