BRATISLAVA. Slovné narážky so sexuálnym podtónom nie sú prekážkou pri udelení vysokého štátneho vyznamenania. Inak by nemohol dostať Rad Ľudovíta Štúra II. triedy aj profesor Jaroslav Chovanec, ktorý podľa zistení SME obťažoval svoje študentky. Väčšina o tom nechcela hovoriť verejne, jedna z nich sa však napokon rozhodla vystupovať pod plným menom. Ďalšia súhlasila s rozhovorom pod podmienkou, že nezverejníme jej priezvisko.
Právnik a vysokoškolský pedagóg Chovanec, ktorý prednáša aj na Univerzite Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave, bol jednou z 18 osobností, ktoré nedávno vyznamenal prezident Ivan Gašparovič. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy dostal Chovanec na návrh vlády, ktorá si cení jeho „mimoriadne zásluhy v oblasti právnej vedy a vzdelávania“.
Návrh predkladal v mene kabinetu vicepremiér Dušan Čaplovič, ktorý pozná Chovanca aj osobne. „Nikdy som o tom nepočul ani som s ním na túto tému nehovoril. Vnímam to ako tvrdenie proti tvrdeniu,“ povedal o jeho minulosti Čaplovič.
„Pán prezident nemá takéto informácie, takže sa k tomu nebude vyjadrovať,“ povedal o Chovancových problémoch so študentkami hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Podľa neho prezident akceptoval návrh vlády, pričom Chovanca vyznamenal na základe „preukázateľných zásluh v oblasti práva“.
Hymna v podprsenke
Miroslava Geregová si na svoju prvú skúšku na UCM, ktorú absolvovala v roku 2001, nespomína v najlepšom. „Išlo o základy štátu a práva. Vošla som do miestnosti, kde som bola iba ja a Chovanec. Vytiahla som si ľahkú otázku a začala odpovedať,“ hovorí Geregová.
Chovanec ju nečakane prerušil a vyzval, aby sa napila. Keď povedala, že nie je smädná, výzvu niekoľkokrát zopakoval. „Nechápete? Prejdite sa k umývadlu, chcem to vidieť!“ Geregovej sa tlačili do očí slzy, no zostala sedieť. Keď dokončila odpoveď, Chovanec jej vytrhol z rúk index a povedal, že má ďakovať Bohu, že tú skúšku dostala.
„Ešte dodal, že brunetky to majú ľahké, keďže blondínkam skúšku na prvom termíne nedáva,“ tvrdí Geregová. Ďalší šok prišiel, keď jej podával do ruky index. „Nejaká ste zo mňa vlhká, slečna,“ poznamenal Chovanec. Geregová tvrdí, že jednu študentku počas skúšky vyzval, aby sa chytila za podprsenku a zaspievala slovenskú hymnu.
Marína D. študovala na UCM v rokoch 2001 až 2006. „Pamätám sa, že počas jednej skúšky nás so spolužiačkou pozýval na svoju chatu s tým, že tam to dokončíme, že si môžeme dať spolu brandy a podobne. Keď som z tej skúšky odchádzala, pochvalne sa vyjadril o mojej postave, že ju mám vyšportovanú,“ hovorí Marína.
V čase, keď študovala na UCM, bolo vraj verejným tajomstvom, že dievčatá si majú dať na skúšky s Chovancom hlbší výstrih či kratšiu sukňu. „Viem, že bol taký dotykový. Študentky chytal za ruky, kládol im ruky na ramená, prípadne ich vyzval, aby išli otvoriť okno. Jednoducho chcel, aby okolo neho prešli v tesnej blízkosti.“
Len pred svedkami
Mediálny analytik Andrej Školkay pôsobil na UCM v rokoch 2000 až 2005. Na katedre právnych a humanitných vied, ktorú vtedy viedol Chovanec, bol odborným asistentom. Aj Školkay má informácie, že Chovanec častoval študentky sexuálnymi narážkami. „Sám mi raz hovoril, že sa naňho sťažujú. Ale keďže je právnik, bol si plne vedomý, že keď je so študentkou v miestnosti sám, je to svedectvo proti svedectvu, takže to pôjde do stratena.“
Viera Gažová bola v rokoch 2000 až 2004 na UCM dekankou fakulty masmediálnej komunikácie. „Viaceré študentky mi vtedy hovorili, že niektoré ich spolužiačky majú s pánom Chovancom problémy. O koho konkrétne išlo, som sa, bohužiaľ, nedozvedela,“ hovorí Gažová. Situáciou sa zaoberalo aj kolégium dekana, keďže podobný problém mal aj iný pedagóg, ktorý dával svojej študentke konkrétne sexuálne návrhy. Keďže tá sa naňho sťažovala aj oficiálne, dostal hodinovú výpoveď.
