Bôb chutí varený v polievke, ako pyré s bylinkami, ako hlavné jedlo alebo ako príloha k mäsu, ale aj vyprážaný ako snack na maškrtenie.

Bôb k nám prišiel pravdepodobne z Blízkeho východu, kde bol bežný už v období neolitu asi 7-tisíc rokov pred naším letopočtom. V dobe bronzovej sa dostal do Talianska a spolu s Rimanmi do Švajčiarska a Veľkej Británie. Známy bol aj v Egypte a Grécku. V krajine pyramíd ho jedol len chudobný ľud. Vyššie vrstvy ho považovali za bezcenný, čo sa usudzuje z mála nálezov z hrobov bohatých.

Spomína sa aj v antickej gréckej lituratúre v Homérovej Iliade. Tam sa malá čierna bodka, ktorá sa nachádza na mieste, kde bolo semeno pripojené k rastline, prirovnáva k smrti. Bôb býval obetovaný Apolónovi a kňazi ho nesmeli jesť, ani vysloviť jeho meno. Rimania ho mali vo väčšej obľube. Spomína ho Plínius, ktorý píše o jedle z bôbu a obilia. Tiež sa zmieňuje, že sa pridával do múky, z ktorej sa piekol chlieb, aby bol bochník ťažší. Apicius v 1. storočí nášho letopočtu v „najstaršej kuchárskej“ knihe opisuje niekoľko receptov z bôbu. Vareného, lúpaného aj vyprážaného. V stredoveku bôb pojedala celá Európa a pred objavením Ameriky to bola jediná známa strukovina. V 16. storočí sa verilo, že destilát z kvetov bôbu pomáhal pri odstraňovaní vyrážok a vrások. Múka z bôbu zmiešaná s pomletou senovkou gréckou a medom sa mala aplikovať na modriny a zádery.

Opis

Bôb je jednoročná, vzpriamená, asi 60 cm vysoká rastlina s párnoperovitými listami. Jednotlivé listy sú kožovité a oválne. Dobre sa mu darí na slnečných, teplých a chránených polohách, jeho vegetačné obdobie je 150 až 180 dní. S výsevom sa niekedy začína už na jeseň, pretože mladé rastlinky dobre znášajú mrazíky.

Má rád vlhké pôdy, ktoré dobre držia vlhkosť, ale sú aj prevzdušnené. Výsev na to isté miesto sa odporúča až po troch-štyroch rokoch. Zelená hmota z rastliny je vhodná ako dusíkaté hnojivo. Zber bôbu sa začína už od júna. Tvar semien býva variabilný od okrúhleho po pretiahnutý. Aj farba má škály od bie-lej cez zelenú, žltú, hnedú, purpurovú až po čiernu. V niektorých krajinách sa dá kúpiť aj mrazený alebo zaváraný.

Využitie

V kuchyni sa dá využiť hneď po zbere – čerstvý alebo ako sušený, ktorý sa pred použitím máča, varí a šúpe, pretože jeho obal je dosť tuhý.

Je výborný do polievok, varený chutí trochu ako pečené gaštany. Výborný je roztlačený so senovkou gréckou a olivovým olejom, arabským chlebom a čerstvou zeleninou.

Bôb je pre naše telo významým zdrojom bielkovín (až 25 percent v sušine), ale má málo aminokyselín, preto je vhodné kombinovať ho s pšenicou, jačmeňom alebo ryžou. Napríklad ako nátierka na chlebe. Bôb ďalej obsahuje niacín, vitamín C, vlákninu, škrob, z minerálnych látok najmä meď. Bôb sa užíva ako prevencia aj počas Parkinsonovej choroby, pomáha pri hypertenzii, v nie-ktorých kultúrach ho považujú za afrodiziakum.

Grilovaná jahňacina s bôbom a ryžou

(4 porcie)

4 chudé jahňacie kotlety s kosťou

8 ks jarných cibuliek

3 strúčiky cesnaku

500 g čerstvého bôbu

(alebo vo vode napučaného)

250 g ryže basmati

čierne korenie, soľ

1 PL posekanej mäty

1 PL oleja

Rúru predhrejeme a prepneme na grilovací program. Na oleji osmahneme posekanú cibuľku, primiešame bôb a

po 2 minútach primiešame ryžu. Prilejeme 750 ml vody a varíme asi 20 minút alebo kým sa všetka vody neodparí. Odstavíme z ohňa a necháme 15 minút pod pokrievkou dobehnúť. Pod grilom opečieme jahňacie kúsky asi 6 – 10 minút z každej strany. Ryžu premiešame s mätou a korením a podávame s kotletami. Osolíme podľa chuti.

