Bývalý riaditeľ SIS Lexa bol 95 dní nezákonne vo väzbe.

BRATISLAVA. Presne desať rokov po voľbách v roku 1998, keď verejnosť povedala rázne nie Vladimírovi Mečiarovi, vyhrala jeho niekdajšia pravá ruka, Ivan Lexa, súd so Slovenskom v Štrasburgu.

Európsky súd pre ľudské práva povedal, že Slovensko porušilo právo na slobodu bývalého riaditeľa SIS, keď ho držalo od 15. apríla do 19. júla 1999 pre kauzu únosu Michala Kováča mladšieho vo väzbe.

Súd sa nezaoberal Lexovou vinou alebo nevinou a hlavný odkaz jeho rozsudku je, že už raz udelené amnestie nie je možné zrušiť.

Predseda HZDS Vladimír Mečiar sa tak zrejme definitívne postaral o Lexovu beztrestnosť, hoci všetky dôkazy nasvedčujú, že prezidentovho syna uniesla do Rakúska Slovenská informačná služba vedená vtedy Lexom.

V žiadnom zákone a ani ústave sa nepíše, že už raz prezidentom udelenú amnestiu je možné zrušiť. V tom spočíva víťazsvo bývalého riaditeľa SIS a poslanca HZDS Ivana Lexu, ktorému dal včera Európsky súd pre ľudské práva za pravdu. „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,­ v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,“ citoval štrasburský súd ako hlavný právny argument ústavu.

Súd tak povedal, že Mikuláš Dzurinda nemal nikdy zrušiť amnestiu Vladimíra Mečiara na trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča mladšieho do cudziny.

Mečiar vydal amnestie pred voľbami 1998, keď vykonával právomoci prezidenta.

Následne ich Mikuláš Dzurinda ako nový premiér s rovnakými dočasnými právomocami prezidenta zrušil.

Vtedy vyšetrovateľ obnovil Lexovo stíhanie a súd ho vzal do väzby. Jeden senát Ústavného súdu, ktorý viedol Ján Drgonec, následne vyhlásil, že Lexove práva neboli porušené, druhý senát pod vedením Tibora Šafárika však v rovnakom prípade bývalého námestníka SIS Jaroslava Svěchotu povedal, že porušené boli a že amnestie nebolo možné zrušiť. V čase, keď to Ústavný súd povedal, bol už Lexa na slobode. Súdy, vrátane Najvyššieho, však napokon hľadeli na Lexu ako na amnestovaného.

„Vláda sa v danom čase a právnom stave pokúšala urobiť všetko preto, aby bol únos Michala Kováča mladšieho vyšetrený a vinníci potrestaní,“ povedal včera predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.

Rozhodnutie súdu berie na vedomie, „ale kroky, ktoré robila vláda, považujem za správne a dôležité, lebo nepotrestanie vinníkov zostane jednou z naj­škandalóznejších udalostí novodobej histórie Slovenska“.

Lexu rozhodnutie súdu potešilo.

Spochybňuje vládu

Bývalý minister Daniel Lipšic včera spochybnil ministerstvo spravodlivosti, či pred súdom dostatočne bránilo Slovensko. Nepozdáva sa mu stanovisko ministerstva z 21. decembra 2006, keď ho už viedol nominant HZDS Štefan Harabin. Súdu napísalo, že Lexa bol vo všetkých prípadoch oslobodený.

„Aký má zmysel hovoriť ­ o iných prípadoch, ak hovoríme o prípade zavlečenia?“ pýta sa Lipšic.

Upozorňuje tiež na vetu v stanovisku, že vznikajú otázky, či nebol porušený dohovor o ochrane práv.

Zástupkyňa Slovenska pred súdom Marica Pirošíková obvinenia odmieta. Stanovisko podľa nej len reagovalo na podanie Lexu, v ktorom vyzval na vyjadrenie k udalostiam na vnútroštátnej úrovni.

Slovensko podľa Pirošíkovej samo uviedlo, že oslobodenie Lexu v iných prípadoch nemá s touto vecou žiadny súvis. „Vôbec nepriznávame, že došlo k porušeniu sťažovateľových práv, ale iba opakujeme, čo Európsky súd uviedol už v rozhodnutí o prijateľnosti,“ povedala Pirošíková. Podľa nej ide o bežný postup, ak existujú rozporuplné vnútroštátne rozhodnutia.

Koniec agendy KDH?

