BRATISLAVA. Nestarať sa do cudzích záležitostí – aj tak by sa dal charakterizovať životný postoj väčšiny populácie na Slovensku.

Je čoraz menej ľudí, ktorí odsudzujú homosexualitu, či fajčenie marihuany, teda prejavov, o ktorých sa začalo verejne diskutovať až po roku 1989. Ľuďom však neprekáža ani rozhadzovanie smetí na verejných priestranstvách či neoprávnené poberanie sociálnych dávok.

Sociológovia zo Slovenskej akadémie vied to zistili, keď skúmali, ako sa menia životné hodnoty. Výsledky Výskumu európskych hodnôt 2008, ktoré prezentovali, prekvapili aj ich.

Znesieme v dome Rómov?

Opr/uvod2.asp Administráciaoti roku 1999 je na Slovensku menej takých, ktorí majú odstup voči istým skupinám ľudí. Rómov vtedy nechcelo za susedov 77 percent populácie, teraz iba 47 percent. Zmenšil sa aj odstup voči ľuďom s kriminálnou minulosťou, homosexuálom, ťažkým alkoholikom či prisťahovalcom. Jedine ľavicových a pravicových extrémistov vnímajú ľudia negatívnejšie.

Sociológovia však len opatrne pripúšťajú, že by sa spoločnosť za taký krátky čas stala tolerantnejšia k „odlišnosti“. Na zmenu nálady majú iné vysvetlenie. „Zdá sa, že ľudia sa naučili, ako sa politicky korektne vyjadrovať,“ hovorí Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu SAV. Jeho kolegyňa Zuzana Kusá dodáva, že „viac ako 50 percent populácie nezaujímajú životné podmienky Rómov.“

Len pred dvoma dňami agentúry zverejnili, že ešte začiatkom júla obyvatelia jednej bytovky v Medzilaborciach vlastnými telami zabránili tomu, aby sa do nej nasťahovala rómska rodina.

Nešlo o neprispôsobivých ľudí, vopred realitnej kancelárii vyplatili nájomné. Polícia obvinila deväť obyvateľov bytovky. Kričali, že Rómom nedovolia vstúpiť do bytovky a mali sa im aj vyhrážať fyzickými útokmi. Do domu nakoniec nevpustili ani privolanú policajnú hliadku.

Súkromie je prvoradé

Sociológovia tvrdia, že devätnásť rokov po páde komunistického režimu všeobecná dôvera k iným ľuďom klesá a nastupuje „privatizácia osobného života“. Slováci sa viac starajú o seba ako o druhých. V kruhu rodiny a známych sa cítime najbezpečnejšie, súkromie má pre nás čoraz väčší význam.

„Tých, ktorí sú presvedčení, že ľuďom možno dôverovať, je už menej ako tých, ktorí veria v reinkarnáciu,“ poznamenáva Kusá. Ide len o čosi viac ako desatinu populácie.

Čoraz väčší význam zohráva osobná zodpovednosť. Pribúda ľudí, ktorí si myslia, že nezamestnaní sú povinní prijať akúkoľvek prácu, a že jednotlivci sú zodpovední za to, ako sa im v živote darí. Naopak, tých, ktorí si myslia, že štát by mal prevziať väčšiu zodpovednosť za blaho ľudí, je stále menej.

Stúpa zodpovednosť

Výrazne väčšie vyznávanie hodnoty osobnej zodpovednosti podľa Kusej súvisí nepochybne aj s „rozsiahlymi politickými kampaňami a „s presadzovaním ideológie osobnej zodpovednosti ako protikladu k starostlivému štátu.“ Rodičia napríklad čoraz viac vedú svoje deti k šetrnosti a zodpovednosti.

Odvrátenou stranou toho je nezapájanie sa do riešenia celospoločenských problémov. To potvrdzuje aj značný pokles v ochote zapojiť sa do nejakého protestu. Najviac upadla ochota zúčastniť sa na demonštráciách a na neschválených štrajkoch.

Z prieskumu

Fajčenie marihuany v roku 1991 odsudzovalo 85 percent populácie. Dnes je to 64 pecent.

Homosexualitu odmietalo tolerovať 54 percent obyvateľstva. Dnes netvoria ani 32 percent.

Väčšina naďalej odsudzuje opilosť za volantom, daňový podvod či úplatky.

V živote takmer deviatich z desiatich ľudí je najdôležitejšia rodina. Potom je to práca.

Až tri štvrtiny obyvateľstva by nechceli mať za susedov narkomanov.

Agentúra TNS urobila prieskum od 14. júla do 29. augusta na základe odpovedí 1525 osôb.

Šéf Inakosti: Dýcha sa nám lepšie

JÚLIUS KOLENIČ z Iniciatívy Inakosť potvrduje, že verejnosť vníma gejov a lesby lepšie ako pred rokmi.

Z prieskumu SAV vyplýva, že homosexualitu odmieta ako neospravedlniteľnú čoraz menej obyvateľov Slovenska. Čo na to hovoríte? Je dnes podľa vás lepšia atmosféra v spoločnosti ako napríklad pred deviatimi rokmi?

„Môžem to potvrdiť. Aj my, z našej skúsenosti, registrujeme zlepšenie atmosféry v spoločnosti. Je to podložené aj jedným prieskumom verejnej mienky, ktorý sme si dali urobiť.“

Vnímatezlepšenie aj vy vo svojom živote?

„Je to cítiť aj na ulici, pri styku so spolupracovníkmi, rodinnými príslušníkmi, známymi. Gejovia a lesbičky cítia, že sa nemusia báť otvorene hovoriť o svojom živote. Nie je príjemné, keď sa človek z obavy pred reakciou okolia bojí hovoriť otvorene. Napríklad, keď sa kolegovia rozprávajú o tom, ako prežili dovolenku, a vy sa so svojimi zážitkami z dovolenky bojíte s nimi podeliť.“

Aj ľudí, ktorí by nechceli homosexuálov za susedov, ubúda. Sociológovia sú napriek tomu skeptickí. Tvrdia, že k zníženiu sociálneho odstupu voči gejom a lesbám, Rómom či prisťahovalcom viedlo to, že ľudia sa naučili, ako sa politicky korektne vyjadrovať. Súhlasíte s nimi?

„Je potešiteľné, že verejní činitelia ovplyvňujú verejnú mienku pozitívnym smerom. Spoločenská situácia sa posúva k akceptácii práva párov rovnakého pohlavia na plnohodnotný spoločný život. Aj výsledky prieskumov verejnej mienky sú jasným argumentom v prospech toho, že na Slovensku by mohol byť prijatý zákon o životnom partnerstve osôb rovnakého pohlavia, čo by viedlo k podstatnému zlepšeniu kvality nášho života. Pri dostatočnom vysvetlení takéhoto zákona verejnosť nemá s inštitútom životného partnerstva problém.“

Treba mať ešte stále odvahu na to, aby človek na Slovensku verejne priznal, že je gej alebo lesba?

„Nejde o to, niekomu sa s niečím priznávať, ale o to, nebáť sa žiť otvorene. To aj dnes môže byť problém, záleží od konkrétnej situácie a prostredia, v ktorom človek žije. Situá­cia sa však zlepšuje a ak sa o to pričinia aj verejní činitelia a známe osobnosti, bude sa zlepšovať aj naďalej.“

(joč)