realizmu“. Túto štýlovú snímku považujú za najlepšie dielo režiséra Eduarda Grečnera. Aj napriek tomu, že scenár vychádzal z literárnej predlohy Dobroslava Chrobáka, divákovi ponúka menej slov a viac obrazov a hudby.
Kto je iný, pyká
Lyrizovaná próza so svojou atmosférou, záhadne naznačeným vzťahmi či individuálnou revoltou postáv voči konzervatívnemu spoločenstvu nemohla nezaujať filmárov.
Adaptáciu knihy Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia rozpracoval po vojne maďarský spisovateľ a filmový kritik Béla Balázs s významným divadelným režisérom Jánom Jamnickým. Ich snaha nakrútiť tento námet však stroskotala. „Zhora“ mali totiž dostať požiadavku, aby Drak po odchode z dediny pracoval v továrni a aby sa po tejto skúsenosti vrátil do dediny ako znovuzrodený, čo, samozrejme, odmietli.
Mladý filmár Eduard Grečner prináša na konci 60. rokov už túto tému do inej spoločenskej nálady. Svoju verziu scenára dáva prečítať aj Jamnickému, ten ju mal podľa Grečnerových spomienok akceptovať. Jamnickému dokonca ponúkol hlavnú rolu, no ten ju odmietol.
Draka si v jeho filme nakoniec zahral famózny Radovan Lukavský. Už keď sa po prvý raz zjaví v zábere jeho výrazná tvár, vieme, že tá správna tragédia sa môže začať.
Chrobákova novela je príbehom hrnčiara Martina Lepiša, ktorého prezývajú Drak. Dedinčania sa ho boja, cítia, že je iný a že má v sebe akúsi silu, ktorá im chýba.
Film sa začína jeho návratom do dediny, z ktorej ho vyhnali. Chce zabudnúť, zavďačiť sa im tým, že vykoná riskantnú záchranu ich stáda kráv, ktoré uviazlo v horskej doline. Akcia, ktorú navrhuje, sa ostatným zdá takmer neuskutočniteľná. Hoci Lepišovi dedina neverí, nemajú už ani čo stratiť, preto mu dávajú šancu. No pre istotu s ním posielajú aj Šimona, Drakovho soka v láske, ktorý si zobral Drakovu dávnu lásku Evu.
Dedina očakáva, že si popri ceste vybavia aj staré účty, ak sa teda hneď za dedinou nepokolú.
„To, čo je medzi vami nevybavené.. Nemôžeš s tým chodiť ako so zvoncom na krku,“ povedia Šimonovi. Drakovi sa síce stádo podarí zachrániť, ale aj tak sa nemôže v dedine usadiť pokojne. Nedôvera a predsudky, ktoré voči nemu panujú, sú silnejšie ako jeho snaha o začlenenie do dedinského kolektívu.
Hoci režisér Eduard Grečner vo filme zdôraznil predovšetkým konflikt jednotlivca-umelca s jeho okolím, podľa svojich slov sa najviac stotožňoval s postavou Evy, ktorá mala súzvučiť s jeho vtedajšími citovými problémami. Eva, zahraná mladučkou Emíliou Vášáryovou, je ženou medzi dvoma mužmi, zmietanou medzi očakávaniami dediny a neistým osudom, ktorý by ju s Drakom čakal. Manžela Šimona, ktorého Eva fyzicky odmieta, zahral bez teatrálnych gest, absolútne civilne a presvedčivo Gustáv Valach.
Film je úsporný, niekedy vidno na obrazovke len statické okienka dedinského domu, inokedy zas veľké detaily tvárí. Kompozície sú však natoľko premyslené, až máme pocit, že sa nám pred očami mihajú obrazy z galérie. Veľkorysé sú aj pohľady na hory, ktoré by mohli poslúžiť akejkoľvek reklame na Slovensko.
Hudba Iľja Zeljenku je symfóniou, možno skôr súčasnou operou, v ktorej zaznieva zvuk pohanských bubnov i šepoty báb. Napriek tomu, že ide o adaptáciu literárneho diela, Eduard Grečner nepodľahol nutkaniu veci opisovať, či dorozprávať. Slov je v tomto filme oveľa menej, než by sa čakalo. Správni chlapi sú mlčanliví. Niektoré scény plynú doslovne akoby s vypnutým zvukom.
