Na Slovensku sa pred mesiacom odohrala story pripomínajúca svetoznámy prípad gréckych dopingových podvodníkov Kenterisa a Tanúovej. Utekanie pred komisármi, nehoda, kamuflovaná hospitalizácia, zatĺkanie...
BRATISLAVA. Guliar Mikuláš Konopka už čoskoro nebude jediným slovenským športovcom s doživotným trestom za doping. Naveky zbohom športu dá aj dráhový cyklista Jaroslav Jeřábek.
Podobne ako atlét v čase previnenia bol príslušníkom slovenskej armády. Dovčera.
„Jaroslav Jeřábek a Matej Slivovský požiadali o rozviazanie pracovného pomeru – nemali požadovanú výkonnosť,“ zjednodušuje riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica Ľubomír Roško.
V skutočnosti však obaja cyklisti museli odísť, lebo sa zaplietli do najmasovejšej dopingovej aféry v histórii slovenského športu.
Tretí prípad, druhý trest
Tridsaťsedemročný trojnásobný olympionik Jeřábek mal už dvakrát v kariére pozitívny výsledok dopingového testu a raz zaň dostal aj dvojročný dištanc. Teraz má na krku naraz obvinenie až z dvoch deliktov s dvojročnou sadzbou.
Záťah dopingových komisárov sa pre dráhárov bratislavskej filiálky Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica skončil pohromou. Trest minimálne vo výške dvoch rokov hrozí tiež o 15 rokov mladšiemu Matejovi Slivovskému a nasucho neobíde asi ani 32-ročný Martin Liška.
Prípad v podobe písomnej výzvy Antidopingového výboru SR na disciplinárne konanie má od pondelka na stole šéf slovenskej cyklistiky Anton Tkáč. Sľubuje exemplárne tresty.
Jeřábek: zásielka s dopingom
Neslávny slovenský cyklistický príbeh sa začal navlas rovnako ako grécky atletický spred štyroch rokov – deň pred začiatkom olympiády. Neodohral sa však v Aténach, ani v Pekingu, ale v Bratislave.
V Číne sa ani nemohol. Naši dráhoví cyklisti sa prvý raz v ére samostatnej Slovenskej republiky nekvalifikovali na olympijské hry. Preto nepredpokladali, že sa na nich sústredí pozornosť dopingových komisárov.
Omyl. Siedmeho augusta hneď štyroch z nich vyzvali na mimosúťažné testovanie.
Antidopingový výbor neposkytuje vysvetlenia pohnútok výberu športovcov na prepadové kontroly. Jeho generálny sekretár Miroslav Motyčík však v júli medzi športovými zväzmi, ktoré konečne začali dodávať informácie o pobyte reprezentantov, menoval aj cyklistický. Urýchľovacím procesom akcie bol zrejme júlový prípis z Colného kriminálneho úradu. Obsahoval informáciu, že Jaroslav Jeřábek osobne prevzal po skrátenom colnom konaní zásielku z cudziny s obsahom farmaceutík, ktoré sú na zozname Svetovej antidopingovej agentúry uvedené medzi zakázanými.
Sľúbili sa a – zašili sa
Podľa monitorovacieho formulára mali byť cyklisti 7. augusta 2008 na bratislavskom velodróme. Komisári však nikoho nezastihli.
Tak sa dali do telefonovania. Vtedy ešte nič netušiaci cyklisti mobily dvíhali. Aspoň niektorí.
Jeřábek, ako sa píše v oznámení Antidopingového výboru SR cyklistickému zväzu, sľúbil, že sa na odber dostaví o pol tretej popoludní, Slivovský o štvrtej.
Komisári ich však na Národnom cyklistickom štadióne Vlastimila Ružičku čakali márne. Neprišli a vypli telefóny.
Antidopingový výbor o probléme okamžite informoval nielen trénera Miroslava Burčíka, ale aj šéfov cyklistického zväzu: prezidenta Antona Tkáča a športového riaditeľa Juraja Zemana.
Kouč sa akože vydal hľadať stratených zverencov. Tkáčovi tvrdil, že nedvíhali mobil ani jemu.
Jeřábek a Slivovský sa komisárom zatajovali aj na druhý deň. K obom zašli aj domov, ale nenašli ich.
