.
BRATISLAVA. Svetové finančné trhy stoja pred ďalším kolapsom. Po tom, čo v pondelok skrachovala investičná banka Lehman Brothers, hypotekárna kríza ohrozuje aj najväčšiu investičnú banku na svete Golden Sachs. Peniaze na záchranu stále neúspešne hľadá najväčšia poisťovňa na svete, americká AIG. Požičiava sa jej o to ťažšie, že tri ratingové agentúry včera výrazne znížili jej hodnotenie.
VIDEO Reuters - Wall Street deň po:
Americký akciový trh zaznamenal v pondelok najčernejší deň od 11. septembra 2001. Americké banky si včera medzi sebou požičiavali peniaze dokonca za desať percent. Chránia si tak svoje zdroje a sú ochotné ich požičať len za veľmi vysoký úrok. Úroky rástli aj v eurozóne.
Neistý vývoj vyvoláva obavy, či sa v januári nezvýši úročenie hypoték na Slovensku. Ak bude neistá situácia na trhoch pokračovať, za hypotéky zaplatíme viac.
Isté je, že prepady na akciových trhoch dostali mnohých majiteľov akciových podielov do výrazných strát. Najväčšou chybou by teraz podľa ekonómov bolo, ak by sa ľudia začali bezhlavo zbavovať svojich podielov vo fondoch. „Keď si investor myslí, že nie je ochotný už ďalej znášať neistý vývoj na akciových trhoch, mal by znižovať svoje akciové investície postupným odpredávaním podielov,“ povedal šéf ČSOB AM Vladimír Šošovička.
Ľudia sa však nemusia báť o svoje životné poistky v poisťovni Amslico AIG Life. Národná banka Slovenska včera potvrdila, že problémy materskej poisťovne AIG by nemali mať na jej klientov priamy dosah.
Neistota na trhoch plodí paniku
Čo predať a čo kúpiť, je kľúčová otázka pre tých, ktorí svoje úspory vložili do akciových trhov. Prehlbujúca sa finančná kríza vyvoláva v ľuďoch paniku. Panika je všaj zlý radca, upozorňujú ekonómovia.
Centrálne banky USA, eurozóny, Japonska a Veľkej Británie včera napumpovali do finančných trhov vyše 200 miliárd dolárov. Snažia sa tak predísť kolapsu na peňažných troch potom, ako hypotekárna kríza odčerpala z finančných inštitúcií obrovské sumy peňazí. Ohrozený je tak aj bežný platobný styk.
Reagujú tak na finančné „suchoty“ bánk. Napríklad v USA si banky včera pre nedostatok financií požičiavali až za 10-percentný úrok. Predchádzal tomu krach štvrtej najväčšej banky v USA Lehman Brothers.
Ďalší zlý signál vyšiel včera od investičnej banky na svete Golden Sachs. Zisk sa jej medziročne prepadol až o 70 percent.
Trpia aj akciové trhy. Najbrutálnejší prepad včera zažili ruské akcie. Ich cenami už predtým otriasol konflikt v Gruzínsku. Podľa ČTK stratili takmer 18 percent. Je najväčší kolaps ruskej burzy od finančnej krízy v roku 1998. Niektoré akcie oslabovali o percento každú minútu.
Počas víkendu trhmi zatriasla informácia z centrály veľkej americkej poisťovne AIG, ktorá požiadala americkú centrálnu banku, aby jej na krátky čas požičala až 40 miliárd dolárov. Včera sa už hovorilo o 80 miliardách. Ak ich poisťovňa nezíska dodnes, vraj jej hrozí, že sa ocitne v podobnej situácii ako Lehman Brothers.
Americký akciový trh zaznamenal v pondelok svoj najčernejší deň od pádu dvojičiek 11. septembra v roku 2001. Hlavný akciový index Dow Jones stratil takmer päť percent. Rovnakú stratu zažili aj japonské akcie. Stredoeurópske burzy neboli výnimkou. O viac ako päť percent si pohoršila pražská burza. Tá dokonca musela načas pozastaviť obchody s akciami ťažobnej spoločnosti NWR potom, ako sa ich strata prehupla cez 20 percent.
Včera podvečer stredoeurópskeho času Dow Jones stagnoval.
Slovenské závetrie
Slovenska sa svetová finančná kríza dotýka zatiaľ len okrajovo. Neistota panuje najmä okolo úročenia hypoték. Budúci rok sa staneme súčasťou eurozóny a naše úroky sa budú odvíjať od európskych. Ich výška sa dnes nedá odhadnúť, do hry vstupuje príliš veľa faktorov. Niektorí analytici očakávajú, že kríza poľaví a úroky by mohli klesnúť.