Film Drak sa vracia je režisérovým tretím filmom. Predchádzali mu Každý týždeň sedem dní (1964) a Nylonový mesiac (1965), ktorý bol adaptáciou novely Jaroslavy Blažkovej.
Grečner sa po roku 1968 musel odmlčať, v 70. rokoch pracoval v dabingu či pre televíziu. Draci museli z našej kultúry odísť.
Dielo pretrvá, hoci umelec odchádza
Režisér Eduard Grečner patrí generačne k tvorcom ako Štefan Uher, Stanislav Barabáš či Peter Solan. Nespájala ich však rovnaká filmárska poetika.
Čo vašu generáciu stmeľovalo?
V prvom rade sme boli dobrými
priateľmi. Spoznali sme sa na pražskej FAMU, každý z nás sa však vyprofiloval inak. Niečo sme však predsa len mali spoločné - odpor proti oficiálnemu dogmatizmu.
Na začiatku 60. rokov sa medzi mladými filmármi formoval prúd ovplyvnený talianskym neorealizmom a metódami cinéma vérité.
Odkaz neorealizmu bol pre nás veľmi podnetný, toto hnutie si za cieľ si vytýčilo pravdivé zobrazenie skutočnosti. Sociologizujúci film sa však veľmi rýchlo vyčerpá. Východisko som videl v posune k psychológii. Filmy Bergmana a Resnaisa bolo v tom čase pre mňa ako zjavenie. O niečo podobné som sa usiloval v mojich filmoch. Lákalo ma zachytenie onoho vnútorného chvenia, čohosi, čo je inak neviditeľné.
Čo vás na predlohe Dobroslava Chrobáka zaujalo?
Chrobák sa sústredil na vnútorný svet postáv a často si vystačil bez dialógov. Slovami dokázal sugestívne vyjadriť atmosféru. Príbeh Draka je ako antická tragédia - sotva niekedy stratí aktuálnosť.
Ako ste s kameramanom Vincentom Rosincom dospeli k vizuálnemu riešeniu filmu?
Náš prvý pokus sa nevydaril. Asi tristo metrov materiálu sme nakoniec zahodili. Nepodarilo sa nám navodiť atmosféru zintímnenia, rušila ma surovosť obrazu. Kameraman prišiel s nápadom rozostriť pozadie a potlačiť tak objektívnosť záznamu. Ďalej sme už nakrúcali iba s teleobjektívom a transfokátorom. Architekt Anton Krajčovič nám to nikdy neodpustil. Jeho dekoráciu sme ním totiž chtiac-nechtiac zatlačili do úzadia.
Nechali ste Iljovi Zeljenkovi pri komponovaní hudby úplnú voľnosť?
Komponovaniu hudby k tomuto filmu Drak sa vracia predchádzali dlhé rozhovory o našich predstavách. Potreboval som pohanskú hudbu a ako vzor som Zeljenkovi ponúkol Stravinského Kráľa Oidipa. Drakov návrat v Chrobákovej knihe sprevádza šepot dedinských báb. Zeljenka tento motív geniálne zakomponoval do filmovej hudby. Jeho prínos do filmu je obrovský.
Vo vašej adaptácii nachádzame niekoľko posunov oproti predlohe. Jedným z nich je umelecký charakter Drakovej hrnčiarskej tvorby.
Napadlo mi, že hlavný hrdina nebude obyčajným hrnčiarom, ale umelcom, ktorý tvorí aj figurálnu plastiku. Konflikt medzi Drakom a dedinčanmi sa tak prehĺbil. Vznikla metafora o večnom rozpore medzi umelcom spoločnosťou. Za jej zrodenie vďačím náhode. V prvý deň nakrúcania nám Drakova vyžiháreň vyhorela do tla a ostala v nej iba obhorená keramika. Pochopil som, že je to výborná pointa - dielo pretrvá, aj keď umelec pre neprijatie odchádza.
Je rozpor medzi umelcom a spoločnosťou skutočne nezmieriteľný?
Vzťah intelektuála a spoločnosti je konfliktný stále, no v danom čase sa tento rozpor ešte prehĺbil. V závere knihy Drak v dedine ostáva, vo filme z nej odchádza. Chrobákovi som sa však nespreneveril, iba som pretransponoval jeho pointu z novely Ondrej Lepiš, ktorá bola modelom pre Draka, do hlavného diela. Odchod Draka v závere filmu možno vnímať aj ako anticipáciu emigrácie.
