atíva.
BRATISLAVA. Vláda Roberta Fica schválila neobmedzené ručenie vkladov, aj keď to Počiatkov rezort pôvodne nenavrhol.
Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál včera povedal, že s návrhom na neobmedzené ručenie za vklady neprišli len preto, že dokument sa pripravoval narýchlo. Rozhodnutie ministrov financií EÚ o zvýšení garancií prišlo v utorok večer a dokument sa do vlády pripravoval v noci. „Naozaj to bolo veľmi rýchlo. Nebol čas to širšie prediskutovať. Ak by na to bolo viac času ako jedna noc, aj takýto návrh by tam bol,“ povedal Šmál. Minister financií Ján Počiatek bol na krátkodobej péenke.
Čo znamená neobmedzené ručenie
Profesor pražskej Vysokej školy ekonomickej Josef Jílek včera povedal, že ak by slovenská vláda nepristúpila na podobný krok ako rakúska a nemecká, hrozilo by nebezpečenstvo odlevu vkladov do krajín, kde je ručenie vkladov neobmedzené. „Je to obrovský problém. Krajina by potom bola znevýhodnená v dnešnej globalizovanej ekonomike,“ povedal Jílek.
Rovnako aj Národná banka považuje krok vlády za reakciu na opatrenia iných krajín.
Celkový objem chránených vkladov v našich bankách je 570 miliárd korún. V teoretickom prípade, že by skrachovali všetky banky, by sa ľuďom vyplatili vklady znížené o ich nesplatené úvery, ak ich čerpali.
„Určite by to presiahlo výšku ročných príjmov štátneho rozpočtu,“ povedal šéf Symsite Research Vladimír Dohnál. Príjmy štátneho rozpočtu by v tomto roku mali dosiahnuť 348 miliárd korún.
Aké možnosti financovania prichádzajú do úvahy
Do fondu platia príspevky banky. Ročne je to 0,2 percenta z objemu chránených vkladov konkrétnej banky. Fond ochrany vkladov má tak ročne k dispozícii zhruba miliardu korún. To by, samozrejme, na výplatu vkladov nestačilo.
Fond by si v prípade potreby mohol požičať od centrálnej banky alebo od ministerstva financií. V minulosti mu už Národná banka peniaze požičala. Napríklad, keď skrachovali Slovenská kreditná banka a Dopravná banka, poskytla mu päť krátkodobých úverov v celkovom objeme zhruba 4,4 miliardy. Fond to už splatil. Keď skrachovala Devín banka, NBS požičala fondu 15,6 miliardy korún. Zostatok úveru postúpila neskôr na konzorcium bánk. Tým musí fond do konca júla 2009 splatiť ešte dokopy 940 miliónov korún.
Ekonómovia nepredpokladajú, že by banky na Slovensku skrachovali. Ak by sa tak aj stalo, podľa Dohnála by si fond nemal problém požičať peniaze.
„Na takýto negatívny scenár však nevidím dôvod. Keď zrátate spotrebné a hypotekárne úvery a vypočítate ich podiel na hrubom domácom produkte, u nás je to 16 percent, kým v USA 100 percent,“ hovorí ekonóm Vladimír Baláž.
Ak by vznikla panika a ľudia by si začali vyberať peniaze z bánk, podľa Baláža by došlo k situácii, že by sa bankám minuli papierové bankovky na hotovostnú výplatu. „Bola by to kríza likvidity. V minulosti sa to už v niektorých krajinách stalo,“ hovorí Baláž.
Podľa štatistiky MMF v rokoch 1970 až 2007 bolo 140 takýchto menších kríz, keď niektoré štáty, napríklad Argentína, k takémuto kroku pristúpilo. Niektoré krajiny vtedy dočasne zmrazili vklady v bankách. Zmrazenie vkladov trvalo v priemere 50 mesiacov.
„Je to extrémne opatrenie. Nevidím dôvod, prečo by sa na Slovensku malo použiť,“ povedal Baláž.
Otázky a odpovede
Za koľko peňazí ručí štát?
Celkový objem chránených vkladov vo všetkých bankách na Slovensku je 570 miliárd korún. Ak by teoreticky skrachovali všetky banky, niektorým klientom by sa vyplatila nižšia suma. Od výšky vkladov by sa im totiž odrátala výška nesplatenej časti úveru. Presná suma, ktorú by musel klientom vyplatiť Fond ochrany vkladov, nie je známa. Podľa ekonómov by to bolo viac, ako sú ročné príjmy štátneho rozpočtu.
Komu?
Ochrana vkladov sa vzťahuje na všetky fyzické osoby vrátane živnostníkov. Ďalej na nadácie, neziskové organizácie, združenia občanov, neinvestičné fondy, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov a právnické osoby, ktoré nemajú povinnosť mať audítorom overenú účtovnú uzávierku.
Komu nie?
Ochrana vkladov sa nevzťahuje na firmy, ktoré majú povinnosť overovať účtovnú uzávierku audítorom. Sú to všetky akciové spoločnosti a ostatné firmy, pre ktoré platia aspoň dve z troch podmienok: priemerný počet zamestnancov je vyšší ako 20, čistý ročný obrat prevyšuje 40 miliónov korún a celkový majetok firmy je väčší ako 20 miliónov korún.
Mohli by to majitelia firiem obísť?
Teoretický mohli. Napríklad tak, že cez pôžičku by presunuli peniaze na osoby, ktorých vklady v bankách sú chránené. Akciové spoločnosti a s. r. o. však na to potrebujú súhlas valného zhromaždenia.
Čo živnostníci?
Ich bankové vklady sú zákonom chránené.
Nebolo by predsa len bezpečnejšie uložiť peniaze v Rakúsku?
Ručenie za vklady občanov bude na Slovensku rovnaké ako v Rakúsku. Prevod peňazí na účet v rakúskej banke navyše niečo stojí.
Sú chránené peniaze v podielových fondoch?
Nie.
Sú chránené úspory ľudí
v DSS, ktoré sú na účtoch
v bankách?
Nie.
Sú chránené peniaze v investičnej životnej poistke?
Životná poistka nespadá pod ochranu vkladov.
Sú chránené aj termínované vklady?
Áno. Rovnako aj bežné účty, sporožírové účty, vkladné knižky, zaistené alebo garantované vklady.
Je chránený iba jeden účet alebo všetky?
Ak má klient v jednej banke viac účtov, chránený je každý z nich.
Sú chránené účty v jednej banke alebo vo všetkých, kde mám účet?
Chránené sú účty vo všetkých bankách.
