BRATISLAVA. Pôrodov Sloveniek v zahraničí, najmä v Česku, pribúda. Zdravotné poisťovne síce štatistiky nemajú, no najmä po vstupe do Európskej únie podľa Aleny Koišovej z tlačového odboru ministerstva vnútra celkový počet „udalostí“ stúpa.
Pôrod v zahraničí však nemusí byť lacná záležitosť. Najmä, ak si rodičia, ktorí ho plánujú mimo Slovenska, nevypýtajú súhlas od poisťovne rodičky.
„Vopred pripravovaný pôrod v zahraničí sa považuje za plánovanú zdravotnú starostlivosť. Ak chce poistenka, aby jej ju zdravotná poisťovňa uhradila, musí ju o to vopred písomne požiadať,“ povedala Andrea Bakošová z tlačového odboru poisťovne Dôvera.
Až keď jej poisťovňa žiadosť schváli, uhradí jej spätne náklady súvisiace s pôrodom a popôrodnou starostlivosťou o dieťa. „Bez schválenej žiadosti si náklady hradí poistenka sama,“ povedala Bakošová. Rovnaký postup má aj poisťovňa Apollo.
Štátna náklady nehradí
No napríklad najväčšia štátna poisťovňa - Všeobecná zdravotná poisťovňa - plánovaný pôrod v zahraničí nehradí vôbec.
„Ak sa pacientka rozhodne rodiť v zahraničí, túto zdravotnú starostlivosť si hradí sama,“ povedala hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.
Podobný názor má aj poisťovňa Union. „V prípade poistenky rodičky zdržiavajúcej sa na Slovensku, ktorá si vopred dohodne pôrod v cudzine, je úhrada plne hradená poistenkou,“ povedala hovorkyňa Judita Smatanová.
Druhá štátna poisťovňa - Spoločná zdravotná poisťovňa - odpovede do uzávierky neposlala.
Treba si preto premyslieť, či máte peniaze na pôrod v zahraničí.
Netreba sa však obávať priveľkých výdavkov v prípade náhleho pôrodu v zahraničí. „Ten sa naopak považuje za neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Hradíme ju v zahraničí aj bez vopred odsúhlasenej žiadosti matky poistenky,“ povedala Bakošová z poisťovne Dôvera.
Súkromníka nepreplácajú
Výška úhrady zdravotnej poisťovne pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti, teda aj pri náhlom pôrode, je podľa nej závislá od legislatívy a príslušných noriem danej krajiny. Aj tu však existujú dve podmienky. Prvou je európsky preukaz zdravotného poistenia. Druhou je lekár, ktorý má prepojenie na systém verejného zdravotného poistenia. „To znamená, nie súkromní, nezmluvní lekári,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Apollo Radoslava Miklášová.
Aj pri náhlom pôrode v rámci krajín Európskej únie plus Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska však v závislosti od krajiny môže budúca matka hradiť spoluúčasť. „To znamená rôzne poplatky, ktoré platia aj domáce poistenky danej krajiny,“ dodáva Miklášová.
V rámci krajín mimo únie, pokiaľ ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, slovenská zdravotná poisťovňa hradí zahraničnému poskytovateľovi úhradu podľa slovenskej legislatívy.
„Tu si bude musieť poistenka uhradiť sumu sama a po návrate na Slovensko požiada o refundáciu,“ hovorí Miklášová. V EÚ náklady za bábätko hradí poisťovňa matky. Inde si ich musí matka zaplatiť, ale môže požiadať svoju zdravotnú poisťovňu o ich preplatenie.
To, čo nikto nečaká
Budúci rodičia by si však mali uvedomiť ešte jednu vec, ktorá nie je síce nikdy plánovaná, ale môže byť okrem iného aj veľmi nákladná. A to je prípadná smrť matky alebo bábätka. „Z verejného zdravotného poistenia totiž nie je možné uhrádzať prevoz poistencov zosnulých v cudzine,“ konštatuje Smatanová.
Aj pre takéto nešťastné udalosti preto treba rátať skôr s komerčným pripoistením. To pokrýva rôzne vedľajšie náklady, platby, spoluúčasť, prevoz, ktoré zdravotná poisťovňa neprepláca a ktoré môžu byť veľké.
Ak sa pacientka rozhodne rodiť v zahraničí, zdravotnú starostlivosť si hradí sama.
Petra Balážová, hovorkyňa poisťovne
Ako neprísť o príspevok od štátu
Spolu 25-tisíc korún. To je príspevok pri narodení dieťaťa s príplatkom pri narodení prvého dieťaťa. Od budúceho roka aj na druhé a tretie dieťa. Pôrodom v cudzine o tieto peniaze matka nepríde.
Kolotoč vybavovačiek sa rodným listom len začína. Pokračuje zastávkou napríklad na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vypláca príspevok pri narodení dieťaťa aj príplatok k príspevku pri narodení prvého dieťaťa. „Matka, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, si uplatní žiadosť o príspevok na úrade podľa miesta jej trvalého pobytu,“ povedala hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica Lehocká.
