ých oblastiach života.
BRATISLAVA. Psychológ Boris Sopko hovorí, že nevidí nič divné či zlé na tom, ak sa chce chlapček hrať s bábikami a dievčatko sa vŕta v autíčkach. Za nebezpečné až zvrátené považuje to, keď otec ani raz nevyjde so svojím dieťaťom v kočíku na prechádzku.
Celá naša spoločnosť je rodovo stereotypná, hovorí Paula Jójárt, rodová expertka a psychologička. Politikov, médiá a kultúru nevynímajúc. „Ak sa majú rodové stereotypy eliminovať a majú dávať skutočne rovnaké príležitosti mužom a ženám, musí byť ten prístup prierezový a musí ísť zhora dolu. To u nás chýba.“
Školská reforma, ktorá sa v septembri začala, bola veľkou príležitosťou, aby sa rodovo citlivá pedagogika stala súčasťou zmien výchovno-vzdelávacieho systému. Zmeny budú minimálne, pritom rodový prístup vo vzdelávaní je veľmi dôležitý.
Svedčí o tom aj výskum Kataríny Minarovičovej, výkonnej riaditeľky občianskeho združenia EsFem, ktorá sa touto problematikou zaoberala už vo svojej diplomovej práci na Pedagogickej fakulte UK.
Roly si nechcú vymieňať
Výsledky ukázali, že učiteľky a učitelia na Slovensku majú stereotypné postoje k dievčatám a chlapcom, podobne ako ich zahraničné kolegyne a kolegovia. Muži viac trvali na dodržiavaní mužských rodových rolí a ženy viac na dodržiavaní ženských.
Muži teda vyjadrili silnejší súhlas s rodovo stereotypnými výrokmi, ktoré sa týkali chlapcov, a ženy s výrokmi, ktoré sa týkali dievčat.
Učitelia viac ako učiteľky súhlasili s výrokmi, že chlapci majú „od prírody“ lepšie logické myslenie ako dievčatá. Pokladajú za nevhodné, ak sa malí chlapci na základnej škole hrajú s bábikou. Chlapcov považujú za lepších vodcov triedy ako dievčatá. Väčšinou nie sú presvedčení, že chlapci aj dievčatá sú rovnako schopní pochopiť technické problémy.
Učiteľky súhlasili viac ako učitelia s výrokmi, ktoré sa týkali rodových rolí dievčat. Napríklad vulgárne vyjadrovanie dievčat podkladajú za horšie ako rovnako vulgárne vyjadrovanie chlapcov.
Pokus o zmeny
O rodovej citlivosti sa na pedagogických fakultách neprednášalo, a aj teraz sa tak deje iba ojedinele. Problematika nie je súčasťou povinnej výbavy budúceho učiteľa. Témy do svojich prednášok zaradilo len zopár nadšených mladých učiteľov.
„Rodovo citlivá pedagogika sa v našich školách určite neuplatňuje systémovo,“ hovorí Paula Jójárt. „Ak sa tak deje, je to vždy ťažko vydretá práca na základe nejakého projektu, ktorý často podnietia mimovládne organizácie, ktoré si nájdu otvorených partnerov a partnerky na školách, spolupracujú s vybranými školami.“
Minarovičová upozorňuje, že rodovo necitlivo je nastavený celý systém vzdelávania od štátnych inštitúcií až po učebnice.
V učebniciach sú stereotypné roly, čo je úloha mužov a čo žien. Už šlabikáre neprezentujú celé spektrum spoločnosti, nemajú v nich zastúpenie rómske menšiny ani zdravotne postihnuté deti.
„Keď sa rómske dieťa z neho učí, vlastne spoznáva, že do tej spoločnosti nepatrí, lebo učebnica mu predklad obraz spoločnosti, ktorej nie je súčasťou. Podobne je na tom zdravotne postihnuté dieťa, ktoré tiež môže fungovať v bežnej triede,“ povedala Jójárt. Týka sa to aj matematických úloh. Dievčatá počítajú koráliky, chlapci autíčka, dievčatá, koľko vajíčok treba do cesta a chlapci skrutky do auta.“
Projekt ružový a modrý svet
Rodovým témam sa v posledných rokoch začalo u nás venovať viac organizácií. Medzi prvými to bol feministický Aspekt, Občan a demokracia a EsFem.
V minulom školskom roku Aspekt dokončil trojročný pilotný projekt rodovo citlivej pedagogiky s názvom Ružový a modrý svet. Bol zameraný na scitlivenie rodového povedomia učiteliek a učiteľov.
Na vzdelávacích aktivitách sa podieľala mimovládka Občan a demokracia, Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici a deväť učiteliek Základnej školy na Gorkého ulici 21 v Trnave.
Zmeny v jazyku
Riaditeľka Marta Šmidáková si trojročný projekt nevie vynachváliť. Aj pod jeho vplyvom nastalo v škole niekoľko zmien, ktoré narušili doterajší rodový stereotyp. Riaditeľka prestala byť na tlačivách riaditeľom školy, pokarhanie na vysvedčeniach už neudeľuje triedny učiteľ, ale učiteľky, školská rozhlasová relácia už nevíta milých žiakov, ale dievčatá a chlapcov. Na chodbách aj v počítačovej učebni sa objavili portréty slávnych žien.
Stereotypy v triedach
O stereotypoch v rodovo citlivej výchove treba s deťmi hovoriť, prízvukuje riaditeľka. Z rodiny si prinášajú stereotypy v obliekaní, v hračkách. Dievka má mať podľa rodičov Barbie, nie vláčik.
„Netreba tému vydeľovať, keď sa naskytne možnosť, tak aj na matematike, výtvarnej výchove, nemčine, etike či slovenčine ju načať,“ hovorí Marta Šmidáková. Stereotypmi podľa riaditeľky trpia učitelia aj žiaci. Bežné je, že učitelia dávajú dievčatá chlapcom za príklad v disciplíne. Chlapci a dievčatá sa podľa nej „zase akosi podvedome“ delia na chlapčenské a čisto dievčenské skupiny.
Šmidáková uplatňovala rodovo citlivý prístup v dejepise, Zuzana Hábelová na slovenčine, Anna Bartošová počas výtvarnej výchovy. Nezdôrazňovali ho pri každej téme, len keď to bolo vhodné, napríklad na dejepise pri gréckych dejinách, na výtvarnej pri téme o vesmíre, voľbe povolania a podobne.
Bartošová hovorí, že na výtvarnej sa prístup dal uplatniť takmer na každej hodine. Snažila sa napríklad, aby deti zobrazované činnosti nerozdeľovali na čisto ženské a mužské.