Na výzvu na ďalšiu kontrolu o deň neskôr zareagoval len Jozef Žabka. Odobrali mu vzorku a bola negatívna. Preto jediný obišiel len s napomenutím.
Zrážka na hrádzi – rozprávka?
Na Jeřábkovom čísle sa dodnes ozýva: Volaná stanica je dočasne nedostupná. Tréner Burčík nám tvrdil, že šoféruje a k prípadu je ochotný sa vyjadriť najskôr vo štvrtok večer po návrate z Brna.
Po pár dňoch vyrukoval s tvrdením, že Jeřábek sa so Slivovským v onen štvrtok počas tréningu na dunajskej hrádzi nešťastne zrazili a utrpeli úrazy. Zničili si pritom mobily, preto sa im nedalo dovolať.
A, aby sa to dokonale podobalo na prípad gréckych atlétov, dokonca ich vraj museli ošetriť v jednej z bratislavských nemocníc. Burčík predložil o tom aj lekárske potvrdenie. Podľa informácií z antidopingových kruhov však v onej nemocnici neevidujú záznam o ošetrení cyklistov.
Z hľadiska trestu to však vôbec nie je podstatné. Pravdepodobne si to uvedomujú aj hriešnici. Ani Jeřábek, ani Slivovský v lehote nereagovali na list antidopingového výboru, nevyužili možnosť previnenie vysvetliť.
Jeřábek porušil dokonca tri paragrafy antidopingových pravidiel. Po prvé: odmietol sa podrobiť odberu vzorky. Už len to je dôvod na dvojročný dištanc. V jeho prípade však na doživotný, lebo nižší, dvojročný trest si odpykal už v rokoch 1996 – 1998. Po druhé: na druhý deň sa znova vyhol odberu.
Nuž a po tretie to najvážnejšie: prevzatie zásielky 250 ampuliek anabolických steroidov je dostatočným dôkazom o zákaze držby zakázaných látok, za čo sú pri prvom porušení zasa dva roky.
V prvých dvoch bodoch sa podobne ako Jeřábek previnil mladý Matej Slivovský. Čisto matematicky by mal dostať trest vo výške najmenej dva roky a tri mesiace. Jeho presnú výšku však určí disciplinárna komisia cyklistického zväzu.
Najmenej trojmesačný dištanc by mal dostať aj aténsky olympionik Martin Liška, ktorý porušil požiadavky dostupnosti na mimosúťažné testovanie.
Otáznik nad dráharmi
Cyklistika sa v krátkom slede dostáva do zlého svetla už druhý raz. Najskôr cestná tým, že na olympiádu nenominovala majstra sveta do 23 rokov Petra Velitsa. Teraz zasa dráhová dopingovým škandálom.
Na otázku, či aj po ňom dráhová cyklistika ostane v portfóliu armádneho centra Dukla, jeho šéf Ľubomír Roško odvetil: „V tejto chvíli ešte ťažko povedať. Pripravujeme priority smerom k londýnskej olympiáde 2012. Mládežnícke výsledky v dráhovej cyklistike sa javia sľubne.“
Najhriešnejší z hriešnikov
Meno Jaroslav Jeřábek(na archívnej snímke TASR) bude nadobro vyryté pod prahom éry samostatnosti slovenského olympizmu aj boja s dopingom.
Rodák z českých Lounov bol v roku 1993 vôbec prvým pozitívne testovaným športovcom po vzniku Slovenskej republiky a o tri roky neskôr aj mužom, kvôli ktorému sa na poslednú chvíľu musela meniť nominácia prvej slovenskej výpravy na letnú olympiádu do Atlanty.
Najskôr mal z pekla šťastie. Vo vzorke odobratej na konci júla 1993 na majstrovstvách Slovenska v Prešove mu objavili anabolickú látku metandienon. Potvrdila to aj kontrolná analýza, ale trest nedostal, lebo do laboratória v Kolíne nad Rýnom kuriérna pošta doručila porušený kontajner s B-vzorkou. Samotná vzorka bola v poriadku, čiže pozitívna, ale poškodený bol jej obal, a to v zmysle predpisov stačilo na to, aby ho nepotrestali.
