Predsedajúci búrlivej štvrtkovej schôdze tvrdí, že urážlivým výrokom nešlo zabrániť. Predstaviteľ Židov počul antisemitizmus.
BRATISLAVA. Slovnej prestrelke, ktorá vo štvrtok v parlamente vyvrcholila vulgarizmami a narážkami na židovských predkov opozičného poslanca, sa vraj nedalo zabrániť.
Myslí, si to podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer). Riadil schôdzu v čase, keď sa minister spravodlivosti Štefan Harabina vyhrážal Danielovi Lipšicovi z KDH, že pôjde do basy a nazval ho hajzlom. Číž schôdzu neprerušil, sporadicky však poslancov napomínal. Povedal, že nadávku „hajzel“ nepočul a všimol si až Lipšicovu reakciu.
„To bola obyčajná urážka medzi poslancami. Je to dôvod na prerušenie schôdze? Mojou úlohou je zjednať poriadok, ale pokračovať v rokovaní.“ Číž si nemyslí, že by v parlamente odznelo niečo antisemitské. Židov spomínal Harabin a Vladimír Mečiar opakovane .
Franek: Je to antisemitizmus
Výrok ministra spravodlivosti o nacistoch so židovskými predkami považuje odborník na antisemitizmus a hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Jaroslav Franek za „veľmi hanebný, podlosť a lož“, ktorá prisudzuje nacistom židovský pôvod. Zaregistroval tiež niekoľko ďalších výrokov, ktoré považuje za „skrytý antisemitizmus“.
Po Čížovi riadila schôdzu Anna Belousovová z SNS. Ani ona nezastavila invektívy. Včera nedvíhala mobil.
Hovorca šéfa parlamentu Pavla Pašku zo Smeru povedal, že Paška nebol v čase roztržky medzi Harabinom a Lipšicom v rokovacej sále, pretože bol na súde, a preto sa mu ťažko posudzuje celý jej priebeh.
Ak sa niekto cíti byť urazený, má právo podať návrh mandátovému výboru na začatie disciplinárneho konania, odpovedal Paška na otázku, či bude parlament niektorého z aktérov debaty trestať.
Po narážkach na židovských predkov Lipšica sa v ho v pléne otvorene zastali iba poslanci KDH a nezávislí okolo Vladimíra Palka. Lipšic vyznáva katolícku vieru, po matke má aj židovských predkov.
Chcú karhať Harabina
Podľa predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu sa jeho poslanci snažili venovať skôr vecnej podstate problému. „Túto otázku nehoráznych výrokov ministra Harabina však nemienime nechať tak a poslanci SDKÚ v utorok navrhnú uznesenie, ktorým by parlament tieto výroky odsúdil a vyzval ministra Harabina, aby sa za svoje výroky verejne ospravedlnil.“
„Vtedy, keď to odznelo, sme neboli v rokovacej miestnosti. Sledovali sme diskusiu v klube. Keby som bol v rokovacej miestnosti, tak by som sa určite ozval,“ povedal predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos.
Zhorší to náladu v krajine
Sociologička Zora Bútorová hovorí, že antisemitizmus v Národnej rade je pre spoločnosť veľmi nebezpečný jav.
Štvrtková diskusia v parlamente je dôvodom na znepokojenie, hovorí sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky. Vulgarizmy v parlamente nie sú nič nové, ale otvorený antisemitizmus, ktorý tam zaznel, považuje za veľmi nebezpečný jav.
Bútorová upozorňuje, že spoločnosť je na prejavy politikov veľmi citlivá. Najmä na „mlčiacu väčšinu“, ktorá svoje postoje nezvykne aktívne prejavovať, ale jej názory a predsudky k menšinám a iným ľuďom sa môžu takýmto spôsobom legitimizovať. „Také veci, ako sa teraz dejú, môžu významne zhoršiť klímu v spoločnosti, znížiť latku etnickej znášanlivosti,“ hovorí Bútorová.
Na Slovensku podľa nej existuje dlhodobo určitá ostražitosť voči Židom. „Teraz, zdá sa, dostáva aj otvorený priechod,“ hovorí sociologička. Prekvapuje ju preto, že politické strany, ktorých predstavitelia antisemitské poznámky v parlamente použili, sa od nich nedištancovali.