O peniaze však už pre krízu prišli viacerí investori na Slovensku, ktorí majú svoje úspory v akciových podielových fondoch. Ich straty na v niektorých prípadoch môžu za posledné mesiace pohybovať až v desiatkach percent.
„Straty investorov, ktorí vstúpili na akciový trh v čase najvyšších cien, môžu byť výrazné,“ povedal člen predstavenstva ČSOB Asset Management Vladimír Šošovička. Investorom však odporúča, aby zachovali pokoj.
„Ale v prípade, ak si investor myslí, že súčasná situácia výrazne zmenila jeho rizikové preferencie a nie je ochotný už ďalej znášať rozkolísanosť akciových investícií, mal by znižovať svoje investície postupným odpredávaním podielov,“ radí Šošovička.
Aj kurz spôsobil straty
Finančná kríza, ktorá sa vlani v lete začala v USA, zasiahla aj investorov u nás, ktorí úspory vložili do akciových podielových fondov. Svedčí o tom aj príklad nášho fiktívneho investora Petra. Ten sa ešte v roku 1999 rozhodol, že svojich 200-tisíc korún vloží do jedného z amerických akciových fondov.
Priebežný vývoj jeho investície dáva za pravdu analytikom, ktorí tvrdia, že investícia do akcií je dlhodobá a v priebehu pár rokov si investor nemôže byť istý, že získa nejaký výnos.
Za 200-tisíc korún správcovská spoločnosť Petrovi najprv kúpila americké doláre. Dokopy to bolo približne 5400 dolárov. A za doláre získala americké akcie. V októbri minulého roka trhová hodnota jeho investície prekročila hranicu osemtisíc dolárov.
Po turbulenciách na finančných trhoch však tento týždeň svietila na jeho investičnom konte suma 6400 dolárov. Peter sa rozhodol, že kým je v zisku, investíciu si z podielového fondu radšej vytiahne.
Prišlo však nepríjemné prekvapenie. Povedali mu, že dostane len necelých 140-tisíc korún. Koruna sa totiž za ten čas, keď mal peniaze vo fonde, zhodnotila o niekoľko desiatok percent. Preto za zarobené doláre dostal menej korún.
Petrova investícia teda potvrdila, že z dlhodobého hľadiska je investovanie do akcií ziskové.
V strate sa však Peter ocitol preto, že zabudol na kurzové riziko a nezabezpečil sa pred ním napríklad tým, že by investoval aj do akcií rozvíjajúcich sa ekonomík. Tam je veľký predpoklad, že ich meny sa budú podobne ako slovenská koruna posilňovať, čo sa v uplynulých rokoch aj potvrdilo.
Kríza poznačila aj dôchodkové výnosy
Momentálny vývoj na svetových finančných trhoch neznamená, že ľudia prídu o svoje penzijné úspory.
Nepriaznivý vývoj na akciových trhoch poznačil výnosy rastových a vyvážených dôchodkových fondov. Tie zaznamenávajú poklesy už od začiatku roka. Výnimkou sú konzervatívne fondy, ktoré do akcií neinvestujú.
Správcovia dôchodkových fondov na nepriaznivý vývoj na akciových trhoch reagovali už koncom minulého roka. Postupne znížili podiel akciových investícií. Niektorí z nich prehodnocovali svoje investičné stratégie podľa našich informácií aj včera.
Súčasné prepady na akciových trhoch neznamenajú, že ľudia prídu o dôchodkové úspory. Na penziu si občania musia podľa zákona sporiť minimálne 15 rokov a posledných osem rokov pred dovŕšením dôchodkového veku si môžu sporiť už len v konzervatívnych fondoch.
Tým, že ľudia postupne odvádzajú príspevky do druhého piliera, dochádza k priemerovaniu nákupnej alebo predajnej ceny, čím sa sporiteľ vyhne krátkodobým prepadom na trhoch.
Ak niekto zo sporiteľov momentálne dosahuje straty, tak je to ten, kto vstúpil do systému dôchodkového zabezpečenia v tomto roku a rozhodol sa pre vyváženú alebo rastovú stratégiu. „Treba zdôrazniť, že ide hlavne o sporiteľov, ktorí sú v systéme len krátko a ide o prechodnú záležitosť,“ povedal šéf ČSOB DSS Vladimír Šošovič.
Poistky nie sú ohrozené
Ľudia, ktorí uzavreli životné poistky v poisťovni Amslico AIG Life, sa podľa Národnej banky zrejme nemusia obávať, že by prišli o peniaze.
Národná banka Slovenska včera potvrdila, že problémy materskej poisťovne AIG v súvislosti s hypotekárnou krízou na americkom trhu „by nemali mať na klientov jej slovenskej dcéry Amslico priamy dosah“. „Zdroje poisťovne Amslico AIG Life bezpečne prevyšujú požadovanú mieru solventnosti,“ povedala hovorkyňa banky Jana Kováčová.
