BRATISLAVA. Pred rokom 1989 to mali advokáti v istom zmysle jednoduchšie. Režim ich síce nezmyselne nútil, aby pomáhali sudcom usvedčiť páchateľov, morálnou dilemou, či zastupovať aj ľudí z prostredia podsvetia, sa zaoberať nemuseli.

Mafia, ako ju poznáme dnes, za socializmu neexistovala. Po uliciach sa túlali len veksláci, ktorí okrádali dôverčivých ľudí primitívnymi fintami so zahraničnými bankovkami. S nekontrolovateľnou privatizáciou však vstúpil do hry organizovaný zločin a s ním aj veľké peniaze. Niektorým advokátom nastali zlaté časy.

Peniaze nesmrdia?

K jedným z najznámejších obhajcov, ktorí vystupujú v kontroverzných a verejnosťou citlivo vnímaných kauzách, patrí aj Peter Filip. Zastupuje Jozefa Majského aj ľudí z podsvetia podozrivých z vraždy Daniela Tupého. Aktuálne sa ujal bývalého siskára Michala Hrbáčka, ktorý je obvinený v kauze policajného gangu, čo vydieral a unášal ľudí.

„Nie som verejný činiteľ, takže sa nechcem so žiadnymi čitateľmi deliť o svoje názory,“ reagoval Filip, keď sme ho požiadali o rozhovor. V krátkom telefonickom rozhovore povedal len toľko, že klienti si vyberajú jeho, nie naopak.

Ondrej Mularčík, ktorý zastupoval viacerých ľudí, obvinených z vraždy, hovorí, že trestné právo nie je až tak o peniazoch. „Obchodné a miestami aj civilné právo je z hľadiska obhajoby lukratívnejšie.“

Podobný názor má aj bývalý riaditeľ SIS Vladimír Mitro, ktorý v súčasnosti obhajuje napríklad Ašota M., podozrivého z objednávky vraždy. „Väčšie peniaze sa dajú zarobiť na ekonomických kauzách.“ No v prípade káuz ako Majský to celkom neplatí – podľa informácií SME sa môže honorár advokáta pohybovať v miliónoch.

Mularčík je napriek tomu presvedčený, že trestné právo je predovšetkým výzvou, keďže vyžaduje veľa znalostí z rôznych vedných odborov. „Dokazovanie je spojené so znaleckou činnosťou.“

Peter Vačok už zastupoval nájomného vraha, bývalých príslušníkov Lexovej SIS aj podnikateľa Ladislava Reháka.

„Niekedy je to výzva aj preto, že v kauzách, kde je veľký politický záujem na odsúdení, môže byť advokát jediným kontrolórom moci a zákonnosti.“

Nad tým, že môžu byť financovaní aj z peňazí, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti, sa niektorí advokáti vôbec nezamýšľajú. „Systém je nastavený tak, že advokácia je platená zo súkromných zdrojov, iná možnosť neexistuje,“ tvrdí Vačok.

„Nemám dôvod sa tým zaoberať, keďže v mojom prípade ide len o niekoľko káuz,“ reagoval Mitro. Mularčík naopak tvrdí, že spomínanú otázku si položil: „Vždy som sa snažil pracovať s legálnymi finančnými prostriedkami.“

S obhajobou ľudí, ktorých finančné pozadie je nejasné, by mal problém aj exminister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH). „Pokiaľ nebude existovať efektívny spôsob preukazovania pôvodu majetku, dovtedy bude organizovaný zločin platiť advokátov aj z peňazí, ktoré získal nezákonným spôsobom.“

Kde je hranica?

Lipšic hovorí, že by mal problém zastupovať vrahov, mafiánov či pedofilov aj z morálnych dôvodov. „Nedovolilo by mi to svedomie. Poviem príklad: obhajujete nebezpečného pedofila, pričom viete, že ten čin spáchal. Ako advokát ste povinný obhajovať ho čo najlepšie. Aj vďaka vašej obhajobe, možno s využitím procesnej chyby, ho oslobodia. Potom vyjde do ulíc a urobí to znova.“

Podľa Mularčíka by sa však mal advokát pri obhajobe odosobniť. „Keď vojenský lekár operuje zraneného vojaka, tiež nerozlišuje, či je z jeho armády alebo zo strany nepriateľa.“ Vačok si dokonca myslí, že ak by advokát medzi klientmi selektoval, „skôr či neskôr by v trestných veciach skončil“.

Ernest Valko, ktorý sa zaoberá skôr ekonomickou kriminalitou, však pripomína, že advokát môže klienta odmietnuť, ak nemá voči nemu dôveru. Takýmto spôsobom sa môže vyhnúť napríklad obhajobe mafiána. Valko pritom v minulosti trénoval viacerých karatistov, ktorí boli neskôr podozriví z páchania násilnej trestnej činnosti. „Napriek tomu si vyberám.“ Odmietol už zastupovať človeka, u ktorého nebol presvedčený, že je nevinný.

