BRATISLAVA. Prvý viceprezident policajného zboru Michal Kopčík čelí viacerým podozreniam.
V najnovšom prípade, kde mal nelegálne predať samopal, ho obvinil človek, ktorý je podozrivý v iných prípadoch.
Pri obchode ho mal vidieť Ernest Šimonič, svedok v najväčšom prípade organizovaného zločinu na Slovensku, v kauze olejári.
Kopčík tiež mal nelegálne zabezpečiť zbrane pre strelecký klub, v ktorom pôsobil.
Začaté stíhanie vo veci je aj v prípade zariadenia Bulldog. Jeho podriadení ho obvinili, že v rozpore s pravidlami používal zariadenie na sledovanie mobilných telefónov.
Samotný Kopčík nebol ani v jednom prípade obvinený a vystupuje ako svedok.
Bývalý šéf vyšetrovateľov a dekan Bratislavskej vysokej školy práva Jaroslav Ivor tvrdí, že v prípade takýchto obvinení by mali byť vysokí policajní funkcionári postavení mimo služby až do vyriešenia prípadov.
„Môže samozrejme argumentovať tým, že platí prezumpcia neviny. Keď už je tá vec v štádiu trestného konania, znamená to, že prokurátor našiel nejaký dôvod alebo dôkazy, na základe čoho začal konať,“ povedal Ivor.
Vladimír Palko, bývalý minister vnútra povedal, že „Kopčík sa nikdy nemal stať policajným viceprezidentom.“
Aj voči bývalému policajnému prezidentovi Jaroslavovi Spišiakovi bolo vedených niekoľko trestných oznámení. Všetky boli zastavené.
Samopaly
Podľa operatívnych informácií, ktorými disponuje polícia, v roku 2003 po policajnej prehliadke bardejovského sídla obchodníka so zbraňami Jána Rusina, pri ktorej neobjavili žiadne zbrane, sa Kopčík spolu so súčastným šéfom služobného úradu ministerstva obrany Miroslavom Simom mali vrátiť a z tajnej skrýše zobrať niekoľko desiatok samopalov.
Vojenský prokurátor Vladimír Zajáček, ktorý oznámenie na Kopčíka vyšetruje, popísal podozrenie smerujúce k policajnému viceprezidentovi takto: „Skutku sa mal dopustiť policajt tak, že v presne nezistenom čase od roku 1997 do februára 2008 v okrese Bardejov spolu s ďalšími dvoma osobami zadovážil väčší počet samopalov vzor 26 pochádzajúcich z Vojenského opravárenského podniku Moldava nad Bodvou, deklarovaných ako znehodnotené, pričom v skutočnosti znehodnotené neboli a boli zlegalizované cez Combat Club Bardejov.“
Zbrane sa podľa neho používali v uvedenom streleckom klube ako funkčné, „teda policajt bez povolenia prechovával hromadne účinné zbrane, pričom takéhoto konania sa dopustil ako člen organizovanej skupiny“.
Nikoho zatiaľ neobvinili, o Kopčíkovi prokurátor povedal, že nevylučuje, že bol medzi podozrivými.
Kopčík aj Sim boli členmi Combat Club Bardejov.
Rusin, bol v čase keď mali zbrane zobrať vo väzbe pre iné podozrenie.
Prípad už riešila aj inšpekcia ministerstva vnútra.
Košický vyšetrovateľ vo februári podozrenia z nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami odmietol.
Sim prostredníctvom hovorcu odmietol vec komentovať.
„Považujeme obsah jednotlivých otázok za neadekvátny súčasnému postaveniu vedúceho Služobného úradu,“ napísal hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela.
Ministerstvo vnútra tiež odmietlo odpovedať na otázky o vzťahu medzi Rusinom a Kopčíkom, alebo o ich väzbách na ministra vnútra Róberta Kaliňáka (Smer).
„Keďže tieto otázky vyplynuli z nepravdivých a tendenčne vykonštruovaných anonymov... nevidíme dôvod na ich zodpovedanie,“ napísal hovorca ministerstva Erik Tomáš.
Hovorca polície Martin Korch na otázku o vzťahu Kopčíka a Rusina povedal, že „viceprezident Michal Kopčík pozná mnoho osôb“.
Rusin v rozhovore pre denník SME povedal, že členom streleckého klubu bol aj minister vnútra Kaliňák.
Zasa samopal
Šimonič, svedok v kauze olejári, povedal vojenskému prokurátorovi Zajáčekovi, že videl muža, v ktorom neskôr spoznal Kopčíka, predávať Marošovi Štofaníkovi, Šimoničovmu komplicovi, „ručnú strelnú zbraň, ktorú som identifikoval ako samopal so sklopnou pažbou... Zároveň mi Štofaník povedal, že predajcom samopalu je policajt“.
Potom, ako sa Kopčík stal prvým viceprezidentom a Šimonič videl jeho fotku v časopise, uviedol, že „jednoznačne môžem povedať, že osoba, ktorá v roku 1998 mala predať Štofaníkovi samopal, bola osoba na fotografiách, uvedená ako Michal Kopčík“.