Amslico včera vyhlásilo, že finančná kríza nemá vplyv na plnenie jeho záväzkov voči jeho klientom u nás, ako ani na ďalšie sesterské spoločnosti po celom svete. „Všetky majú svoje samostatné hospodárenie nezávislé od holdingovej spoločnosti AIG,“ uvádza sa v stanovisku poisťovne.
Špekulácie o krachu AIG sa objavili po tom, čo v pondelok vyšlo najavo, že poisťovňa požiadala americkú centrálnu banku o rýchlu pôžičku v objeme 40 miliárd dolárov. Americká vláda včera ešte nerozhodla, či poisťovni poskytne finančnú pomoc.
Zháňanie zdrojov komplikuje AIG aj skutočnosť, že tri hlavné svetové ratingové agentúry znížili včera jej rating o dva stupne a varovali pred jeho ďalším znížením.
Analytik Symsite research Vladimír Dohnal tvrdí, že klienti poisťovní u nás by nemali byť ohrození krízou. V prípade, že by sa niektorá poisťovňa dostala do problémov, jej poistný kmeň sa prevedie na inú poisťovňu.
Poisťovne u nás navyše nemôžu investovať peniaze do cenných papierov naviazaných na rizikové hypotéky v USA, ako to bolo v prípade AIG. Rovnako neposkytujú poistenie spoločnostiam, ktoré takéto cenné papiere vydávajú.
Analytik: Radím nepodľahnúť panike
Ďalšie kolo hypotekárnej krízy v USA sa znova dotkne aj investorov na Slovensku. Najmä v podielových fondoch. Hovorí o tom analytik Sevis Brokers Finance VLADIMÍR BALÁŽ
Prečo trhy vnímajú krach Lehman Brothers tak citlivo?
„Je to štvrtá najväčšia banka v USA, ktorá zamestnáva vyše 26-tisíc ľudí. Pod správou má aktíva zhruba za 650 miliárd dolárov, čo je asi sedemkrát viac ako hrubý domáci produkt na Slovensku. Je to niečo podobné, ako keby u nás skrachovala Slovenská sporiteľňa alebo VÚB banka.“
Svetové akciové indexy sa prepadli za deň asi o päť percent. Kedy naposledy zažili taký prudký pokles?
„V roku 2000, keď došlo k veľkému krachu na americkom akciovom trhu. Takéto poklesy sa na trhoch vyskytujú tak raz za sedem rokov. Reakcia trhov bola skutočne veľmi nervózna. No ja by som to nevidel až tak tragicky.“
Prečo?
„O problémoch tejto banky sa vedelo už dlhšie. Jej straty sú síce veľké, dosahujú okolo štyroch miliárd dolárov, ale to neznamená, že celá firma je nanič a všetky aktíva klientov sú ohrozené. Väčšina z nich je chránená rôznymi nástrojmi, ako sú napríklad garančné fondy na spôsob nášho Fondu ochrany vkladov.“
Na zahraničných trhoch investujú aj naši ľudia. Napríklad cez rôzne podielové fondy, životné poistky či cez sporenie v druhom pilieri. Ich sa to dotkne ako?
„Nepriamo. Nepredpokladám, že by nejakí ľudia zo Slovenska boli klientmi Lehman. Ak, tak ide len o výnimky. Nepriamo to však pocíti každý, kto investoval do akciových fondov. Takisto sa to dotkne poisťovní, ktoré investovali v zahraničí. Treba si uvedomiť, že akciový trh je charakteristický svojou premenlivosťou. Čo jeden rok zarobíte, môžete dvojnásobne na druhý rok prerobiť.“
A čo druhý pilier?
„Je veľmi pravdepodobné, že kým pôjdu prví ľudia z druhého piliera do penzie, terajšie straty z akciových investícií dôchodkové spoločnosti vymažú.“
Čo majú robiť ľudia, ktorí investovali do akciových podielových fondov?
„Krištáľovú guľu som si nechal v záložni. Ale vážne, radil by som nepodľahnúť panike. Nerobiť nič. Takéto investovanie je skutočne dlhodobé.“
Rada typu nerobte nič, už znie ako klišé.
„Neexistujú záruky. Dokonca aj bankové investície nie sú zaručené. U nás štát ručí len do 20-tisíc eur. Na Slovensku už pritom skrachovali banky, a nebolo ich málo. Akciové investície sú jednoducho rizikovejšie ako iné, a preto sú aj výnosnejšie. Ale nie sú určené pre každého investora. No na druhej strane...“
Problémy má aj poisťovňa AIG. Na Slovensku má svoje firmy. Môže sa krach dotknúť klientov na Slovensku?
