BRATISLAVA. Diktát mocností z roku 1938 oklieštil Československo a otvoril cestu Adolfovi Hitlerovi k rozdeleniu republiky. Sedemdesiat rokov od Mníchovskej dohody Slovensko o tejto udalostí mlčí.
Predseda vlády Robert Fico hovorí, že výročie by si mali pripomínať aj Slováci. Ani jeden z troch ústavných činiteľov však k dnešnému výročiu neplánuje oficiálnu akciu.
„Jedným z ponaučení je, že nie vždy sa treba neobmedzene spoliehať na silných spojencov,“ povedal Fico o mníchovskej dohode.
Spomienkovú akciu nechystajú ani vláda a poslanci. V programe Slovenskej televízie nie je o Mníchove ani zmienka.
Úplne iné to je v Česku. Senát tam včera vystavil nemeckú kópiu mníchovskej dohody, Česká televízia na troch zo svojich štyroch okruhov dnes odvysiela viac dokumentov o roku 1938. Režisér Miloš Forman sa aj pre výročie vracia ku koreňom. Spolu s bývalým prezidentom Václavom Havlom pripravujú scenár k filmu o mníchovskej zrade.
Slovensko je k tejto udalosti podľa historika Dušana Kováča apatické aj pre dvojnásobné znevažovanie medzivojnového Československa v našich dejinách.
Mníchovským diktátom prišlo Československo o české Sudety. Nemecké vojská obsadili aj Petržalku a Devín. Väčšie územné straty Slovensko utrpelo až po následnej Viedenskej arbitráži, keď republika stratila výraznú časť južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi v prospech Budapešti. Územie v oblasti Tatier si neskôr odkrojili Poliaci.
„Najskôr republiku očierňovali ľudáci za slovenského štátu. Druhýkrát to robili komunisti, ktorí tvrdili, že to bola buržoázna republika. Takéto vymývanie mozgov v Česku také úspešné nebolo,“ hovorí Dušan Kováč.
Ľudácka propaganda podľa Michala Schvarca z Historického ústavu SAV za Mníchov zvaľovala vinu na Prahu. „Vo vládnych kruhoch to prezentovali ako doplácanie na dvadsaťročnú zahraničnopolitickú orientáciu na západ, predovšetkým na Francúzsko.“
Slováci a Česi podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja rozdielne vnímajú mníchovskú dohodu aj pre neporovnateľné územné straty. Česi by si podľa neho mali viac pripomínať aj Viedenskú arbitráž.
„Mníchov bol o piatej kolóne. V prípade Nemcov a následne i Maďarov išlo o cezhraničné pripájanie menšiny k materskému štátu. To isté sa deje aj dnes. Etnický princíp väzby v strednej Európe zotrváva. Myslím tým Maďarsko, ktoré neustále frustruje svojich susedov,“ hovorí Rafaj. Česku a Slovensku by sa podľa neho mali štáty, ktoré podpísali dohodu, ospravedlniť. Aj podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica by si mníchovskú dohodu mali pripomínať aj Francúzi a Briti.
„Je to dátum zrady a dôkaz toho, že ustupovať zlu sa nesmie. Na Slovensku všade prevláda pasivita. Do ničoho sa nezapájame, za nič nebojujeme. Ak sú plné hypermarkety, tak sme ticho,“ povedal Lipšic.
Šéf zahraničného výboru parlamentu za Smer Boris Zala hovorí, že komunisti si výročie Mníchova pripomínali pravidelne. „Za starého režimu sme to vnímali ako najhoršiu udalosť v dejinách Československa. Ako je na tom dnešná generácia, neviem posúdiť.“
Kliknite - obrázok zväčšíte.