Rozprávanie príbehov z pohľadu detí využíva mnoho tvorcov – do úst detí totiž môžeme vložiť aj priveľmi uprimné otázky, z ich nekompromisného pohľadu sú zbabelci zbabelejší a hrdinovia hrdinskejší. Detskú perspektívu využíva film Pieseň o sivom holubovi, ktorý naštartoval novú éru v slovenskom filme práve tým, že odmietol dovtedajšie schematické delenie na dobrých a zlých v druhej svetovej vojne.
Pieseň o sivom holubovi je celovečerným hraným debutom režiséra Stanislava Barabáša, ktorý o pár rokov neskôr získal na festivale v Monte Carle hlavnú cenu za Zlatá nymfa za televízny film Krotká.
Barabášov film je zaujímavý už svojou skladbou. Pozostáva totiž z cyklu šiestich príbehov, ktoré mali v scenári názvy: Pamiatka, Vysviacka zvona, Krst ohňom, Chlapec a puška, Vianočný dar a Pozdrav. Všetky sa odohrávajú od leta 1944 do jari nasledujúceho roka a sú prepojené detskými postavami malého školáka Rudka a o niečo staršieho Vincka.
Ten je typickým dedinským galganom, junáčikom, ktorého láka strieľanie, nielen z gumipušiek. Do jednej z prestreliek medzi Nemcami a partizánmi sa pridá najviac zo zvedavosti a túžby po dobrodružstve a v horách už zostane. „Ty si veľký človek, Vincko, aj koňa máš,” hovorí mu malý Rudko, keď ho vidí v priveľkej vojenskej uniforme a na koni.
Scéna, keď Vincko začne strieľať do svojho bývalého učiteľa, ktorý zbabelo uteká z bojiska, patrí k najsilnejším momentom filmu. Miestneho učiteľa, prezliekača kabátov a bývalého gardistu, vynikajúco zahral Karol Machata.
V závere musel byť, samozrejme, ponížený a uväznený partizánmi.
Vo filme vidíme aj iných skvelých hercov. Český komik Jiří Sovák dostal krásnu rolu „človeka mnohých tvárí” - partizánskeho šoféra, ale zároveň aj kúzelníka a herca, ktorý paroduje Hitlera. „Čo sa tak nadrapuje?” pýta sa dieťa v hľadisku a druhé mu odpovedá: „Veď je Hitler, nevidíš?”
Pieseň o sivom holulbovi je prelomová tým, že odmietla úplne čiernobiele videnie vojnového konfliktu. Niežeby si ruská partizánka Nataša mohla v tom čase dovoliť byť iná ako krásna, statočná a obetavá. Nemeckí vojaci sú však už individualizovaní, jeden z nich dokonca donesie horúcu vodu rodiacej žene. Veľmi silná je aj situácia, keď sa snaží prinútiť vianočných koledníkov, aby svojím spevom odvrátili pozornosť jeho kolegov od partizánky, ktorú sa on sám snažil „nevidieť”.
Tému – deti a vojna – uchopil Stanislav Barabáš emotívne, práve preto odpúšťame filmu drobné úplatky vtedajšiemu režimu. Keď mladý hrdina sníva o tom, že z divého holuba vychová poštového, samozrejme, že jeho prvou destináciou musela byť Moskva.
Repliky, ktoré by normálne zneli pateticky, z detských úst pôsobia vtipne, najmä aj sú doplnené vizuálnym či slovným kontrapunktom. Silou filmu je aj výborný casting detských predstaviteľov.
Jeden z dvojice scenáristov Albert Marenčin mal s Povstavním vlastné skúsenosti. Príbehy o deťoch, ktoré sa často s tragickým koncom motali po zamínovaných lúkach, však poznal aj z rozprávania mnohých nešťastných matiek, ktoré takto úplne zbytočne stratili deti. Kontrast medzi slobodou divých holubov a zbytočnými detskými obeťami vojny je silnou metaforou tohto dojímavého, krehkého filmu.
Vážení čitatelia,denník SME pre vás v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 60. rokov nadväzuje na projektyz predchádzajúcich dvoch rokov, v rámci ktorých sme vám priniesli najlepšie filmy osemdesiatych a sedemdesiatych rokov. Každý týždeň až do novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 99 korún (2,99 eura). Podrobné informácie o edícii nájdete na www.petitshop.sme.sk.Vo Víkende vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
ohlasy z tlače
Pieseň o sivom holubovi je aj činom novátorským. Jeho uvoľnená kompozičná stavba hovorí novou protitradičnou filmovou rečou, ktorá sa vzďaľuje klasickému rámcu drámy, určité fakty dialekticky povyšuje, určité potláča. Rozpráva iba to, čo je pre príbeh dôležité a v tomto ohľade má veľa spoločných znakov so snahou modernej jadrnej prózy, so snahami mladej sovietskej filmovej generácie, alebo so štýlom, ktorý pestuje u nás Vojtěch Jasný.
(Blech, Richard:
Deti a vojna.
Smena 7. 5. 1961, s. 4.)
V autorskom rukopise vzbudzuje najväčší obdiv režisérska suverenita mladého debutanta Barabáša i bohatstvo a atmosféra obrazov z hľadiska výtvarného riešenia jeho kameramanského partnera Vladimíra Ješinu. Tento film nie je narežírovaný - jeho deje žijú neodlučne, organicky vrastené do svojho prostredia. Sú scény, kde sa režijná zložka úplne rozplýva, prestávame ju vnímať - je prítomná v každej drobnosti a pritom nepostihnuteľná inak než sugestívnosťou ovzdušia, ktoré miestami napriek prísnej komponovanosti dáva až pocit autentického dokumentárneho záznamu.
(Pavol Branko:
Slovenský holub mieru.
Pravda 8. 5. 1961.)
(S. Barabáš) nalezl správnou, poetickou a působivou polohu pro celé vyprávění, využil filmovosti scénáře [někdy se až příliš nechal strhnout na úkor tempa možnostmi filmového vyjádření], velmi sugestivně navozuje atmosféru a výborně se vyrovnal s vedením mladých herců, z nichž zejména výkon Pavlíka Poláčka jako Rudka je obdivuhodný. Každá povídka má několik mimořádně podmanivých a silných míst, přispívajících ke konečné působivosti. A hovoříme- li o přínosu „Písně“, nelze opomenout ani vzácně čistou a citlivou kameru V. Ješiny, která podtrhuje poetické ladění díla a objevuje stále nové pohledy na člověka a přírodu, ani nenápadnou a přitom neodmyslitelnou hudbu Z. Lišky.
(Pittermann, Jiří:
Píseň o sivém holubovi.
Rudé právo 11. 5. 1961, s. 3.)
Pieseň o sivom holubovi
1961, 99 minút
Réžia: Stanislav Barabáš
Námet a scenár: Albert Marenčin a Ivan Bukovčan
Kamera: Vladimír Ješina
Hudba: Zdeněk Liška
Hrajú: Pavol Poláček, Pavol Mattoš, Karol Machata, Ladislav Chudík, Vladimír Durdík st., Jiří Sovák a ďalší.
významné udalosti
ROK 1961
ruský kozmonaut Jurij Gagarin sa stal prvým človekom vo vesmíre
spisovateľ Ernest Hemingway spáchal samovraždu
vyostrilo sa napätie medzi východom a západom Berlína
filmový festival v Benátkach vyhrala priekopnícka snímka Alana Resnaisa Vlani v Marienbade
súd v Jeruzaleme odsúdil na smrť nacistického zločinca Adolfa Eichmanna