Cliff Burton, zosnulý basgitarista Metallicy, povedal: „Nevyčerpá ťa, keď ideš príliš rýchlo, ale to, že ideš príliš pomaly a začínaš sa nudiť." Akoby sa práve týmto heslom riadili Matúš Plavec a Martin Vasil, keď prišli s nápadom vyučovať na základnej umeleckej škole elektrickú gitaru a basgitaru a založiť tu rockovú skupinu. Pochopenie našli u riaditeľky ZUŠ na Exnárovej ulici v Bratislave Anny Miklovičovej. „Pre týchto puberťákov je asi najlepšie, keď im dáme do ruky hneď elektriku a môžu robiť presne tie pazvuky, ktoré majú najradšej," vraví Matúš Plavec. Predtým sa usiloval, aby žiak najprv zvládol aspoň základy klasickej španielskej gitary, ale prišiel na to, že sú takí, ktorých by to mohlo od hudby úplne odradiť. Ak niekto chce hrať práve na elektrickej gitare, pri drilovaní Bachových skladieb na španielke by sa len nudil. Konzervatívci sa domnievajú, že najprv treba zvládnuť klasiku na akustickom nástroji. Gitarista Andrej Šeban si však myslí: „Keď má dieťa záujem o hudbu, je úplne jedno, aký nástroj si vyberie a na aký začne hrať. Podstatné je, že si nejaký nástroj vyberie a na nejaký hrať začne. Základné veci okolo muziky platia všade rovnako na celom svete.
Dievča a basa?
Práve basgitarista Cliff Burton je veľkým vzorom Dáši Brunclíkovej (19). „Už ako päťročná som začala chodiť na flautu, hrám na ňu už štrnásť rokov," vraví Dáša, ktorá si teraz na Základnej umeleckej škole Exnárova vybrala pre ženu dosť netypický nástroj - basgitaru. „S kamarátmi sme vymysleli, že budeme hrať na ulici. Na mestskom úrade sme si vybavili povolenie a vystupovali sme s klobúkom. Kamarátka potom dostala nápad, aby sme si založili čisto dievčenskú metalovú kapelu. Chýbala nám basgitara, nástroj sme zohnali a asi pol roka som sa na ňu učila sama. Nikdy som nehrala na strunový nástroj, preto som sa rozhodla zapísať sa sem, je rozhodne lepšie učiť sa s učiteľmi. Cvičenie - to je už na každom z nás, tým sa človek zlepšuje. Ale konštruktívna, dobrá kritika nikdy nie je zlá. Tretí rok chodím aj na spev."
Môže aj dievča dobre zvládnuť „basu"? „Závisí od talentu a od cvičenia," myslí si Dáša. „Veľmi dobre viem, že nikdy nebudem mať šancu hrať ako Marcus Miller alebo Cliff Burton, pretože jednoducho nemám dostatočne veľké ruky, aby som dokázala zahrať podobné vyhrávky ako oni. Ale na čo nemám fyzické dispozície, to môžem dohnať napríklad rýchlosťou."
Dáša patrí k muzikantom, ktorí hudbu nielen interpretujú, ale ju aj tvoria. „Sama pre seba si skladám. V hudbe, ktorú človek píše, sa vždy odrazí všetko, čo počúva." V jej prípade je to Beatles, Metallica, Kryl, Tublatanka, Nightwish, Tristania a všetky gothic metalové skupiny, ako aj obyčajný folk. „Ale počúvam napríklad aj klasiku." Jej ďalším hudobným vzorom je spevák, textár a „basák", Fín Marco Hietala.
Deep Purple na „zuške"
„Na základnú umeleckú školu sme nechodili až tak dávno, takže si dobre pamätáme, aké to bolo. Nevedeli sme si vôbec predstaviť, že by sme mohli hrať napríklad v kapele," hovorí Matúš Plavec, učiteľ ZUŠ Exnárova. Spolu s Martinom Vasilom vytvorili zo svojich žiakov, ako aj z ďalších žiakov základnej umeleckej školy rockovú skupinu Rockids. Okrem gitaristov sa v nej uplatní aj niekoľko basgitaristov, spevákov, hráčov na klávesy a na bicie. Skupina má za sebou niekoľko úspešných verejných koncertov, z čoho má mládež obrovskú radosť. Veď majú možnosť zahrať si pred ozajstným publikom klasický rockový repertoár od Deep Purple, Yes, Queen, Pink Floyd, Led Zeppelin, Metallici,ale aj od progresívnej metalovej kapely Dream Theater. Mladí učitelia učia na Exnárovej už ôsmy rok. Mimochodom, vyučujú tu aj profesionáli ako basista Anton Jaro, ktorý hrával s Fermatou, Anton Lančarič, trubkár Maťo Ďurdina, saxofonista Palo Ruček, člen Big Bandu Bratislava, a klavirista Pavol Bodnár, známy džezový hudobník, ktorý vedie Džezový odbor.