Občianska spoločnosť sa podľa nej ohlási. „Je to totiž dôvod na vážne znepokojenie.“
Veronika Šutková
Fedor Gál: Pre všetkých politikov na Slovensku je výhodnejšie o antisemitizme vôbec nehovoriť
Narodil sa v koncentračnom tábore Terezín. Zo Slovenska odišiel začiatkom deväťdesiatych rokovaj po tom, čo zažil antisemitské útoky. O tom, čo sa udialo v parlamente počas odvolávania Štefana Harabina, sme hovorili s FEDOROM GÁLOM.
Kedysi ste svoj odchod zo Slovenska odôvodnili aj takto: „Bol som špičkový politik a Žid. To vyvolávalo u mnohých naozaj drsné reakcie. Čo však je to za krajinu, kde byť Židom a špičkovým politikom je neprirodzené?“ Je táto krajina stále takáto?
„Ani vtedy nebola takáto. Nijaká krajina nie je jednotná povahou, ale veľmi pestrá. Ale ľudia, ktorí sa rozhodnú, že hodia hlas do urny pre lídrov, ktorí verejne urážajú iného pre jeho pôvod, národnosť, náboženstvo, sú takí, ktorých nie som schopný tolerovať. Kvôli nim som kedysi zo Slovenska odišiel. Sú nebezpeční, môžu spôsobiť veľa zla.“
Zažili ste v tom čase priamy útok z úst politika?
„Do očí mi nikto nepovedal: Ty, Židák, nepatríš do politiky. Nemám rád všeobecné „kecy“, preto poviem, že to bol arcibiskup Sokol, ktorý namietal proti tomu, že by som mohol byť riaditeľ STV gestom, kde obkreslil môj veľký nos. Boli to aj moji blízki kamaráti, ktorí po prvých slobodných voľbách pri zostavovaní vlády povedali: Ty si Žid, ty tam nechoď. Boli to mnohí obyčajní ľudia zo židovskej komunity, ktorí hovorili, že my nemôžeme mať tieto ašpirácie. Stretol som sa s ešte jednou reakciou anonymnej verejnosti. Boli to vrecia hrubých hulvátskych listov, ktoré som dostával aj do Prahy. Ale to nie je Slovensko. To je iné, ale aj takéto. Dnes voliť SNS znamená hlásiť sa k Jánovi Slotovi a k jeho protimaďarským výrokom. Keď chcete vedieť, koľko je na Slovensku ľudí, ktorí by dokázali hnať Židov a Maďarov, tak to sú oni.“
Prvý, kto spomenul Lipšicov židovský pôvod v parlamente, bol Mečiar. Bol vždy antisemita?
„Antisemitizmus sa veľmi mýtizuje. Často je to inštrumentálna záležitosť. Keď politik zacíti, že sa za touto rétorikou môže zhromaždiť dav oddaných voličov, tak ju pokojne použije. Ani všetci špičkoví nacisti neboli vyložení antisemiti. Hlboko v človeku však začínajú fungovať pudy a na to sa spoliehajú. Ja som považovaný za veľmi tolerantného človeka. Za posledné roky som si však uvedomil, že za istou hranicou sa tolerancia musí nazvať zbabelosťou. Tolerovať Mečiarove výroky na Lipšicovu adresu, Slotove výroky na adresu Maďarov, to už nie je o tolerancii, to je o zbabelosti. Moji starí rodičia si tiež mysleli, že je to zlé, ale ešte sa nič nedeje. Skončili v peciach, v plyne. S touto skúsenosťou sa dnes tváriť, že sa nič nedeje, je zbabelosť. Mečiar je zlý človek.“
Premiér Fico sa tvári, že je na antisemitizmus citlivý. Nie sú to len reči, keď má v koalícii takýchto ľudí?
„Áno, sú to reči.“
Ak to myslí vážne, nemal ešte vo štvrtok takéto správanie rázne odsúdiť?
„On mal rázne odsúdiť kopu vecí ešte predtým, než Mečiar začal hovoriť o Lipsteinovi a neurobil to. Ak je niekto schopný byť antisemita, je schopný nenávidieť Maďarov alebo kohokoľvek, kto je iný.“
Nie je to ako s Mečiarom?
