nca života so cťou bojoval za meno nášho najslávnejšieho podnikateľského rodu.
Bolo to začiatkom osemdesiatych rokov, keď môjho otca komunisti po viac než desiatich rokoch zákazu nechali odísť na Západ. Keď sa po týždni pobytu v Paríži vrátil, priviezol okrem džínsov, mikín a tričiek bielo-červené kožené tenisky. Bol na nich nápis Bata, teda Baťa. A otec v ten večer, keď z kufra vytiahol tenisky, porozprával celý príbeh nášho najslávnejšieho podnikateľského rodu. A tak jedna z prvých vecí, ktoré som urobil v lete 1989, pri svojej prvej ceste na Západ, bolo nájsť obchod s touto značkou. Našiel som a bol v tom dokonca akýsi pocit šťastia, keď som si hrdo odnášal ďalšie topánky s onou značkou. Pocit šťastia, ktorý sa v súvislosti s menom Baťa už nikdy nedostavil, pretože tomu zložitosti našich nových „slobodných pomerov“ po novembri 1989 mali zabrániť.
Fordovská výchova
Tomáš Baťa junior sa narodil v roku 1914 v Prahe, v čase, keď firma jeho otca bola už vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku pojem. Prvá svetová vojna priniesla firme, vyrábajúcej veľkú časť obuvi pre cisársku armádu, veľký rozvoj a na rozdiel od situácie po druhej svetovej vojne to nepovažovali za vlastizradu. Skutočný prerod firmy na najväčší český rodinný koncern prišiel však až s Prvou republikou, keď vznikol dnešný Zlín i Baťovany, dnes Partizánske. Bolo to v čase, keď Tomáš Baťa mladší prechádzal tvrdou výchovou, ktorá ho mala pripraviť na miesto plnohodnotného nástupcu svojho otca. Dostal nielen vzdelanie, ale musel sa vyučiť obuvníckemu remeslu a prejsť celú továreň, vrátane práce za pásom, aby pochopil základ otcovej „fordovskej“ filozofie riadenia firmy, v ktorej zamestnanci boli podielnikmi na úspechu koncernu a firma preň bola akýmsi celoživotným spoločne budovaným prístavom.
Otcova smrť a Mníchov
Prvá tragédia poznačila život Tomáša Baťu mladšieho 12. júla 1932. Pri leteckej havárii jeho otec zahynul a namiesto Tomáša, ktorý ešte nedosiahol plnoletosť ani dostatočnú úroveň svojej „prípravy“, sa stal hlavou koncernu a jeho majiteľom na základe závetu strýko Jan, v tom čase jeden z najvyššie postavených predstaviteľov koncernu. A bol to práve Tomášov strýko, ktorý doviedol firmu k svetovému rozmachu a z najväčšej československej firmy urobil obuvnícky koncern celosvetového rozsahu.
Ďalším zlomom bol Mníchov, nacistická okupácia a druhá svetová vojna. Na Vianoce roku 1938 sa rodina Baťovcov rozhodla odísť do zahraničia, kde mal Jan Baťa vybudovať nové centrum v USA. Tomáš Baťa dostal za úlohu vybudovať nový závod firmy v Kanade. Americký projekt však skrachoval a Jan Baťa tak úspešne vybudoval „nový Zlín“ v Brazílii. Tomášov kanadský projekt začal pracovať pre kanadskú armádu a sám Tomáš Baťa bojoval v kanadskej uniforme na strane spojencov, kde dosiahol dôstojnícku hodnosť. Tomášova matka Marie sa však ešte počas vojny vrátila do Protektorátu Čechy a Morava, aby zabránila nacistickým úradom zhabať rodine továrne a sieť obchodov v okupovanej krajine. To sa síce podarilo, ale cenou za to bolo, že Baťove továrne v Česku (tak ako iné firmy po celom Protektoráte) vyrábali pre Wehrmacht a tretiu ríšu všetko možné vrátane drevákov pre nacistické koncentračné tábory.
Na čiernej listine
Za „obchody s Nemcami“, a za to, že Jan Baťa naplno nepodporoval exilového československého prezidenta Edvarda Beneša, dostal po vojne nálepku kolaboranta. Odsúdili ho na pätnásť rokov väzenia a jeho majetok mu bez náhrady zhabali. Po vojne by ho zoštátnili tak či tak, hoci ešte s dodatkom, že majiteľom náleží kompenzácia.
Na koncern Baťa mala skutočnosť, že sa i pre západných spojencov dostala firma na „čiernu listinu“ kolaborantov, neblahý vplyv. Aj tak Tomáš úspešne pokračoval vo svojom kanadskom projekte, čiastočne i preto, že namiesto topánok začal vyrábať pre kanadskú armádu. A začal sa súdiť so strýkom o platnosť otcovho závetu. Súd nakoniec v roku 1966, po smrti Jana Baťu, vládu nad koncernom odovzdal Tomášovi Baťovi mladšiemu. Baťove firmy sa stali veľmi známymi v Kanade, zachovali si sieť obchodov po celom svete, ale k prvorepublikovej sláve sa koncern „Baťa“ už nikdy nevrátil. Z výrobcu topánok sa zmenil na dôležitého a známeho, ale nie kľúčového predajcu obuvi.
Podobne rozporuplne to s Baťovcami dopadlo v Česku. Bola síce obnovená firemná sieť Baťových predajní, Tomáš Baťa sa stal poradcom Václava Havla, univerzita v Zlíne sa stala Univerzitou Tomáša Baťu, ale návrat československého obuvníckeho priemyslu do Baťových rúk sa neuskutočnil. Vrátiť Baťovcom ukradnutý majetok sa nové demokratické vlády Československa neodvážili.
Kupónová privatizácia a ázijská konkurencia zasadila tomuto kedysi slávnemu odboru ranu z milosti. Firma Baťa žije ďalej, ale topánky sa už v Čechách ani na Slovensku prakticky nevyrábajú. Ale za to Tomáš Baťa mladší nemôže. So životom sa do svojich deväťdesiatich troch rokov bil so cťou a to by jemu, ani jeho rodu nemalo Česko ani Slovensko, na ktoré Baťovci nikdy nezanevreli, zabudnúť.
* 17. 9. 1914† 1. 9. 2008
1932 – pri leteckom nešťastí zomrel otec Tomáš, firmu prevzal strýko Jan
1947 – v zinscenovanom procese zbavili Baťu v Československu majetku
1966 – stal sa oficiálne hlavou impéria v zahraničí, u nás urobili komunisti z jeho firmy podnik Svit a Zlín Gottwaldov.
2007– v Británii dostal cenu za prínos k zodpovednému kapitalizmu
Autor: Lidové noviny