Chovancom ako osobou sa kolégium nezaoberalo, prijalo však uznesenie, že žiadny pedagóg nemôže skúšať študentov osamote, ale len v prítomnosti ďalšej osoby. „V tej chvíli sme nemohli urobiť viac, keďže v tomto prípade to nebolo autorizované konkrétnymi menami,“ povedala Gažová. Chovanec sa vraj počas kolégia tváril, že sa ho to netýka. Dokonca hlasoval za spomínanie uznesenie.
Recidíva z minulosti?
Podľa informácií SME mal Chovanec problémy so študentkami už za socializmu. V druhej polovici 70. rokov musel dokonca odísť z právnickej fakulty, kde vtedy prednášal. „Ak si dobre spomínam, tak jedným z dôvodov boli aj jeho aférky so študentkami,“ povedal SME bývalý premiér Jozef Moravčík, ktorý bol vtedy na fakulte odborným asistentom.
Chovanec to však odmieta. „Odišiel som tak, ako som odišiel, to je môj problém. Bolo to dohodou.“ Podľa neho ide o hlúposti, ktoré si „vymýšľajú ľudia, ktorí majú voči mne zášť alebo chcú senzácie“.
Bol taký dotykový. Študentky chytal za ruky, kládol im ruky na ramená, prípadne ich vyzval, aby išli otvoriť okno.
Marína D., absolventka UCM v Trnave
Sú to voloviny, dajte mi s tým pokoj. Ak vám prekáža, že som dostal štátne vyznamenanie, tak je to smutné.
Jaroslav Chovanec, nositeľ Radu Ľudovíta Štúra II. triedy
Najskôr bol marxista. Neskôr nacionalista
Pred rokom 1989 oslavoval robotnícku triedua Víťazný február. Po revolúcii horlil za zvrchované Slovensko.
Vyznamenaný Jaroslav Chovanec nemá v odborných kruhoch najlepšie meno. Väčšina jeho kolegov právnikov, ktorých oslovil denník SME, sa o ňom vyjadruje s dešpektom. A to napriek tomu, že 73-ročný Chovanec napísal 58 monografií, 100 odborných článkov, 61 expertíz, 83 vedeckých a 26 učebných textov.
„Nikdy nevyprodukoval nič poriadne,“ zhodujú sa viacerí. Nik z nich však nechcel hodnotiť Chovancovu publikačnú činnosť verejne. Dôvod? Chovanec má vraj dobré kontakty so súčasnou vládou, takže si nechcú robiť zbytočné problémy.
Pred revolúciou bol Chovanec známy predovšetkým ako marxista, ktorý obhajoval výhody totalitného režimu, oslavoval robotnícku triedu a Víťazný február.
Chovanec nemal najlepšiu mienku ani o voľbách, ktorými sa riadili demokratické štáty. „Rozhoduje sa v nich len o tom, kto z buržoázie bude zastupovať túto vykorisťovateľskú triedu v štátnych orgánoch, riadiť a spravovať štát, to znamená utláčať a vykorisťovať široké masy pracujúceho ľudu,“ napísal v roku 1972.
Chovanec naopak vyzdvihol systém, ktorý vtedy vládol v tzv. východnom bloku.