Drak sa vracia bol nadlho vaším posledným filmom. Aké pocity napĺňajú filmára, ktorému zakázali tvoriť?
Zákazy boli súčasťou represií, ktoré sa zniesli na tých, čo vojenskú inváziu nechceli nazvať bratskou pomocou. Aj ja som to odmietol, a tak som dvadsať rokov nenakrúcal. Nikdy som to však neoľutoval. Neurobil som to ani z neopatrnosti. Tušil som, aké budú následky, no bol som presvedčený, že intelektuál musí stáť za svojimi ideálmi. Odpratali ma do dabingu. Získal som tam tridsaťročnú prax a dnes si tvorbou dabingov privyrábam k dôchodku.
Pavel Smejkal
Drak sa vracia
(1967, 87 min.)
Réžia: Eduard Grečner
Scenár: Eduard Grečner
Kamera: Vincent Rosinec
Hudba: Ilja Zeljenka
Hrajú: Radovan Lukavský, Gustáv Valach, Emília Vášáryová, Jela Bučková
Ohlasy z tlače
Je to dielo veľkej vizuálnej kultúry, pásmo čistých filmových obrazov. Pripomína klasickú tragédiu, zároveň je to však svojím myšlienkovým vyznením film súčasný. Grečnerov film je zložitou štruktúrou prvkov, vzájomne vytvárajúcich výsledný artefakt. Základom tu však bol výborne napísaný scenár a v nadväznosti naň dokonalá realizácia. Zaujímavá hudba, dotvárajúca atmosféru príbehu, kamera, ktorá sa plne podriadila filmu a spoluvytvára jeho štýl či konečne výkony trojice hlavných predstaviteľov, najmä však Drak v podaní Radovana Lukavského.
Hassmann, R.: Grečner verný Chrobákovi. Smena, 3. 3. 1968, s. 5.
Na základe predlohy vytvára (Grečner) svojprávne filmové dielo, bez snahy ortodoxne rešpektovať poviedku s jej dejovým sledom a motiváciami, no napriek tomu s výsledkom, ktorý možno na mnohých miestach porovnávať so sugestívnosťou literárneho podnetu.
Polák, Milan: Hľadanie stratenej cti. Pravda, 7. 3. 1968, s. 2.
Výsledkom je nezvyčajný filmový tvar, baladické filmové podobenstvo, dovolávajúce sa divákových citov a zmyslov i jeho spolupráce. (...) Drak sa vracia je zrejme najpôvodnejší a najzrelší z Grečnerových filmov. Láka pohľadom (kamera V. Rosinec), čarí hudbou (I. Zeljenka), vyzýva zaujatím za osud hrdinov (hlavní predstavitelia R. Lukavský, G. Valach, E. Vášáryová).
Gerlach, Ivan: Grečnerova filmová balada. Ľud, 14. 3. 1968, s. 5.
Významné udalosti
ROK 1967
l vypukla 6-dňová izraelsko-
arabská vojna na hranici medzi Izraelom a Egyptom
l Karol Wojtyla, budúci pápež Ján Pavol II., sa stal kardinálom
l Muhammad Rezá Pahlaví bol korunovaný za iránskeho šacha
l zomrel bývalý kancelár Nemeckej spolkovej republiky Konrád Adenauer
l zomrel René Magritt
l v New Yorku mala premiéru muzikál Hair (Vlasy)
l astronauti Edward White, Virgil Grissom a Roger Chaffee zahynuli pri odpočítavaní štartu kozmickej lode Apollo 1
l ruský kozmonaut Vladimír Komarov zomrel pri pristávaní dovtedy najväčšej sovietskej kozmickej lode Sojuz I.
Vážení čitatelia,
denník SME pre vás v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 60. rokov nadväzuje na projekty z predchádzajúcich dvoch rokov, v rámci ktorých sme vám priniesli najlepšie filmy osemdesiatych a sedemdesiatych rokov. Každý týždeň až do novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 99 korún (2,99 eura). Podrobné informácie o edícii nájdete na www.petitshop.sme.sk. Keďže minulý týždeň pripadla sobota na Sviatok všetkých svätých a noviny nevyšli, dodatočne vám predstavujeme film, ktorý je v predaji už niekoľko dní a novinku, ktorá sa dostáva na pulty práve teraz. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
|
|