Aj Mečiar si akoby dával pozor, ale okolo seba mal ľudí ako Húska a Hofbauer, ktorí mali hrozné výroky.
„Fico je klon Vladimíra Mečiara. Ale klon, ktorý je mladší, na rozdiel od Mečiara sa stihol naučiť po anglicky a pohybovať sa kultivovanejšie po verejnom priestore. Ostane však po ňom v politike rovnaká pachuť a rovnaké negatívne emócie.“
Môže poznámka o tom, kto je Žid, v slovenskej verejnosti politikovi stále priniesť voličov?
„Keď vyjde tento rozhovor, pozrite sa na diskusné fórum na internete, čo tam uvidíte. Bude tam bežať diskusia o židákoch, akí sú to hajzli. Na Slovensku je pritom 2500 Židov. Je tu viac židovských cintorínov ako žijúcich Židov. Videl som na internete fotografiu Agnesa Snopka, Milana Šimečku, Václava Havla a Martina Bútoru a pod tým bola poznámka, v ktorej synagóge to bolo fotografované. Pritom ani jeden z nich nie je Žid. Vytvára sa tu obraz mýtického Žida, Čecha, Američana, ktorý má byť pre úbohého utrápeného a utláčaného Slováka obrazom akéhosi nepriateľa.“
Je to stále také zlé ako začiatkom deväťdesiatych rokov?
„Mečiar už nemá toľko percent. Ale nemyslím si, že percento ľudí, ktorí sú nepriateľskí k inakosti, je dnes nižšie, ako bolo v roku 1990. Chce to možno dve, tri, štyri generácie alebo viac. Tomu, aby nás nikto nenaložil do vagónov, bránia iné pravidlá hry. Žijeme v otvorenej a demokratickej spoločnosti. Ale demokracia je len voda, v ktorej plávame. Sloboda je niečo, čo si človek musí vydupať sám na sebe. Keď Mečiar a Slota dokážu takto hovoriť, sú to hrozne neslobodní ľudia. Čo je v nich, aké bahno, s ktorým sa musia vyrovnať.“
Čo to robí s bežnými ľuďmi, keď počujú takéto výroky od svojich politických lídrov?
„Ja keď poviem doma škaredé slovo, dotknem sa svojej manželky a detí, ale ak to povie politik, dotkne sa širokého okruhu ľudí. Jeho rozhodovanie, rétorika, gestá majú široký vplyv. Politik svojím správaním legitimizuje podobné správanie u všetkých. Ak to hovorí politik, kto mňa potrestá, ak budem vyťahovať niekoho židovské korene, keď on to môže? Kto ma potrestá, keď niekomu rozbijem hubu za to, že je Maďar, keď tí Maďari sú takí hrozní? Vytvárajú modely správania, za ktoré sa môžu ukryť ľudia, ktorí potom môžu páchať hrozné veci.“
Na západe je sociálna demokracia silou, ktorá je zväčša na takéto veci citlivá. Vidíte to v slovenskom parlamente? Lipšica sa tam riadne zastal len František Mikloško.
„Budú ticho dovtedy, kým budú mať pocit, že prehovoriť na túto tému otvorene by im poškodilo vo volebných preferenciách. Dnes je politicky korektné nehovoriť o registrovaných partnerstvách, potratoch, antisemitizme, genetických manipuláciách. Povedia si, že ľudia by im to pri voľbách spočítali. Ale takéto správanie je neuveriteľne nebezpečné pre spoločnosť. Ak som povedal, že Vladimír Mečiar je zlý človek, tak Ferko Mikloško je dobrý človek.“
Ako dnes vidíte Slovensko?
