BRATISLAVA. Ani nie 24 hodín potom, čo sa islandská vláda rozhodla zachrániť druhú najväčšiu banku v krajine Landsbanki, musela prevziať aj bankovú trojku Glitnir. Klientom zároveň odmietla poskytovať služby internetová pobočka Landsbanki vo Veľkej Británii – Icesave. To nebolo všetko. Švédskej pobočke najväčšej islandskej banky Kaupthing musela miliardy švédskych korún poskytnúť švédska vláda. Dôvod? Vkladateľov prepadla panika a začali z bánk húfne vyberať vklady.
Do problémov sa tak dostala aj vláda a štát stojí pred krachom. „Čelíme reálnej možnosti, že našu ekonomiku vsiakne rozširujúca sa globálna finančná kríza a skončíme v bankrote,“ citovala BBC islandského premiéra Geira Haardeho.
Bankrot štátu znamená, že vláda nie je schopná splácať svoje dlhy. Okrem zoštátnenia najväčších bánk jeho vláda prijala legislatívu na sprísnenie kontroly nad bankami, ktorá jej dáva právomoci diktovať bankám, ktoré operácie môžu a nemôžu robiť.
Prehnali to s dlhom
Spoločným menovateľom islandských problémov je život na dlh. Týka sa to bánk, ľudí aj štátu. Banky to v snahe nahnať čo najväčšie zisky prehnali. Ich majetok a tomu zodpovedajúce zdroje krytia, ktoré pochádzajú predovšetkým z pôžičiek od iných bánk a z vkladov ľudí, niekoľkonásobne prevyšujú hrubý domáci produkt, teda celkovú produkciu tovarov a služieb v ekonomike.
„Tamojšie banky boli oveľa väčšie, ako by zodpovedalo malému štátu, ako je Island,“ povedal ekonóm Tatra banky Juraj Valachy. Len majetok, a tým aj záväzky, najväčšej banky Kaupthing šesťnásobne prevyšujú hodnotu celej islandskej ekonomiky (teda 600 percent HDP). Dokopy za všetky banky je to viac ako desaťnásobok (1000 percent HDP). Pritom na Slovensku to je okolo 30 percent HDP a v eurozóne sto percent. Výrazne stúpol za posledných desať rokov aj dlh ľudí. Nezaháľala ani vláda. V prepočte na obyvateľa vzrástla zadlženosť štátu na neuveriteľných vyše šesť miliónov slovenských korún. Na porovnanie, u nás je to niečo vyše stotisíc.
Islanďania, počnúc od vlády, obyčajných ľudí až po banky jednoducho žili nad svoje pomery. Aj preto sa ocitli v dnešnej nelichotivej situácii. „Problémy Islandu tkvejú v agresívnom rozmachu bánk a nepodloženom ekonomickom raste stimulovanom rozsiahlym zadlžovaním firemného sektora aj domácností,“ povedal Radovan Ďurana z inštitútu Iness.
Prípadný krach Islandu by podľa ekonóma ČSOB Petra Dufeka Európu nijako neovplyvnil, pretože ide o veľmi malú ekonomiku. Skôr by to bol psychologický problém.
Islandský scenár a Slovensko
Hrozí islandský scenár aj u nás? Ekonómovia majú v tom jasno. Zhodne tvrdia, že nie. „To je úplne vylúčené. Zadlženie Slovenska je veľmi nízke, exportná výkonnosť je veľmi solídna, hospodárstvo sa neprehrieva, stojí na pevných ekonomických základoch a ľudia ani firmy nežijú nad svoje pomery,“ povedal Dufek. Banky sú u nás konzervatívne. Investujú oveľa menej ako ich konkurenti v západnej Európe a už vôbec sa to nedá porovnať s Islandom. Na slovenskom peňažnom trhu je prebytok niekoľko desiatok miliárd korún, ktoré banky pre svoje konzervatívne zameranie neboli ochotné poskytnúť na úvery či investovať do rizikovejších operácií.
Neznamená to však, že kríza sa nám úplne vyhne. „Vzhľadom na relatívne nízku zadlženosť domácností, podnikov a bánk sa nás celosvetová kríza dotkne až v druhom kole, keď naša exportne orientovaná ekonomika bude znižovať produkciu pre klesajúci dopyt zahraničia po našich výrobkoch,“ povedal Ďurana.
Tamojšie banky boli oveľa väčšie, ako by zodpovedalo malému štátu.
Juraj Valachy, ekonóm Tatra banky
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