„Priamo sa to nedotkne. Na Slovensku sú vnučky americkej matky, ktoré sú samostatné právnické osoby a dozerá na ne Národná banka Slovenska. Sú riadne regulované. Ich biznis sa vyvíja veľmi dobre. A čo je dôležité, neručia za záväzky svojich matiek a starých matiek.“
Z hľadiska prepadu akcií nie je výhodnejší prvý pilier ako druhý?
„Peniaze v prvom pilieri nie sú ničím kryté. Iba vierou, že budúce generácie budú schopné zaplatiť naše dôchodky. To môže a nemusí byť pravda. Pri súčasnom demografickom vývoji je veľmi otázne, či vôbec bude mať prvý pilier nejaké peniaze. Prvý pilier nie je v jeho súčasnej podobe dlhodobo udržateľný.“
Ktorý pilier je teda rizikovejší?
„Z dlhodobého hľadiska určite prvý. Nezabúdajme, že väčšina ľudí bude prvé penzie čerpať z druhého piliera o 20 až 30 rokov.“
Ako dlho bude teda kríza v USA trvať?
„Akciová aj realitná bublina sa vyvíjali desať rokov. Kríza preto určite za pol roka nezanikne. Odhadujem to na tri až štyri roky. Ekonomika USA je však flexibilná. Napríklad bankrot podniku trvá oveľa kratšie a nechápe sa ako strata, ale aj ako príležitosť na novú investíciu, ktorá znovu prinesie výnos.“
Úroky v eurozóne rastú, no hypotéky nemusia zdražieť
Na otázku, koľko budú platiť občania na Slovensku za hypotéky, sa pri súčasnej neistote na svetových finančných trhoch nedá odpovedať jednoznačne.Na predpovede budúcnosti nemá nikto patent.
Nepriaznivý vývoj na finančných trhoch zrejme nepoznačí len ľudí, ktorí peniaze investovali, no za nepriaznivých okolností sa môže dotknúť aj tých, čo si zobrali hypotekárny úver.
Slovensko vstúpi k 1. januáru do eurozóny a tamojšie úrokové sadzby sú vyššie ako na našom trhu. Ako prví to môžu pocítiť ľudia, ktorým sa úroková sadzba na hypotéku prehodnotí na začiatku roka.
To, aký úrok klient získa, závisí nielen od jeho bonity, ale aj od toho, ako sa vyvíjajú úroky na medzibankovom trhu. Úroky momentálne rastú, lebo banky sa snažia zaistiť si v neistote na finančných trhoch čo najviac hotovosti, aby mohli zabezpečovať platobný styk.
Finančné domy sú ochotné si navzájom požičiavať peniaze iba s výraznou prirážkou oproti základnej sadzbe centrálnej banky. Extrémom včera boli úrokové sadzby na medzibankovom trhu v USA, keď dosiahli závratných 10 percent.
Ako sa môže zmeniť úrok
Predpokladajme, že v úverovej zmluve klienta na Slovensku je uvedené, že úročenie úveru sa odvíja napríklad od 6-mesačnej úrokovej sadzby na medzibankovom trhu BRIBOR-u a od marže pre banku. Banke platí momentálne ročný úrok 6,10 percenta.
Ak by sme do eurozóny vstupovali dnes, banka by úrok klientovi prehodnotila a zvýšila takmer o 0,50 percenta. O toľko je v súčasnosti vyšší 6-mesačný EURIBOR od nášho BRIBOR-u so splatnosťou na rovnaké obdobie.
Razantné zvyšovanie úrokov asi nebude
Na otázku, či sa zvýši úročenie hypoték, neexistuje jednoznačná odpoveď. Odhadnúť vývoj na finančných trhoch je totiž veľmi zložité.
Ak by skrachovali ďalšie banky, tlačilo by to na ďalší rast úrokových sadzieb na medzibankovom trhu a tým aj na vyššie úročenie hypoték.
Viacerí ekonómovia však veria aj inému scenáru. Súčasný vývoj na trhoch prinúti znížiť Európsku centrálnu banku úrokové sadzby. Banka sa tomu doteraz bránila najmä preto, aby udržala infláciu na prijateľných úrovniach.
Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth tvrdí, že razantného zvýšenia úrokov na hypotéky sa zatiaľ netreba obávať. Predpokladá dokonca, že úrokové sadzby viazané na dlhšie obdobie, napríklad na päť rokov, môžu klesnúť.
Vývoj úročenia hypoték na Slovensku nevidí negatívne ani analytik Next Finance Vladimír Pikora. „Je veľmi pesimistické už teraz strašiť ľudí tým, že po vstupe do eurozóny sa úročenie hypoték zvýši.