Matúš Plavec si práve dokončuje štúdium klasickej španielskej gitary na Vysokej škole múzických umení. „Na začiatku konzervatória som bol ešte poslušný klasikár, ale už som premýšľal aj nad elektrikou. No nemal som kde rozvíjať elektrickú gitaru, učil som sa doma sám." Práve v tomto chcel mladým cestu uľahčiť.
Nejde o známky, ale o hudbu
„Vo svete sa výučba na elektrické nástroje považuje za štandard," vraví jeho kolega Martin Vasil. „Snažíme sa hrať to, čo chcú žiaci - teda rock, džez, punk, funky, progres, ale základom by mala byť džezová harmónia, čo je momentálne asi ,top‘, pokiaľ ide o hudobnú vzdelanosť." Martin sa nazdáva, že hra na nástroj bez ohlasu verejnosti nie je ono. „Preto robievame rockové koncerty, najmä v Dome kultúry Ružinov. Po každom vystúpení sú žiaci spokojnejší a noví pribúdajú. Práve tento typ koncertov dáva hre na nástroj zmysel."
Časy sa zmenili. Na chodbách základnej umeleckej školy, kde sa kedysi ozýval predovšetkým klavír a husle, dnes môžete počuť keyboard alebo kvílenie elektrickej gitary. „Usilujeme sa, aby žiaci technicky napredovali, ale hlavne by to pre nich mala byť zábava," vraví Matúš Plavec. Štúdium elektrickej gitary je dvojstupňové, žiaci sa normálne známkujú. Aj Pink Floyd treba zvládnuť na jednotku. Učitelia sú sami dosť mladí a na otázku, či majú autoritu, so smiechom odpovedajú: „Nie!" So žiakmi si väčšinou tykajú. „Je ťažké ich potom známkovať," smeje sa Matúš a Martin dodáva: „Keď dám niekomu trojku, on sa na mňa len usmeje. No vedia, že nejde o známky, ale o hudbu. Je zbytočné vyhrážať sa zlými známkami, žiakov musí niečo motivovať, napríklad niečo ako náš súbor Rockids. Veľa učiteľov už zabudlo, akí kedysi boli. My si to ešte pamätáme."
Je to normálne, taká je doba
„Existuje tu dlhodobá tradícia výučby klasickej gitary, ale za posledných päťdesiat rokov, zhruba od povojnového obdobia, začala vzrastať popularita elektrickej gitary," vraví gitarista Andrej Kellenberger. „Na niektorých amerických školách sú aj skladby pre klasickú gitaru často koncipované tak, že sa hrá brnkadlom (čiže „trsátkom" alebo „brnkátkom", ako radšej hovoria slovenskí gitaristi - pozn. red.). Na konzervatóriu je výučba orientovaná viac do džezu, aspoň tak sme sa o to snažili. Ale v zásade hovoríme o elektrickej gitare, nie o džezovej alebo rockovej. Ide o to, aby sa hráč oboznámil s technikou, ktorú bude ako profesionálny hudobník potrebovať, aby ho mohli použiť napríklad v muzikáli alebo v populárnej hudbe."
Andrej Kellenberger vyučuje klasickú gitaru na Základnej umeleckej škole na Panenskej v Bratislave a vraví, že je o ňu veľký záujem. Elektrickú gitaru vyučuje na konzervatóriu. „Myslím si, že je dobré, keď dieťa začne s klasickou gitarou. Rozdiel je v pravej ruke, na klasickej gitare hráte prstami a na elektrickej brnkadlom. Ale v ľavej ruke zásadný rozdiel nie je. Keď sa dieťa naučí držať hmatník, bude mať správne položené prsty, kopec vecí mu pôjde ľahšie."
Nové trendy v základných umeleckých školách sú podľa neho pochopiteľné. „Je to normálne, taká je doba. Populárna hudobná škola Yamaha začala s elektrickými klávesami a s hromadným vyučovaním gitary. Majú v triede aj tých, čo hrajú klasickú gitaru, aj tých, čo hrajú na elektrickú, nerozlišujú to. Je to v poriadku. Len malá časť detí bude pokračovať v profesionálnej hudobnej dráhe."
Čo na to žiaci?
