u, kto pochádza z Rakúska, zakázal kritizovať slovenskú vládu po triumfe pravicových populistov vo voľbách. Podľa CHRISTOPHA THANEIA to nerobí dobrý dojem. Podľa neho je Fico k médiám rovnako nefér ako médiá k Ficovi.
Keď sme pred ôsmimi rokmi robili spolu prvý rozhovor, vstúpila v Rakúsku prvýkrát do vlády krajne pravicová strana Jörga Haidera. Po ôsmich rokoch sú rakúski populisti ešte silnejší a v slovenskej vláde sedia opäť nacionalisti. Ako veľmi sú si slovenskí a rakúski voliči podobní?
„To, čo platí v pozitívnom zmysle slova, že slovenská a rakúska mentalita si je veľmi podobná, platí aj v tom negatívnom. Aj v Rakúsku má veľa voličov strach, že ich čoraz razantnejší a neprehliadnuteľný ekonomický vývoj prevalcuje. A práve tí menej vzdelaní, ktorých najviac ohrozuje nezamestnanosť a ekonomické krivdy, sa dajú zlákať populistami, ktorí sa tvária, že sú na ich strane. Preto sa môžu ľudia ako Haider, Strache, či Slota úspešne prezentovať ako advokáti obyčajných ľudí, hoci oni sami v skutočnosti žijú v úplne inej životnej situácii. Tak ako tu na Slovensku fungujú Maďari a Rómovia ako ventil frustrácie, tak v Rakúsku sú to cudzinci, hlavne Turci. Európska únia je vynikajúci inštrument, ktorý udrží takúto xenofóbiu na uzde a zabráni vojnám. Ale proticudzinecké nálady nemôže zastaviť. Pozrime sa na Taliansko.“
Ale populistom sa darí práve v časoch, keď na Slovensku ľudia začali reformy pociťovať a aj Rakúsko bolo na tom len nedávno lepšie ako Nemecko. Tak prečo ten strach?
„Kto veľa má, má väčší strach, že to stratí.“
Aký podiel majú na popularite populistov novinári? V snahe dokázať im lož ako pracovnú metódu im v novinách dávame obrovský priestor, čo má často opačný efekt na voličov. Jörg Haider dotiahol v nedeľu svoju stranu zo štyroch na 11 percent určite aj vďaka početným mediálnym výstupom.
„Bývalá rakúska veľvyslankyňa na Slovensku, ktorú som si veľmi vážil, Gabriele Matznerová-Holzerová, vždy hovorievala, že populisti ako Haider by bez médií neboli ničím. Média majú v trhovom hospodárstve záujem, aby ich náklad stúpal a aby sa u svojich inzerentov a čitateľov dobre predávali. Ako Ján Slota sám rád hovorí, sú televízne diskusie, v ktorých vystúpi, najsledovanejšie. S populistami v Rakúsku to funguje v princípe rovnako, len tam sa to najlepšie sleduje pri týždenníkoch. Údajné snahy serióznych médií na Slovensku o čestnosť považujem za určité pokrytectvo. Výčitka typu lož ako pracovná metóda môžu robiť aj novinári, ktorí detailné vyjadrenia politikov, ktorých nemajú radi, tak dlho vypichujú, že už nikto nevidí súvislosť, v ktorej boli povedané.“
Napríklad...
„Napríklad spravodajstvo z leta, keď boli rôzne podujatia k roku 1968, ale aj k SNP. Fico mal niekoľko prejavov, ako je to u premiérov krajín pri takých príležitostiach bežné. Pre zahraničného pozorovateľa nie sú všetky blabla pri takýchto podujatiach dôležité. Ale keď sa šéf vlády, v ktorej sedí SNS, dôrazne dištancuje od fašizmu, je to podľa mňa dôležité. Aj vtedy, keď to dištancovanie nie je dosť silné, aby sa so svojím koaličným partnerom rozišiel. Aj v Rakúsku sme zažili, že práve vláda, v ktorej sedela Haiderova strana, urobila dôležité kroky na vyrovnanie sa s minulosťou, o ktorých sa predtým iba hovorilo. A že Fico považuje Dubčeka za väčší idol ako Husáka, neukázal nakoniec len tým, že premenoval stranu Smer na Smer-Sociálna demokracia. Ale celé leto som v slovenských médiách čítal hlavne správy o obrane Gustáva Husáka v prejavoch o SNP. Ja som Ficove slová v tejto súvislosti nepochopil ani tak ako chválospev na Husáka, skôr ako poznámku v tom zmysle, že nie všetko bolo čierno-biele. Husák, ktorý urobil veľa zlého po roku 1968, mal podľa Fica napriek tomu svoj podiel na boji proti fašizmu.“
Ako novinár pracujete na Slovensku už 14 rokov. Zažili ste teda aj časy mečiarizmu a extrémne vzťahy vtedajšieho premiéra s médiami. Nemajú slovenskí novinári nárok kritizovať osobu a vládu, ktorá istým spôsobom stelesňuje návrat 90. rokov a ataky na mimovládne organizácie, novinárov, či národnostné menšiny?