„Obhajoval som aj pedofila, nevidím v tom problém. Niekedy je to, samozrejme, schizofrénia, ak sa však klient cíti nevinný, pričom chce, aby advokát presadzoval jeho nevinu, advokát sa s tým musí vedieť popasovať. Vždy je totiž viazaný názorom svojho klienta,“ myslí si naopak Mularčík.

Pravda alebo spravodlivosť?

Vačok dokonca priznal, že svojich klientov sa ani nepýta, aká je pravda. „Zaujíma ma len dôkazný stav a dodržiavanie pravidiel vo vzťahu k obvinenému.“ Klienta, akým je bývalý šéf SIS Ivan Lexa, by však nezastupoval. „V mnohých jeho kauzách som figuroval ako svedok. U jeho podriadených som bol presvedčený, že sú obvinení neprávom.“

Mitro hovorí, že v minulosti sa držal zásady, že sa nebude zaoberať drogovými kauzami. „Neskôr som zobral asi jeden alebo dva prípady. Vždy to závisí od toho, či vidíte určitú šancu alebo pravdu na strane klienta.“ Prekáža mu najmä pedofília, dvakrát odmietol zastupovať aj Mikuláša Černáka.

Filip: Šikovný právnik s dobrými kontaktmi

Konkurencia sa zhoduje, že v trestnom práve patrí k špičke. Podľa viacerých sú za jeho úspechmi aj kontakty s mocnými a dôležitými ľuďmi.

Advokát Peter Filip, ktorý obhajuje viac známych ľudí z prostredia podsvetia, sa dostal do povedomia verejnosti ako riaditeľ trestného odboru na Generálnej prokuratúre (GP), kde bol do apríla 1999. Nový generálny prokurátor Milan Hanzel ho však 12 dní po nástupe do funkcie odvolal. Podľa informácií SME bola dôvodom jeho nespokojnosť s Filipovým pracovným nasadením.

„V podstate bol len dispečerom, ktorý posúval prípady na nižšie úrovne prokuratúry bez toho, aby im vydával pokyny, ako majú v konkrétnych prípadoch postupovať, na čo si majú dať pozor na súde a podobne,“ hovorí zdroj z prostredia prokuratúry, ktorý chce zostať v anonymite.

„Nič také som od nikoho nepočul a verím, že ani vy. Hodnotenie mojej práce bolo presne opačné,“ povedal Filip SME.

Vzhľadom na rýchlosť, s akou Filipa odvolali, mohol jeho odchod súvisieť aj s rozsiahlou výmenou ľudí na dôležitých postoch, ku ktorej prišlo po Mečiarovej volebnej porážke v roku 1998. Riaditeľ trestného odboru je totiž jedným z najbližších spolupracovníkov generálneho prokurátora.

Veľký hráč

Filip prešiel do advokácie, čo je v prípade bývalého prokurátora veľkou výhodou. „Poznáme metódy a taktiku druhej strany, vieme sa v tom lepšie orientovať,“ hovorí advokát Vladimír Mitro, ktorý bol v 90. rokoch policajným vyšetrovateľom. Podobnú zmenu spravil aj advokát Ľubomír Samuel, ktorý bol sudcom. Súdil aj Mikuláša Černáka, neskôr sa stal jeho obhajcom.

Podobní klienti začali kontaktovať aj Filipa, ktorý je dnes advokátom v politicky a spoločensky citlivých kauzách (Majský, Bielik, Rehák, Tupý), ako aj v prípadoch organizovaného zločinu (Hrbáček). Filip obhajuje aj advokáta (Richard M.), respektíve sudcu (Štefan Marťák), ktorí boli obvinení z prijatia úplatku.

Zastupoval aj Mikuláša Polónyho v kauze dvojnásobnej vraždy v bratislavskom Irish Pube. Všetko zložité, pre laikov možno až beznádejné prípady. Filipovi to však zatiaľ celkom vychádza. Polónyho súd oslobodil, kauzy Majský a Bielik sa vrátili na Špeciálny súd – hoci v prípade Majského zavážil skôr zle napísaný rozsudok ako schopnosti advokáta Filipa. O tom, že Filip nie je bezvýznamný hráč, svedčí skúsenosť človeka z prostredia justície, ktorý bol zainteresovaný v jeho kauzách.