Najdôležitejšie je, čo vyhovuje žiakom. Žiaci Matúša Plavca a Martina Vasila z Exnárovej vyzerajú veľmi spokojne. Sú dobre naladení, nechodia sem z donútenia. „Chodil som na flautu štyri roky. Potom začal môj spolužiak hrať na gitaru, chodil som sa pozerať na jeho hodiny a začal som chodiť na gitaru tiež," vraví Jakub Minarovič (16). „Najprv na španielku, ale potom som sa preorientoval na elektriku. Zistil som, že to ma baví ešte viac. Je to úplne super. Ešte som nevidel takú základnú umeleckú školu, akou je tá naša. Je to šťastie. Učitelia sú vynikajúci. Veľmi som sa tu za krátky čas zlepšil."
„Ja som začal s klasickou španielskou gitarou pred siedmimi rokmi. Základ na klasike by podľa mňa človek mal mať," vraví Štefan Čakvári (16). „Neskôr som skúsil elektrickú gitaru a už som pri nej zostal. Ale rád sa vraciam ku klasike. Človek sa sám dokáže niečo naučiť, ale ak sa chce s hraním dostať na vyššiu úroveň, je dobré nájsť si učiteľa. Ja si rád zahrám skladby od Pink Floyd, Led Zeppelin, či od gitarových virtuózov ako Joe Satriani alebo Steve Vai. Teda to, čo zvládam." Štefan vraví, že pod dozorom učiteľa je lepšie hrať na akomkoľvek nástroji. Martin Polák (19), začínajúci študent prírodovedeckej fakulty, je už na pohľad rocker. „Chodil som na klavír, ale to skôr z donútenia," priznáva. „Gitara ma začala strašne baviť. Dostal som prvú elektriku, nakoniec som zistil, že treba trocha vedieť hrať aj na španielke. Sem som sa prihlásil na španielku a potom som začal chodiť na elektrickú gitaru. Podľa mňa je to skvelé."
Vykašľal som sa na osnovy
Sem-tam sa nájdu aj iné umelecké školy, ktoré nezostávajú pri tradičnej výučbe. Napríkladna Základnej umeleckej škole na Hálkovej ulici v Bratislave sa veľkej obľube tešia elektrické klávesy (keyboardy), ktoré často nahrádzajú kedysi povinný klavír. Existuje tu však aj úspešná džezová sekcia, kde už dvadsať rokov vyučuje Pavel Pogány. „Na základných umeleckých školách sa učí prevažne klasika, na všetky hudobné nástroje, na 95 percent. Celý život som bol profesionálnym hudobníkom. Keď som však po revolúcii mal zdravotné ťažkosti, začal som učiť. Len som pokračoval v tom, čo som robil dovtedy, vykašľal som sa na osnovy. Keďže môj koníček bol odjakživa džez, zameral som sa naň. Začali sme robiť koncerty tanečnej a džezovej hudby, ktoré mali veľký ohlas. Mal som šťastie, vždy som natrafil na talenty. Najprv sme vystupovali v Dome kultúry Ružinov, asi posledných 4 - 5 koncertov sme mali vo Véčku. Prišiel obrovský záujem, mohol som si vyberať žiakov, ktorí sa na to naozaj hodili. Bolo to nóvum, na žiadnej inej škole to nerobili. Hudobné školy by sa podľa mňa nemali venovať len klasike. Je nezmysel, že sa učí len čisto klasická gitara. Každý, kto príde na takúto školu, sa chce uplatniť, hrať v nejakej kapele, pritom elektrická gitara sa neučí vôbec. Ja učím basovú gitaru aj kontrabas. Žiaci začínajú klasikou, ale robím aj džezový kontrabas. Vediem v škole dve kapely, z mnohých mojich žiakov sú úspešní muzikanti, napríklad Martin Gašpar alebo džezový basista a kontrabasista Ďuro Kalász. Máme tu Junior band, kde je vekový priemer asi 11 - 12 rokov a Senior band, to už sú vlastne dospelí - 19- až 21-roční žiaci. Beriem to tak, že každému žiakovi treba vyhovieť, vždy sa pýtam, o čo má záujem. Keď je rockovo založený - tak nech sa páči."