Cyklista sa však nepoučil. V júni 1996 mu v moči zistili iný typ anabolík: nandrolon. Jeřábek, vedomý si viny, ani nepožiadal o analýzu B-vzorky prijal dvojročný trest aj to, že v nominácii do Atlanty ho nahradil Peter Bazálik. O dvanásť rokov sa ukázalo, že patrí medzi nepoučiteľných: nielenže sa vyhol kontrole, ale prebral aj zahraničnú zásielku s dopingovými látkami.
Čaro nechceného: Jeřábkovi v roku 1993 v moči objavili metandienon, presne to, čo o 15 rokov guliarovi Mikulášovi Konopkovi, ku ktorému sa čoskoro pridá ako druhý doživotne potrestaný slovenský športovec... Rozdiel je v tom, že u Konopku nie je známy náznak podozrenia na dílerstvo.
(mo)
Možno aj tresty za obvyklými hranicami
Ako budete postupovať?
„Podľa štandardov Medzinárodnej cyklistickej únie a Svetovej antidopingovej agentúry.“
Čo to znamená?
„V Jeřábkovom prípade je odporúčanie na doživotný a v Slivovského na dvojročný trest. Ak chceme bojovať proti dopingu musíme tieto odporúčania dodržať.“
Jeřábek už bol za doping potrestaný. Teraz je však obvinený aj z vyhýbania sa kontrole a z prechovávania dopingových látok. Prevzal zásielku so zakázanými látkami – pre koho mohla byť určená?
„Nechcem sa k tomu vyjadrovať. Mám informáciu, ale nie je opodstatnená, že dodával podporné látky do fitnescentier.“
Nedodával ich aj kolegom-cyklistom?
„Neviem. Vyšetrujú to.“
Nielen on, aj Slivovský sa odmietol podrobiť dopingovej kontrole. Aký dôvod na to mohol mať okrem obavy z jej výsledku?
„Podľa regulí, kto sa vyhne skúške, je trestaný rovnako, ako keď tá potvrdí, že dopoval.“
Dodatočne sa bránili tvrdením, že mali ťažkú zrážku na tréningu. Je to pravda alebo výhovorka?
„Spadli na tréningu, ale musia to vysvetliť. Ak neboli v ohrození života alebo v umelom spánku, a to neboli, mali sa komisárom ozvať.“
Nemocnica, ktorou argumentovali, však údajne Antidopingovému výboru SR nepotvrdila ich ošetrenie či hospitalizáciu.
„To neviem. Bude to riešiť disciplinárka aj s nemocnicou – ak tam boli, tak musí byť záznam o prijatí na centrálnom príjme.“
Budete postihovať aj trénera Miroslava Burčíka?
„Ak nebudú dôkazy o jeho vine, trestať ho nebudeme. Každý športovec má občiansky preukaz a tréner ho má len počas pracovnej doby.“
Veď práve: tréner nevedel, kde má zverencov v čase, v ktorom podľa toho, čo nahlásili, mali trénovať.
„Tvrdil mi, že im volal, ale oni nebrali telefón. Dokonca vybral kartu zo svojho mobilu, aby sa komisári mohli presvedčiť, že sa pokúšal ich kontaktovať. Šiel dokonca aj do ich bydlísk, ale neboli doma.“
Koľko je u nás dráhových cyklistov?
„Okolo stovky. Inde ich počet stúpa, kým u nás klesá. Problém sa začal pred siedmimi rokmi, keď sa z dráhovej cyklistiky stal celoročný šport. My sa stále ešte len snažíme vybudovať halu.“
Po takýchto škandáloch hrozí, že ich bude ešte menej.
„Takéto aféry nám nerobia dobré renomé. Burčík však stavil na mladých a už sa to začína prejavovať na výsledkoch. Juniorka Barbora Držková získala minulý víkend na majstrovstvách Európy v šprinte striebornú medailu.“
Chystáte sa prijať aj nejaké nadstavbové riešenia?
„Urobíme všetko, aby sme sa pripojili k celosvetovému boju proti dopingu. Vynesieme exemplárne tresty. Možno pôjdeme až za hranice odporučených trestov.“
V Jeřábkovom prípade sa už tvrdší vyniesť nedá.
„Mal som na mysli Slivovského.“
(mo)
Pripojíme sa k celosvetovému boju proti dopingu. Vynesieme exemplárne tresty.
Anton Tkáč, šéf slovenskej cyklistiky
 |
Autor: Marián Šimo © SME