„Osobne som Šimoniča vypočúval, podal svedectvo k niekoľkým skutkom, kde je podozrivých viacero policajtov, aj funkcionárov alebo bývalých funkcionárov,“ povedal prokurátor Zajáček.
Prípad nie je ukončený, preto sa k dôkazom vyjadrovať nebude.
Ako reakciu na Šimoničove obvinenia Korch povedal, že “vo vo vami uvádzanom prípade vystupuje Michal Kopčík len ako svedok.“
Keby som nebol hlúpy, som tiež niekde vo vláde
Obchodoval so zbraňami. Odsúdili ho za ilegálnu výrobu kávy. Zhováralisme sa s JÁNOM RUSINOM.
Odkedy sa poznáte s Michalom Kopčíkom, prvým policajným viceprezidentom?
„Asi pätnásť rokov.“
Ako ste sa spoznali?
„Na strelnici (Kombat Klub Bardejov), strieľali sme spolu.“
Boli ste s Kopčíkom členmi Kombat Klub Kondor aj s pánom Miroslavom Simom, súčasným vedúcim Služobného úradu na ministerstve obrany. Boli ste partia kamarátov?
„Jasné. Je to problém?“
Nie, ale keď ste vy boli vo väzbe v roku 2003, Kopčík a Sim mali vyzdvihnúť 50 schovaných samopalov z vašich priestorov a odviezť ich na neznáme miesto. Je tak?
„Mal som obchod s poľovníckymi potrebami. Neviem, či viete, ako u nás fungujú obchody so zbraňami. Po prvé, samopal patrí medzi zakázané zbrane. Nedá sa to normálne predať v obchode. Päťdesiat samopalov, to je taký obnos, že určite by sa okolo toho motali od SISky cez vojenskú rozviedku. Je to hlúposť a blud. Ale pýtali sa ma na to už príslušníci polície.“
Predali ste samopaly, nie?
„Mal som firmu aj na úpravu a opravu zbraní. Jedna z možností bola, že som kúpil samopal vzor 58 od firiem, ktoré ich mohli predávať. Urobil som úpravy, aby strieľal len na jednotlivé rany, aby nestrieľal dávky. Tak sa stal zbraňou na normálne nákupné povolenie, a tak sa dal predať. Ale za celý čas, som ich predal možno päť-šesť.“
A Kopčík sa zúčastnil na tomto obchode?
„Takto: My sme sa spolu stretávali na strelnici a na pretekoch. Na preteky sme chodili spolu jedným autom. Ale každý mal svoju robotu. Ja som si predával zbrane, Kopčík bol policajt, Sim šil šaty. Nebavili sme sa o svojich obchodoch, bavili sme sa skôr o strieľaní. Ja som sa tým živil, nemal som dôvod si to s niekým podeliť.“
Svedok v kauze olejárov, Ernest Šimonič svedčil, že videl Kopčíka predať samopal na pumpe v Prešove v roku 1998.
„Viem presne, o čo sa jedná, čo videl predať alebo nevidel predať. Viem, že boli okolo toho poťahovačky, aj mňa sa na to pýtali. Mal som jeden bar, a môj bývalý spoločník, Rudolf Kundert (odsúdený v roku 2007 za úverový podvod - pozn. red.), ma vyplácal. Ja som musel ísť do Bratislavy skôr, tak som požiadal Kopčíka, aby zobral od neho tie peniaze, aby som ich mal. To je všetko. On videl, že zobral peniaze, nevidel, že predáva samopal. Ja som sa tiež k tomu vyjadroval na polícii, a Kopčík mal ofuky okolo toho, tiež ho vyšetrovali.“
Vy ste si odsedeli nejaký čas za poškodzovanie spotrebiteľa, za nelegálnu výrobu kávy?
„Dostal som trest 16 mesiacov, 12 mesiacov som bol vo väzbe. Prepustili ma, podmienka sa skončila pred rokom.“
Poznáte sa s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom?
„Áno, poznáme sa. Môj otec a rodičia pána Kaliňáka chodili na vysokú školu v Odesse, študovali tam spolu v 50-tych rokoch. Potom, keď prišli na Slovensko, sme sa stretávali ako rodiny.“
Aký bol Kaliňák?
„Veľmi príjemný človek, ale ja mám subjektívny pohľad, lebo ja ho poznám od chlapca. Ja som chodil k nim na návštevy do Bratislavy, oni chodili ku mne na východ do Bardejova.“
Kaliňák bol členom klubu KKK ako Sim a Kopčík?
„Založil som ten klub, a boli sme tam všetci spolu. Takže oni sa poznali, Kaliňák s Kopčíkom, zo strieľania v 90-tych rokoch.“
Keď Kaliňák vybral Kopčíka ako policajného viceprezidenta, vedel, o koho ide.
„Jasné. Nevybral cudzieho človeka len na základe nejakých referencií. Ale ja som rád, že som vypadol z toho kolobehu. Keby sa mi nestalo to, čo sa mi stalo - lebo som hlúpy - tak som tiež niekde vo vláde, cez Kaliňáka, to vám poviem rovno. Ale keďže som hlúpy, nie som.“
Tom Nicholson
