Pred 80 rokmi, dňa 23. septembra, odhalili Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Autorom architektonického návrhu mohyly bol Dušan Samuel Jurkovič. Základný kameň pamätníka položili 17. júla 1927. Medzi Slovákmi doma i v zahraničí naň vyzbierali dva milióny korún. Počas 280 dní výstavby na diele nepretržite pracovalo 150 až 200 robotníkov.
V grafike nájdete aktuálne fotky z dňa otvorenia mohyly a jej návštevy Československým prezidentom T. G. Masarykom. Fotky sú uložené v archíve Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Spomienka veliteľa nemocnice, kde prijali telo M. R. Štefánika, MUDr. Rudolfa Trenklera z roku 1919:
„Do tejto doby spadá aj tragická smrť generála Milana Rastislava Štefánika dňa 4.5.1919. Bol som pri preberaní jeho z časti zuhoľnatenej mŕtvoly. Tieto boli spolu s jeho talianskymi druhmi - dôstojníkmi uložené do komory určenej pre mŕtvoly v divíznej nemocnici. Bolo to málo pietne. Po dva dni mŕtvoly ležali na zemi a nikto sa o ne nestaral. Potom boli mŕtvoly pozorne pitvané a uložené do truhiel. Krátko pred ich vystavením pod nádherným baldachýnom v dvorane nemocnice bola Štefánikova truhla opäť otvorená a mŕtvola zoblečená z parádneho kabátu uniformy, ktorá mala byť zaradená medzi jeho pamiatky. Nedostatkom piety bol však tento kabát nedbalo kdesi uschovaný a neskôr došlo k rodinným roztržkám, keď sa táto časť uniformy nemohla nájsť.
Ako veliteľa nemocnice sa ma na to pýtali, lebo v pitevnom protokole, ktorý je uschovaný na veliteľstve je uvedený aj Štefánikov odev. Srdce a mozog gen. Štefánika, ktoré boli balzamované, boli vyňaté, konzervované a dočasne uschovávané bakteriologickom laboratóriu. Keď som, ako veliteľ náhodne zistil, že sú uložené nedbalo medzi inými preparátmi, tak som ich dal uschovať vo zvláštnej skrini a výrazne označiť. Neskôr, keď bola jeho mohyla na Bradle slávnostne odhalená, boli tieto pozostatky znova konzervované v novej tekutine a fľaša bola daná do medenej nádoby, zaletovaná a vložená do krypty. Tieto opatrenia som robil so staviteľom mohyly architektom Jurkovičom....“
prof. Marián Trenkler, Ružomberok