Pirošíková si myslí, že z odôvodnenia Európskeho súdu vyplýva, že amnestie už nie je možné zrušiť ani ústavným zákonom. V parlamente sa o jeho presadenie už niekoľkokrát pokúsila opozícia na čele s KDH. Amnestie ako hrozbu Mečiarovi mal na jednej z koaličných rád počas koaličnej krízy použiť aj premiér Robert Fico.

Lipšic s názorom Pirošíkovej nesúhlasí. „To je názor politický, nie právny,“ povedal.

Ďalšie predloženie zrušenia amnestií včera avizovali poslanci KDS.

Dzurindovu amnestiu nepovažuje Lipšic za chybu, ale myslí si, že by bolo asi lepšie, keby sa vtedy prijal ústavný zákon. Koalícia mala 93 poslancov. „Po vojne je každý generál,“ dodal.

„Z rozsudku vyplýva, že moje rozhodnutie v roku 1999 postaviť sa na odpor v súlade s článkom 32 Ústavy formou odchodu do viacročného exilu bolo legitímne a na tú dobu jediné možné riešenie,“ povedal včera Lexa pre agentúru Sita.

Vladimír Mečiar povedal, že by mal Lexu štát odškodniť.

Lexa na súde namietal viac vecí, uspel len s touto.

Kto je Ivan Lexa

Rodina Lexovcov má vplyv, jeho otec bol ministrom za socializmu, v súčasnosti podnikajú s nehnuteľnosťami a hoteliérstve

Ivan Lexa (19.8.1961) nemal ani 30 rokov, keď sa v roku 1991 stal šéfom Úradu vlády.

Lexa bol štátnym tajomníkom ministerstva privatizácie, ktoré fakticky aj viedol.

V rokoch 1995 až 1998 šéf SIS, pre podozrenie z únosu Kováča ml. SIS vylúčili z medzinárodnej organizácie.

Po roku 1998 bol za kauzu únos aj vo väzbe, súd ho však za ani jedno z viac než desiatich obvinení neodsúdil.

Legendárne sa stalo jeho zmiznutie, zatkla ho až v roku 2002 polícia v Juhoafrickej republike.

Stiahol sa z verejného života.

Brutálne zavlečenie

Únos Kováča mladšieho je najbrutálnejším prienikom násilia do politiky.

Keď 31. augusta 1995 ôsmi muži zastavili auto prezidentovho syna, namierili mu do tváre pištoľ, naliali doňho whisky a zavliekli ho v kufri auta do Rakúska, verejný život na Slovensku klesol na dodnes neprekonané dno.

To, čo bolo vnímané ako pomsta neposlušnému prezidentovi od premiéra Vladimíra Mečiara – ten od začiatku hovoril o samoúnose – čoskoro potvrdili aj policajní vyšetrovatelia. Zle upratané stopy po únose ich doviedli k bránam Slovenskej informačnej služby.

Nahrávka rozhovoru šéfa SIS Ivana Lexu s ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom o stiahnutí vyšetrovateľa (Lexa: Keď ho kopneš do gúľ, tak ti dám pusu na čelo) dokreslila, ako funguje vláda a SIS. Nový vyšetrovateľ už prípad odložil.

Pirošíková: Rozsudok vyhlásili jednomyseľne

Slovensko pred Európskym súdom zastupovala MARICA PIROŠÍKOVÁ.

Dá sa celý rozsudok chápať tak, že Európsky súd pre ľudské práva povedal, že Mikuláš Dzurinda nemal nikdy zrušiť Mečiarove amnestie?

„Áno. Európsky súd odkázal na článok 2 odsek 2 ústavy, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy a v jej medziach. Európsky súd tiež uviedol, že v Ústave nie sú ustanovenia povoľujúce zrušenie amnestie. Poznamenal, že právna prax a teória nepripúšťala opačný výklad. Práve naopak, všimol si, že v komentári k Ústave napísanom kolektívom autorov pod vedením predsedu Ústavného súdu a vydanom už v roku 1997 bol vyjadrený názor, že rozhodnutie prezidenta o amnestii nemôže byť zrušené.“

Má rozsudok vplyv na úsilie zrušiť Mečiarove amnestie ústavným zákonom?

„Berúc do úvahy odôvodnenie rozhodnutia Európskeho súdu sa domnievam, že zrušiť takzvané Mečiarove amnestie nie je možné.“

Štát sa môže do troch mesiacov odvolať. Uvažujete nad tým?

„Je veľmi významné, že rozsudok bol vyhlásený jednomyseľne, ale nevylučujem aj takýto postup.“

Marica Pirošíková FOTO – SITA, ČTK