Cestovinový šalát

s bôbom

(2 porcie)

1 hrsť

potočnice

100 g

povareného

čerstvého bôbu (alebo uvareného suchého bôbu)

150 g uvarených cestovín (napríklad farfalle)

1 postrúhaná karotka

1 ČL sezamových semiačok

Dresing:

2 PL extra virgin olivového oleja

1 PL octu z bieleho vína

1 ČL celozrnnej horčice

1 ČL posekaného kôpru

1 ČL posekanej petržlenovej vňate

Všetky suroviny zmiešame vo veľkej mise. V malej miske premiešame dresingové suroviny a prelejeme nimi šalát. Podávame.

Ful Medames

(Egypt 4 porcie)

600 g

sušeného bôbu (cez noc

namočeného)

3 PL šťavy

z citróna

2 strúčiky cesnaku, pretlačeného

5 cm póru, posekaného nadrobno

120 ml extra virgin olivového oleja

soľ a čerstvo pomleté čierne korenie

Vodu z bôbu zlejeme a napustíme novú. V hrnci povaríme 45 minút až 1 hodinu alebo kým bôb nezmäkkne. Scedíme, pridáme ostatné suroviny a roztlačíme vidličkou alebo ponorným mixérom. Podávame s rozštvrteným natvrdo vareným vajíčkom a pita chlebom. Niekedy sa pridáva aj mletá rímska rasca a posekaná cibuľka na tenké kolieska.

Polievka z bôbu

2 šálky sušeného bôbu

(cez noc namočeného, alebo 4 šálky zaváraného)

1 ČL rímskej rasce

2 pretlačené strúčiky cesnaku

80 ml olivového oleja

60 ml citrónovej šťavy

2 PL posekanej petržlenovej vňate

voda z namočeného bôbu

K bôbu prilejeme 6 šálok vody, dáme na sporák a privedieme do varu. Potom stíšime plameň a varíme asi 45 – 60 minút. Scedíme a pomixujeme. Dáme na panvicu alebo do hrnca, pridáme rascu, cesnak a citrónovú šťavu. Krátko povaríme. Ak treba, pridáme vodu. Polievku podávame v miskách, posypanú petržlenovou vňaťkou.

Bôb s artičokovými srdiečkami

(Grécko, 6 porcií)

120 g čerstvého bôbu

10 čerstvých artičokových srdiečok

1 veľká jarná cibuľka

3 strúčiky cesnaku, pretlačeného

140 ml olivového oleja

2 x 125 ml vody

1 ČL soli

šťava z citróna

šťava z 3 citrónov (na artičoky)

Artičoky dáme do hrnca, zalejeme citrónovou šťavou a osolíme. Potom pridáme 125 ml vody, cibuľku, cesnak, soľ a bôby. Varíme na miernom plameni a miešame dosť často, aby nám artičoky neprihoreli. Potom artičoky scedíme, bôby dáme bokom a varíme s novou vodou asi 40 minút prikryté, kým nezmäknú. Potom scedíme, premiešame s bôbom a podávame ako predjedlo.

Dip z troch strukovín

1 posekaná šalotka

150 ml prírodnej omáčky

1 plechovka lúpaných a drvených paradajok

1 plechovka veľkej červenej fazule

1 plechovka cíceru

1 plechovka zaváraného bôbu

8 červených, nadrobno nasekaných čili papričiek

soľ a korenie

Do panvice vysypeme všetky suroviny, varíme asi 60 minút. Potom rozmixujeme na jemnú kašu. Podávame ku krekrom, nachos a k surovej zelenine ako dip. Pastu môžeme použiť po pridaní oleja ako marinádu na kuracinu, ktorú potom rýchlo na oleji opražíme.

Mám pocit, že na Slovensku je veľmi málo ľudí,

ktorých zaujíma hlbší pohľad na kultúru, stačí im to, čím ich kŕmia médiá.

Autor: Miroslav Kubečka