„To, čo rád čítam v slovenských novinách, sú informácie o politickej realite a rád čítam aj komentáre novinárov, ak sú oddelené od spravodajstva. Ale pričasto musím medzi tou kritikou pátrať po tom, čo sa skutočne stalo, alebo bolo povedané. A to sa mi zdá v boji proti určitým typom politikov už trochu prehnané. Paralely k 90. rokom tu sú. A hlavne pre SME nemusím určite zdôrazňovať to zlé na vtedajšej alebo súčasnej vláde, to viete určite lepšie vy. Čo mi však rovnako pripadá ako paralela je hystéria, ktorá škodí krajine. Vtedy rovnako ako teraz je v zahraničí len málo informácií o Slovensku ako malej krajine. Keď tu niekto hovorí o diktatúre a povie to zahraničnému novinárovi, ktorý tu nežije, len prišiel na kávu alebo urobiť reportáž, tak to vezme celkom doslovne. Slovensko malo v 90. rokoch na Západe skutočne povesť Lukašenkovho Bieloruska. A aj preto sem neprišli investori.“
V polovici septembra ste napísali článok o vzťahoch medzi médiami a premiérom Robertom Ficom, ktorý je rekordne populárny, hoci ho kritizujú všetky slovenské noviny. Fico váš článok spomenul v parlamente, objavil sa na stránke Úradu vlády, aj na internetovej stránke Smeru. Prekvapilo vás to?
„Najprv chcem zdôrazniť, že nie som sudca, ale spravodajca. Môj text je písaný pre rakúske publikum a pokúša sa čo možno najneutrálnejšie opísať realitu na Slovensku. A realitou je, že je tu niekto, kto vyhral voľby s typickou opozičnou rétorikou. To poznáme v Rakúsku od Haidera. Ale inak ako v Rakúsku, kde Haiderova strana hneď po vstupe do vlády v roku 2000 enormne stratila na popularite, je Fico podľa prieskumov populárnejší ako kedykoľvek predtým. A to napriek tomu, že všetky médiá sú k nemu kritické. To je v krátkosti obsah môjho textu. Ako zbraň v boji premiéra proti novinárom je tento text nepoužiteľný, ak ho niekto skutočne čítal.“
Aj tak ho premiér viackrát použil, aby ľuďom povedal, že už aj v zahraničí si všimli, aké sú slovenské médiá proti premiérovi zaujaté. Ako ste sa pritom cítili?
„Môj text sa, bohužiaľ, v novinách objavil s chybným prekladom, čo však len čiastočne vysvetľuje jeho zlú interpretáciu. Fico ho mohol len preto použiť na svoje ciele, lebo robí presne to, čo vyčíta slovenským médiám: vytrhol citáty z kontextu. S rešpektom chcem uznať, že napríklad SME to s mojím textom neurobilo.“
Zmenili ste názor na premiéra Fica po tejto osobnej skúsenosti? Prípadne na vzťahy medzi novinármi a premiérom?
„Vnímal som premiéra Fica kriticky predtým a táto skúsenosť môj názor len potvrdila.“
Prečo sa podľa vás tak darí politikom, ktorí majú na zložité problémy jednoduché riešenia?
„Pretože mnohí, ktorí sú čestní, hovoria nezrozumiteľne pre obyčajných ľudí. A veľa kritikov populistov je vo svojej kritike príliš zjednodušujúcich. V mojom článku som použil aj citát slovenského politického experta Pavla Haulíka, že médiá často nie sú vnímané ako objektívny informačný zdroj, ale ako aktéri politického boja. Myslím si, že premiér Fico nie je fér voči slovenským novinárom, ale ani slovenské médiá nie sú fér voči Ficovi.“
To vyzerá, že sme tvrdí len k vláde Roberta Fica. Nesprával sa denník SME rovnako k všetkým doterajším vládam, Mečiarovej aj Dzurindovej?
„Práve Dzurindove reakcie v posledných rokoch jeho vlády ukázali, že SME nie je kritické len voči jednej politickej strane, či politickému táboru. Ale na druhej strane platí, že snaha byť kritický je silnejšia ako snaha poskytnúť komplexné informácie.“
Premiér Robert Fico sa nedávno na tlačovej konferencii vyjadril, že v Rakúsku musia byť teraz ticho a nikto nemá právo kritizovať zloženie jeho kabinetu potom, čo tam pravicoví nacionalisti takmer vyhrali voľby, keď sa zrátajú ich hlasy dokopy. Súhlasíte?
„Nikdy to nerobí dobrý dojem, keď jeden premiér politikom a spravodajcom inej krajiny zakazuje hovoriť. Ale už v 90. rokoch som považoval za pokrytecké, keď sa britský veľvyslanec v čase konfliktu v Severnom Írsku ustarostene vyjadroval o vnútropolitickej nestabilite na Slovensku.“
Môj text sa objavil s chybným prekladom, čo však len čiastočne vysvetľuje jeho zlú interpretáciu. Fico ho mohol len preto použiť na svoje ciele, lebo robí presne to, čo vyčíta médiám: vytrhol citáty z kontextu.