„Veľakrát sa stalo, že keď sme zaistili človeka z prostredia podsvetia, o ktorom sme si mysleli, že je len menšia ryba, objavil sa Filip. V tej chvíli nám bolo jasné, že nejde až o taký bezvýznamný úlovok.“

Sila osobných kontaktov

Mnohí napriek tomu nechápu, prečo obhajuje skúsený advokát Filip ľudí z prostredia podsvetia, ktorí sú podozriví z vraždy Daniela Tupého. „Z takejto kauzy nemôže vyjsť advokát s čistým štítom. Ak uspeje, obráti sa proti nemu verejná mienka. Ak neuspeje, stráca na kredite,“ zhodujú sa viacerí. Advokáti, prokurátori a sudcovia, ktorých oslovil denník SME, považujú Filipa za šikovného právnika, ktorý ide po podstate veci. Za jeho silnú zbraň označujú najmä spôsob spochybňovania svedkov. „Na pojednávania chodí pripravený, má dobrý prejav aj artikuláciu, kladie presné a cielené otázky,“ hovorí jeden zo sudcov. Známa je aj jeho viac ako päťhodinová záverečná reč pred oznámením rozsudku v kauze Majský.

Viacerí sa zhodujú, že na rozdiel od Jána Gerega (obhajoval Mikuláša Černáka) či Petra Vačoka, ktorí sú tiež považovaní za špičku v trestnom práve, je Filip úspešný aj vďaka svojim kontaktom na Generálnej prokuratúre a Najvyššom súde. Pochybnosti vyvoláva najmä kauza Bielik, ktorá ležala na Najvyššom súde viac ako rok. Ten ju napokon z nepochopiteľných dôvodov vrátil „špeciálu“, pričom nespochybnil žiaden kľúčový dôkaz vrátane odpočúvaní.

Marek Vagovič

Na jednej lodi?

V Amerike sú uznávaní, na Slovensku ich ľudia hádžu do jedného vreca so zločincami, ktorých obhajujú. Prečo je to tak?

Advokáti, ktorí zastupujú ľudí z prostredia organizovaného zločinu, nemajú na Slovensku najlepší imidž. „Negatívny obraz advokáta pramení z nepochopenia jeho roly, ale aj zo skrytého strachu, že raz budeme na jeho služby odkázaní,“ hovorí psychológ Anton Heretik. Právnik Ernest Valko pripomína aj chýbajúcu tradíciu. „V minulosti boli advokáti označovaní slovom fiškál, čo neznie veľmi lichotivo. V Amerike sú pritom ľudia, čo zastupujú vrahov a ťažkých zločincov, veľmi uznávaní a známi.“

Exminister spravodlivosti Daniel Lipšic je presvedčený, že advokáti mafie si za horšiu povesť môžu aj sami. „Stalo sa, že prekročili hranicu a dopúšťali sa nezákonnej činnosti. Niektorí pašovali obvineným do cely motáky, iní sa vyhrážali svedkom.“ Za nesprávne považuje, ak advokáti verejne chvália svojich klien­tov, poukazujú na ich blízke či kamarátske vzťahy. „Takýto prístup posilňuje v ľuďoch presvedčenie, že medzi nimi nie je rozdiel.“

Aj z tohto dôvodu sa vynára otázka, či nie sú advokátmi mafie len ľudia podobného naturelu. „Aj organizovaný zločin má svojich advokátov. To však automaticky neznamená, že nemôže ísť o slušných ľudí. Nedá sa to paušalizovať,“ tvrdí Lipšic. „Tí advokáti sa venujú trestným veciam roky. Ono sa to postupne nabaľuje, takže časom si vás vyberá čoraz viac klientov z tohto prostredia,“ myslí si Valko.

Napriek tomu je riziko, že advokáti mafie sú náchylnejší prejsť na „druhý breh“, väčšie ako v iných kauzách. Podľa Heretika sa „nezašpinia“ len charakterní a emočne stabilní jedinci. „Dôležitá je aj odolnosť voči záťaži, miera a charakter agresivity, ale hlavne vyššie city a vlastnosti ako čestnosť, zodpovednosť a spravodlivosť.“

(vag)

Psychológ: Je to rizikové povolanie

Psychológ Anton Heretik pripúšťa, že profesia advokáta patrí medzi rizikové. „Medzi ich klientmi je vysoká hustota ľudí so sociálnou patológiou. Advokáti musia často potláčať svoje emócie, reakciou môžu byť úzkostné stavy, psychosomatické poruchy, závislosti a podobne.“

Advokát Vladimír Mitro to rieši tak, že zastupuje aj ľudí, ktorí sú obeťami trestnej činnosti. „Najhoršie je, keď sa advokát zosobní so svojím klientom. Snažím sa tomu vyhnúť, hoci platí, že každý, aj viacnásobný vrah, má svoj vývoj a životný príbeh.“

Advokát Ondrej Mularčík priznal, že k svojim klientom podozrivým zo spáchania závažnej trestnej činnosti, je zhovievavejší a tole­rant­nejší. „Bežní ľudia si totiž nevedia predstaviť, čo všetko obnáša trestné konanie. Okrem toho, aj kôň má štyri nohy a predsa sa potkne.

(vag)

Autor: Marek Vagovič