„Je to neuveriteľne nádherná krajina a neberte to ako frázu. Žijú tú ľudia ako všade na svete, lomcujú s nimi vášne. Podarilo sa tu odštartovať reformy, ktoré sa v Čechách, Poľsku a Maďarsku nepodarilo. Slovensko je veľmi emocionálna krajina. Je to jej prednosť, ale aj hrozný hendikep. Vtedy ide totiž rozum do úzadia. Neviem si inak ako vášňami a emóciami vysvetliť, to, že táto krajina dokáže chvíľu milovať Vladimíra Mečiara, potom Roberta Fica. Ale čo iné s tým, ako dať tú lásku odznieť. O päť alebo desať rokov nebudú mať ľudia na Fica dobrého slova. Ale medzi tým pokazí, čo sa dá. Znovu klesne povedomie ľudí o tom, že politika je normálna profesia, že to nie je mafiánska hra. Toto meniť potom nebude ľahké.“
Monika Tódová
Hradská: Žid tu bol vždy nepriateľ
Protižidovské výpady mali Matej Bel, Ľudovít Štúr, ľudáci aj komunisti.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin (HZDS) oživuje ducha antisemitizmu, ktorý má na Slovensku veľmi silné a hlboké korene. Myslí si to historička Katarína Hradská zo Slovenskej akadémie vied. „Takéto veci sa vyťahujú vždy, keď dochádzajú argumenty. Je to amorálne a zvrátené. Ide o veľmi nebezpečné výroky, ktoré sa nám môžu raz vrátiť a pohnúť dejiny späť,“ varuje Hradská.
Antisemitské narážky sú príznakom hlbokej sociálnej aj mravnej krízy spoločnosti, tvrdí historička. „Sprievodným znakom takýchto kríz býva aj nástup antisemitizmu, ktorý inak prežíva v latentnej (skrytej) podobe, aby bol kedykoľvek schopný preraziť a prejaviť sa vo svojej iracionálnej podobe.“
Poslanci ani ministri by podľa Hradskej nemali zneužívať svoju imunitu na to, aby „beztrestne prezentovali takéto názory. A predseda vlády a minister vnútra by nemali byť v pozícii mŕtveho chrobáka“.
Lotri a odkundesi
Predsudky voči Židom sa tiahnu dejinami už viac ako dve tisícročia, pričom súvisia predovšetkým s náboženstvom. „Jedným zo zaužívaných stereotypov je výčitka, že ukrižovali Krista,“ pripomína Hradská.
Na Slovensku siahajú korene antisemitizmu do 15. storočia. Prvý zadokumentovaný útok je zo 16. júna 1446. Bratislavská luza vtedy vyšla do ulíc a začala vypaľovať a rabovať židovské domy, dokonca zaútočili aj na synagógu, kde ukradli a roztrhali tóru.
Nenávistnými výpadmi voči Židom je známy aj filozof, pedagóg a polyhistor Matej Bel, ktorý ich nazval „najväčšími lotrami spomedzi dvojnožcov“. V jednej zo svojich kníh dokonca píše: „Odstráň Židov! Urobíš šťastnou Bratislavu!“
Protižidovské predsudky mali aj ekonomický rozmer. „Žid tu bol vždy nepriateľom spoločnosti, parazitom na tele národa, ktorý ho okrádal a vykorisťoval. Jedným z najväčších stereotypov je vnímanie Žida ako zbohatlíka, najčastejšie krčmára, ktorý opíjal ľudí a rozbíjal rodiny,“ myslí si Hradská. Tento stereotyp živil v 19. storočí aj Ľudovít Štúr, ktorý hovoril o Židoch ako o „odkundesoch prisťahovaných“.
Ľudáci a komunisti
Antisemitizmus v jeho najtvrdšej podobe sa naplno prejavil po nástupe Hitlera. Na Slovensku sa začali zavádzať protižidovské normy, ktoré vyvrcholili transportmi 60-tisíc Židov do koncentračných táborov.
Po vojne mnohí Židia masovo vstupovali do komunistickej strany, v 50. rokoch však viacerých zomleli politické procesy s tzv. sionistami. „Sionizmus nepasoval do komunistickej ideológie, v tomto nebol rozdiel medzi komunistami a ľudákmi,“ tvrdí historička.
Protižidovské predsudky vyšli na povrch aj po roku 1989. „Opäť sa vynoril obraz Žida zodpovedného za všetky neúspechy národa,“ hovorí Hradská. Podľa nej to bolo zrejme spôsobené frustráciou z „ekonomickej či duševnej chudoby z obdobia komunizmu, respektíve tým, že medzi lídrami revolúcie boli aj Židia“.
Marek Vagovič
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