„V socialistických štátoch patrí všetka moc robotníckej triede a ostatným pracujúcim, ktorí pod vedením komunistických a robotníckych strán budujú socializmus a komunizmus.“
Chovanec sa nestotožnil ani s reformným procesom v Československu, ktorý vyvrcholil v roku 1968. „Marxisticko-leninské sily v KSČ a KSS videli a rozpoznali nepriateľské a reakčné ciele pravice, ktorá ich maskovala rôznymi koncepciami a teóriami o tzv. nových modeloch socializmu,“ napísal v roku 1978.
Koncom 70. rokov pôsobil Chovanec na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), ktorá vznikla podľa sovietskeho vzoru. „Bola to účelová politická škola, ktorú riadili stranícke špičky, respektíve politbyro. Na čele fakúlt stáli nomenklatúrne kádre komunistickej strany,“ povedal o škole v apríli 2007 vtedajší riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Miroslav Lehký.
Škola spadala pod jedného z námestníkov ministerstva vnútra, ktorý riadil aj správu spravodajskej techniky či zvláštnu správu ZNB (rádiokontrarozviedka). „U absolventov tejto školy bol predpoklad, že sa stanú vysokými funkcionármi rezortu vnútra, respektíve ŠtB. Po revolúcii túto školu okamžite zrušili,“ pripomenul Lehký.
Po revolúcii sa Chovanec okamžite pridal k zástancom samostatného Slovenska. V októbri 1990 sa stal spolu so spisovateľom Milanom Ferkom a neskorším guvernérom NBS Mariánom Tkáčom jedným zo zakladajúcich členov iniciatívy 61 krokov k slovenskej identite - Zvrchované Slovensko. Chovanec sa podieľal aj na príprave Ústavy SR.
Jaroslav Chovanec: Sú to len klebety
Nikdy som nemal narážky, ani nedával ponuky, tvrdí profesor JAROSLAV CHOVANEC.
Viaceré študentky, ktoré ste učili v Trnave, tvrdia, že ste mali sexuálne narážky.
„To sú hovadiny. Keď niektoré študentky vyhodíte zo skúšky, tak si všeličo vymyslia a osočujú učiteľov. Okrem toho, ja celý život skúšam vo dvojici alebo v trojici.“
Niektoré študentky ste skúšali aj jednotlivo. Pred svedkami ste začali skúšať až po tom, čo o tom rozhodlo kolégium dekana.
„Nepamätám sa, že by o tom kolégium niekedy rozhodlo.“
Potvrdila to aj vtedajšia dekanka.
„Možno. Ale odmietam, že som niekoho obťažoval. Tie študentky môžem zažalovať, keďže ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Nikdy som nemal narážky ani som nedával ponuky. To sú hlúposti, vymýšľajú si ich ľudia, ktorí majú voči mne zášť alebo chcú senzácie.“
Nehovoria to len študentky, ale aj Andrej Školkay, ktorý bol na fakulte odborným asistentom.
„Školkay so mnou nikdy neskúšal, neviem, na základe čoho to tvrdí. Sú to voloviny, dajte mi s tým pokoj. Nechcem sa s nikým vadiť, svoju česť si viem chrániť. Ak vám prekáža, že som dostal štátne vyznamenanie, tak je to smutné.“
Zaujíma ma len vaša reakcia na to, že ste mali obťažovať študentky, pozývať ich na chaty a podobne.
„Ešte raz hovorím, že ide o klebety. A buďte aj vy v otázkach opatrní, lebo zažalujem aj noviny, mne je to jedno.“
Vyhrážate sa nám?
„Nie, prečo? Ale musíte si vypočuť aj mňa. Keby ste ma poznali a vedeli, akú prax mám za sebou, možno by ste postupovali inak.“
Prečo ste museli za socializmu odísť z Právnickej fakulty UK v Bratislave?
„Odišiel som tak, ako som odišiel, to je môj problém. Bolo to dohodou.“
Nebolo to preto, že ste mali sexuálne narážky?
„Nie. Prepáčte, ale už sa o tom nebudem ďalej baviť.“
