školy sa zas sťažujú, že im odchádza elita.
BRATISLAVA. Nový školský zákon, ktorý začal platiť od septembra, okrem iného znížil počet žiakov na osemročných gymnáziách. Prijať budú môcť len päť percent žiakov z populačného ročníka. Počas trojročného prechodného obdobia musia znížiť počty tried a žiakov.
Za posledných päť rokov prijali do prvého ročníka tohto typu gymnázií len v Bratislavskom kraji 20 až 25 percent štvrtákov zo základných škôl. Samotná Bratislava dosiahla rekord, na osemročných gymnáziách študuje viac ako 33 percent detí. Obdobný záujem bol aj v Košickom či Banskobystrickom kraji.
„Pôvodne boli osemročné gymnáziá zriadené ako školy pre mimoriadne nadané deti, teda také, ktoré majú IQ nad 130. To je zhruba šesť percent danej populácie,“ hovorí psychológ Miron Zelina, ktorý sa podieľa na tvorbe nového školského zákona. „Žiaľ, situácia sa pokazila v tom zmysle, že do osemročných gymnázií, najmä v Košiciach a Bratislave, sa dostalo oveľa vyššie percento, ako je v norme. Navštevujú ich aj deti, ktoré tam nepatria.“
Prežili aj menej kvalitné
V minulom školskom roku organizovalo osemročné štúdium 175 gymnázií. Údaje za tento školský rok Ústav školských informácií práve spracúva.
Keďže ide o výberové školy, je logická otázka, prečo sa tak premnožili. Analytička Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu hovorí, že problémom nie je, koľko gymnázií vzniklo, ale to, že neexistujú žiadne „opravné“ mechanizmy, ktoré by ich počet regulovali prirodzene, bez zásahu štátu.
K nepriaznivej situácii podľa nej do značnej miery prispelo aj zle nastavené normatívne financovanie škôl (peniaze dostávajú podľa počtu žiakov), ktoré neberie do úvahy ich skutočnú kvalitu.
Deviataci už nemajú robiť hanbu
Ministerstvo školstva obmedzenie vysvetľuje dvoma dôvodmi. Prvým sú výhrady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá týmto školám vyčíta, že narúšajú rovnosť šancí, spravodlivosť v prístupe ku vzdelaniu a zhoršujú kvalitu vzdelávania na základných školách.
Druhým dôvodom sú nelichotivé výsledky, ktoré naši žiaci dosahujú v posledných rokoch v medzinárodnom testovaní deviatakov PISA. Väčšina riaditeľov základných škôl obhajovala zlé výsledky svojich žiakov tým, že im zo školy odišla elita. Horších žiakov vraj nemá kto v triedach ťahať dopredu.
Nie všetci riaditelia s útlmom súhlasia. Anna Herrmannová, riaditeľka Gymnázia na Okružnej ulici vo Zvolene hovorí, že útlm osemročných gymnázií zasahuje najmä do práv rodičovskej verejnosti.
Rodič má podľa nej právo vybrať si pre svoje dieťa kvalitné vzdelanie. „Štát pristúpil k tomuto útlmu aj na nátlak zahraničia. Pritom školstvo v únii je v rukách národných štátov. Každý z nich má svoju tradíciu vzdelávania. Nechýba nám v oblasti školstva náhodou väčšia štipka sebavedomia a odolnosti voči akýmkoľvek tlakom?“ pýta sa Herrmannová.
Veronika Redechová, prednostka Krajského školského úradu v Bratislave si myslí, že reforma školstva dáva základným školám šancu, aby si cez nové školské programy udržali aj tých.
Predpoklady posúdia testom
Mnoho rodičov vlastne nemá predstavu, či by ich dieťa náročné štúdium na výberovej škole zvládlo. Bratislavská firma Exam testing preto pripravila pre štvrtákov testy, ktorými posúdi ich predpoklady pre štúdium na osemročnom gymnáziu.
„Dieťa otestujeme dvoma špeciálnymi diagnostickými testami zameranými na slovenčinu, matematiku a všeobecné študijné predpoklady,“ hovorí riaditeľ firmy Vladimír Burjan.
Rodič sa dozvie, ako dieťa zvláda jednotlivé okruhy učiva, aké sú jeho vedomosti v porovnaní s inými štvrtákmi a či odborníci z Exam testing odporúčajú štúdium na osemročnom gymnáziu.
Zmeny v osemročných gymnáziách
Nový zákon o výchove a vzdelávaní hovorí, že do prímy osemročných gymnázií sa od školského roka 2009/10 budú prijímať žiaci 5. ročníka (doteraz sa prijímali žiaci 4. ročníka).
Prijímacie skúšky budú na štátnych, súkromných aj cirkevných gymnáziách v jednom dátume.
Počet žiakov v triede sa znižuje na 20, doteraz bol 32.
Aké predpoklady by mal spĺňať piatak?
Mal by byť intelektuálne zvedavý, zaujímať sa o svet okolo seba, o to, ako veci fungujú,
mal by to byť študijný typ, ktorému nerobí problém prečítať si nejaký odborný či učebnicový text, porozumieť mu, pochopiť nové pojmy, svojimi slovami ho prerozprávať a nájsť hlavnú myšlienku,
mal by mať bohatú slovnú zásobu, mal by sa bez problémov učiť cudzie jazyky,
mal by mať dokonale zvládnuté učivo prvého stupňa základnej školy, teda ovládať pravopis, rád, často a dobre čítať a textu rozumieť.
 ILUSTRAČNÉ FOTO ČTK |
