Keď poslanci pred rokmi zmenili vedeckú výchovu na doktorandské štúdium, zrejme vychádzali z predpokladu, že o titul PhD. bude záujem aj mimo akademického prostredia.
Firmy však táto kvalifikácia príliš nezaujíma, často ľudí s titulom považujú až za „príliš kvalifikovaných“. Majiteľ súkromnej firmy so základným vzdelaním asi ťažko prijme niekoho s takýmto titulom, myslí si Miloslav Khun, prodekan Prírodovedeckej fakulty UK.
Libor Vozár, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, hovorí, že záujem o doktorandské štúdium súvisí s presvedčením študentov, že s vyššou kvalifikáciou získajú lepšiu prácu. Pre istú časť populácie je zaujímavá aj akademická kariéra a pre prácu na vysokej škole alebo vo výskume je titul PhD. nevyhnutnosťou.
Najviac odrádza nízke štipendium
Pedagógovia vysokých škôl upozorňujú, že väčšina ich študentov nemá žiaden problém zamestnať sa už počas magisterského štúdia. „Akú motiváciu by mali mať, aby ďalej študovali náročné doktorandské programy za nízke štipendium?“ pýta sa Ján Filo, prodekan z bratislavskej Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. „Za tie roky doktorandského štúdia si šikovný absolvent zarobí pri počítačoch aj 30 až 50-tisíc korún.“
Vozár hovorí, že veľa doktorandov štúdium neukončí a zo sociálnych dôvodov alebo pre slabú perspektívu odídu na lepšie platené miesto. Rovnako častý je aj odchod do zahraničia, kde sú podstatne lepšie podmienky na vedeckú alebo akademickú prácu. Na univerzite v Nitre práve študuje 140 doktorandov dennou a 251 externou formou.
Podmienky bez atraktivity
Pri súčasných podmienkach v oblasti prípravy doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov „postdokov“ strácame to, čo je pre rozvoj a budúcnosť vedy najdôležitejšie - budúcich lídrov, upozorňuje Ján Pišút, bývalý minister školstva.
Podmienky pre doktorandov nie sú podľa neho dosť atraktívne. Školiace pracoviská spravidla nemajú peniaze na kvalitnú literatúru, knihy a časopisy a len obmedzenú sumu na zahraničné študijné cesty a konferencie.
Vhodné podmienky nie sú ani na návrat doktorandov a postdokov zo zahraničia. Čaká ich nízky príjem, znechucujú konkurzy pripravené pre určitého domáceho pracovníka, a odpor okolia proti údajnému elitárstvu, hoci v skutočnosti je to snaha odmeňovať mladých pracovníkov podľa kvality práce.
Fila má podobné skúsenosti. Podľa počtu zapísaných doktorandov v dennej forme štúdia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK za posledné roky by sa dalo usudzovať, že situácia je stabilizovaná, ale nie je to tak.
Tretí stupeň štúdia by mal pritiahnuť najlepších študentov jednotlivých odborov, a preto zákon nariaďuje, aby uchádzači robili prijímačky. „Záujem však klesá a tento rok bolo prihlásených menej študentov, ako sme mohli prijať. Aký zmysel majú potom prijímacie skúšky?“ pýta sa.
Oľga Ondrašovičová, prodekanka košickej Univerzity veterinárskeho lekárstva, povedala, že u nich záujem o doktorandské študijné programy rastie. Predtým doktorandi štúdium považovali len za akúsi prestupnú stanicu či riešenie momentálnej situácie, teraz sa to podľa nej mení.
Študenti sa už počas šesťročného štúdia pri príprave študentskej vedeckej a odbornej činnosti a svojich diplomových prác podstatne hlbšie oboznámia s pracoviskom, na ktorom chcú pokračovať aj po ukončení štúdia. Rozhoduje aj jeho vybavenosť.
Prečo mladí odchádzajú
Doktorandi za nevýhodu štúdia považujú najmä nízke finančné ohodnotenie.
Vedecká pracovníčka Monika Baráthová hovorí, že pri porovnaní s platmi v iných oblastiach pri rovnakom stupni vzdelania je to dosť demotivujúce a veľa mladých potom od vedy odchádza. Podľa nej je dosť náročné pokryť z tohto platu všetky výdavky.
Aj doktorand Michal Kaliňák uvažuje podobne. Či zostane pri vede, alebo pôjde robiť niečo iné, závisí od toho, či si bude vedieť zarobiť dosť na život.
Zatiaľ sa mu to darí. „Moji priatelia sa síce nečudovali, že som sa na túto dráhu dal, lebo ma poznali a vedeli, že ma to baví. Nevedia však pochopiť, ako sa dá z toho vyžiť,“ hovorí.
Veľa doktorandov sa spolieha na to, že po skončení štúdia pôjdu na postdokový pobyt do zahraničia, kde si budú môcť aj zarobiť.
Majiteľ súkromnej firmy so základným vzdelaním asi ťažko prijme niekoho s titulom PhD.
Miloslav Khun, prodekan Prírodovedeckej fakulty UK
