Nenápadná kovová brána v strmej uličke záhradkárskej kolónie pod Kamzíkom ukrýva fascinujúci úkaz. Stavbu ako totálny výtvarný priestor na úrovni svojbytnej inštalácie, ale aj konceptuálnej architektúry. Doslova zastrešuje celoživotné dielo (aj keď neukrýva zďaleka všetko, čo vytvoril) jedného z najvýznamnejších slovenských konceptuálnych umelcov Stana Filka (1937).
Ten, verejnosťou často nepochopený, celoživotne vytvára autonómny systém, v ktorom neguje akúkoľvek „ľahkú“ estetiku. Jeho cieľ je niekde v absolútnej transcendencii a nekonečne. Pre Filka je umenie skôr mentálnou, až potom výtvarnou činnosťou. Napriek tomu robí maľbu, environment, inštaláciu, ready made, objekt, koláže, asambláže, multiple, architektúry, plán-projektart, prospektart či Happsoc (spolu s Alexom Mlynarčíkom a Zitou Kostrovou).
Objem Filkovho diela je obdivuhodný. V ateliéri na Snežienkovej archivuje jeho významnú časť – je to inštalácia svojho druhu, v ktorej dodržiava a predstavuje vlastný systém delenia univerza na 5 dimenzií (1-2-3.D. 4.D. 5D) a 12 čakier - každej prislúcha iná farba.
Farba je energia. Q je kvocient, ktorý vyjadruje vzťah k dimenzii. Miestnosti rozsiahleho ateliéru patria jednotlivým dimenziám. Pohyb medzi nimi je ako putovanie medzi svetmi. Inštalácie sa priebežne menia, pretože Filko mení kontexty, rád klonuje, mixuje a re-datuje. Navyše mení pritom svoje identity (Filko, Fylko, Phylko, PHYS).
Stavba ako taká nie je dôležitá. Steny, podlahy, stropy, vertikálne aj horizontálne vrstvy, interiér aj exteriér, všetko je obsadené jeho umením. Podlieha totálnemu systému.
Ateliér na Snežienkovej je skutočne dielo XXL a zároveň živá mentálne výtvarná štruktúra s potenciálom rásť. V týchto dňoch môžete malý, ale výnimočný fragment diela Stana Filka vidieť na výstave Filkova archa a oltáre súčasnosti v GMB v Bratislave.
Autor: Ľubica Hustá Autorka je historička umenia