Dôležitý je vzťah k hudbe
„Keď má človek chuť hrať, je úplne jedno, na čom hrá a či začne v šiestich rokoch alebo osemdesiatich. Je to vec rozhodnutia, že chce takto vypĺňať svoj voľný čas a nech sa mu len darí," vraví Andrej Šeban. V nových trendoch na „zuškách" teda nevidí žiaden problém. Zatiaľ čo však keyboardy sú skôr náhradou klavíra, elektrická gitara je podľa neho samostatný nástroj. „Je to vždy aj otázka učiteľa, akým spôsobom učí, z čoho vychádza, aký obzor žiakovi dá - čo všetko existuje, kadiaľ sa dá ísť." Šeban sa systematicky výučbe nevenuje. „Občas sa niekto zastaví a niečo mu poviem. Alebo urobím nejaký workshop, keď ma požiadajú. Ale to je tak všetko. Učiť niekoho si vyžaduje veľa času a ja ten čas zatiaľ investujem do iných vecí."
Hudobník Ľubomír Burgr dnes hrá okrem huslí a iných nástrojov aj na elektrickej gitare, ale kedysi na Základnej umeleckej škole v Lipanoch učil hrať deti na španielke. „Otázka je, čo kto od umeleckej školy očakáva. Keď chceme naučiť dieťa vzťahu k hudbe, tak je jedno, na aký nástroj hrá a akým spôsobom," myslí si Burgr. „Najdôležitejšie je vybudovať akýkoľvek vzťah k hudbe."
Neexistujú nehudobní ľudia
Hudobné školy Yamaha pôsobia po celom svete a so 700 000 žiakmi a 20 000 lektormi patria k najväčším školám tohto druhu. Vznikli v Japonsku v roku 1954, od roku 1967 fungujú v Nemecku a od roku 1994 pôsobia aj v Českej a Slovenskej republike. Zásada hudobnej školy Yamaha znie: „Neexistujú nehudobní ľudia. Sú len nerozvinuté talenty!"
Yamaha ponúka široké spektrum vyučovacích odborov pre deti už od štyroch mesiacov, mladých ľudí, dospelých i seniorov. Vyučovacie koncepty a metódy zodpovedajú veku detí, umožňujú, aby sa ich schopnosti optimálne využili. Žiaci tejto školy môžu uskutočniť svoje priania z akýchkoľvek hudobných žánrov - od baroka po rock. Heslom školy je: „Učenie je radosť".
Škola od troch rokov
Súkromná hudobná škola v Liptovskom Mikuláši sa venuje deťom od najútlejšieho veku až po dospelosť. „Najmenších žiačikov vedieme po ceste vnímania hudby, intonácie, rytmiky v sprievode maminiek. Starším žiakom ponúkame základy a zdokonaľovanie sa v hre na klávesoch, keyboardoch, na flaute altovej i sopránovej, gitare akustickej, elektrickej, basovej, ako aj v speve zborovom, sólovom, komornom, populárnom a na bicích nástrojoch," uvádza škola na svojej webovej stránke. Absolvent tejto školy by mal vedieť zahrať a zaspievať čokoľvek podľa sluchu, zaranžovať a zapísať si všetko do nôt. Chlapci od 8 do 18 rokov sa môžu presadiť v speváckom zbore Tatranskí slávici, ktorému predchádza prípravka Chlapci vrabci pre 3- až 7-ročných. Deti v spolupráci s tanečným a dramatickým odborom majú možnosť zahrať a zaspievať si v detských muzikáloch našej pôvodnej tvorby. Škola organizuje výchovné koncerty, zúčastňuje sa na prehliadkach a súťažiach, ponúka moderné metódy a pomôcky vyučovania. Hrá a spieva sa tu hudba najrôznejších druhov a žánrov, od populárnej až po klasiku.
Nevzdávajte sa svojich snov!
Nabáda vás hudobná akadémia Musicana, ktorá sídli v bratislavskej Ymce. Ide o neziskovú organizáciu, partiu hudobných nadšencov, ktorá chce so zapálením pre hudbu podeliť s ostatnými. Darí sa jej to už od roku 2000. „Naším cieľom je poskytovať kvalitnú výučbu hudby pre našich študentov v akomkoľvek veku, technickej úrovne alebo štýlovej vyhranenosti - rock, punk, blues, metal, folk, klasická hra. Hudba je tým najkrajším koníčkom v živote. Preto sa ju snažíme priniesť do sŕdc čo možno najviac ľudí," píše sa na internetovej stránke tejto hudobnej školy. Vyučujú tu akustickú gitaru, elektrickú gitaru, basgitaru, klavír, kláves, flautu, bicie, husle, saxofón a spev. Vek nie je rozhodujúci, študujú tu muzikanti od 5 do 60 rokov. Kalendárny rok je rozdelený na tri trimestre a Letnú školu. Na individuálnu výučbu sa dá prihlásiť kedykoľvek.