K žiadosti nemusí priložiť rodný list, ako je to v prípade pôrodu na Slovensku. „Doloží len doklad o narodení dieťaťa,“ povedala Lehocká. Ak sa však dieťa narodí v štáte mimo Európskej únie (alebo v Nórsku, Lichtenštajnsku, na Islande či vo Švajčiarsku), matka musí preukázať, že pred narodením dieťaťa bola najmenej dvanásť mesiacov po sebe povinne verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne poistená na Slovensku.
„Ak jej vznikne nárok na príspevok a ide o prvé dieťa matky, ktoré sa dožije 28 dní, uplatní si nárok na príplatok k príspevku,“ povedala Lehocká. Dožitie sa necelého mesiaca dieťaťa musí preukázať potvrdením pediatra. Potrebuje aj potvrdenie od gynekológa o návštevách počas tehotenstva. „Uplatnenie nároku na príspevky je pol roka od narodenia dieťaťa,“ dopĺňa Lehocká.
Ak je však matka zamestnaná v niektorej z krajín EÚ (alebo v Nórsku, Lichtenštajnsku, na Islande či vo Švajčiarsku), musí požiadať o tieto dávky v tejto krajine. „Až v prípade, že príspevok pri narodení dieťaťa v tomto štáte neexistuje, alebo jej nevznikne na ne nárok, vyplatí jej ich Slovensko. V prípade štátov, kde porovnateľná dávka existuje, môže byť vyplatená u nás len na základe dokladu, že o dávku bolo požiadané, ale nevznikol na ňu nárok,“ hovorí Lehocká.
Oba prídavky si môže uplatniť jeden z rodičov, pričom však musí mať tento rodič aj dieťa trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Prídavok aj príspevok dostane rodič až odvtedy, keď bolo dieťa prihlásené na trvalý pobyt u nás. Rodičovský príspevok možno doplatiť spätne rok od podania žiadosti, prídavok na dieťa len za šesť mesiacov.
Katarína Ragáčová
Rodný list treba overiť
Rodný list je najdôležitejším dokladom. Bez neho nemajú rodičia nárok na nijaké štátne či sociálne dávky. Dieťa bez neho úradne neexistuje.
BRATISLAVA. Pôrod v zahraničí sa však nekončí odchodom z nemocnice a prekročením slovenských hraníc. Ešte pred príchodom domov sa totiž začína kolotoč vybavovačiek ohľadom rodného listu.
Štátne občianstvo netreba vybavovať, dieťa ho nadobúda automaticky, ak je aspoň jeden z rodičov slovenským štátnym občanom.
„Narodenie slovenského občana na území cudzieho štátu sa zapisuje do osobitnej matriky. Zápis do osobitnej matriky sa vykoná na základe oznámenia o narodení,“ hovorí Alena Koišová z tlačového odboru ministerstva vnútra. Oznámenie môžu rodičia podať na zastupiteľskom úrade v zahraničí alebo na matričnom úrade v územnom obvode, kde má matka trvalý pobyt. Pokiaľ rodičia nemajú trvalý pobyt na Slovensku, môžu podať oznámenie na hociktorom matričnom úrade na Slovensku.
Cesta na matriku
Zápis spraví osobitná matrika na základe rodného listu vydaného štátom, v ktorom sa dieťa narodilo. „Rodný list dieťaťa vydaný v cudzine musí byť preložený súdnym tlmočníkom,“ vysvetľuje Koišová.
Ak ide o rodný list z krajiny, s ktorou Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o právnej pomoci, musí byť tento doklad najprv superlegalizovaný. To znamená, že musí byť overená aj pravosť podpisov a pečiatok, ktorú vykonávajú naše zastupiteľské úrady v zahraničí. „Takto overený doklad je potom platný aj na Slovensku,“ dodáva Koišová z rezortu vnútra.
Aj pol roka bez dokladu
Ako problém môžu rodičia vnímať fakt, že osobitná matrika zrealizuje zápis akejkoľvek udalosti, ktorá sa udiala mimo územia Slovenska, až do troch mesiacov od prijatia oznámenia. „Túto lehotu možno v odôvodnených prípadoch predĺžiť. Zápisy sa totiž vykonávajú na základe dokladov vydávaných cudzími štátmi, ktoré je potrebné dôkladne overiť,“ hovorí Koišová.
Počet žiadostí o zápis pritom podľa nej najmä po vstupe do Európskej únie stále vzrastá. „V súčasnosti je to vyše tisíc oznámení mesačne (nejde tu však len o narodenia).
Katarína Ragáčová
Doklady na vybavenie rodného listu:
* rodný list z krajiny narodenia, riadne overený a preložený súdnym tlmočníkom,
* sobášny list, ak sú rodičia zosobášení,
* v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj doklad o otcovstve,
* ak už má dieťa udelené štátne občianstvo iného štátu, doklad o štátnom občianstve, prípadne doklad o štátnom občianstve rodiča.
