BRATISLAVA. Vláda chce Slovákom, ktorí pracujú v zahraničí, ponúkať voľné pracovné miesta na Slovensku. Prilákať ich plánuje napriek tomu, že počas finančnej krízy, ktorá ohrozuje priemysel v celej Európe, sa nedajú vylúčiť problémy s prepúšťaním aj u nás.
V krajinách Európskej únie, kde pracuje najviac Slovákov, budú naše úrady organizovať burzy práce. „V súčasnosti sa pripravujú vo Veľkej Británii a v Írsku,“ povedala Daniela Rodinová z ministerstva práce. V týchto krajinách ešte koncom minulého roka mohlo pracovať vyše 100-tisíc obyvateľov Slovenska.
Hoci pre klesajúci kurz libry a dolára dorazili do vlasti už prvé vlny navrátilcov a ďalší to zvažujú, vládny materiál predpokladá, že za prácou do zahraničia bude vyrážať stále viac ľudí.
Celosvetová finančná kríza však už začala oberať o prácu aj tých, čo tu ostali. Väčšina navrátilcov by tak mohla po návrate rýchlo skončiť na úrade práce.
Koncom minulého roka mohlo legálne pracovať v zahraničí okolo 240-tisíc obyvateľov Slovenska, čo je asi najviac v histórii. Aj vďaka tomu sa podstatne znížila vysoká nezamestnanosť a štátu začalo plynúť viac peňazí z daní.
Zárobky Slovákov v zahraničí za minulý rok dosiahli historické maximum – 36,5 miliardy korún (1,2 miliardy eur). Časť peňazí posielajú domov.
Vládne inštitúcie očakávajú, že dočasná migrácia za prácou do zahraničia bude mať ešte stúpajúcu tendenciu.
Masívny odlev kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia chce zastaviť aj vicepremiér Dušan Čaplovič, ktorý má na starosti Slovákov v zahraničí.
Pokračovať v reformách
Vláda si aj na tento účel dala vypracovať koncepciu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Na to, aby dosiahla ich návrat, by však musela robiť to, čo podľa jej predstaviteľov zlomilo krk predchádzajúcej vládnej koalícii.
Koncepcia, za ktorú v utorok hlasovalo 120 poslancov parlamentu, vláde jasne odporúča „pokračovať v doterajších úspešných hospodárskych reformách a uvážene zavádzať nové“. Len tak možno posilniť ekonomickú stabilitu krajiny a zabezpečiť zvyšovanie miezd a životnej úrovne, vyplýva z materiálu, ktorý Čaplovič predložil.
Budú burzy práce
Vláda sa rozhodla pre iné riešenie. Našincom roztrúseným po celej Európe chce ponúkať voľné pracovné miesta na Slovensku. Premiér Robert Fico ešte ako líder opozičného Smeru vláde Mikuláša Dzurindu vyčítal, že vyvolala historicky druhú najväčšiu vlnu vysťahovalectva na Slovensku.
Odborník na migráciu Boris Divinský si myslí, že po návrate by nemali problém vysokoškolsky vzdelaní ľudia.
Šéf ústredia práce Ján Sihelský povedal, že za rok sa z Maďarska vrátilo viac ako tritisíc ľudí.
„Ostávajú doma, našli si tu prácu.“ Ďalší sa vracajú z Veľkej Británie, Írska. Zamestnávatelia podľa neho môžu byť spokojnejší, že si budú mať z čoho vybrať.
Tunajší zamestnávatelia v októbri ponúkali okolo 16–tisíc pracovných miest. Nezamestnaní ich požiadavkám nevyhovujú. Voľné miesta by tak mohli zaplniť aj navrátilci z cudziny.
Dôsledkom finančnej krízy sú nielen hromadné prepúšťania, ale celková strata pracovných príležitostí.
Odborník na migráciu Boris Divinský si myslí, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním by po návrate nemali problém zamestnať sa. „Ak by mali vedci, lekári, vysokoškolskí učitelia a iní také platy, ako im prináleží, určite by sa časť z nich rada vrátila domov.“
Aj on však pripúšťa, že ekonomická kríza mení situáciu. „Ak sa bude prehlbovať a nezamestnanosť rásť, emigrácia za prácou môže byť dočasným riešením.“
V Dubline zarába na byt v Prievidzi
Kto má v cudzine dobrý džob, ťažko sa rozhoduje, či sa vráti na Slovensko.
Stano pochádzajúci z obce v prievidzskom okrese odišiel zo Slovenska za prácou v roku 2005, prakticky hneď potom, ako skončil vysokú školu. Vybral si Írsko.
„Keďže som už vedel, že chcem niekam odísť, šiel som za kamarátom do Dublinu,“ hovorí absolvent Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Po mesiaci hľadania práce sa zamestnal v stavebnej firme a tam aj ostal. „V Dubline robím presne to, čo som vyštudoval, a práca ma baví.“
Jeho prípad je iný ako osud väčšiny Slovákov v zahraničí. Štatistika zovšeobecňuje, že naši ľudia zriedka obsadzujú miesta vyžadujúce si vysokú kvalifikáciu. Najviac z nich pracuje manuálne. V Británii sa však už neoplatí ostať každému a ako prví to pocítili tento rok ľudia na postoch, ktoré si nevyžadujú kvalifikáciu. Libra slabne, finančná kríza sa prehlbuje. Preto sa mnohí už zbalili – je rozdiel medzi librou z decembra 2007 (okolo 45 korún) a dnes (necelých 39 korún). Z Írska za predchádzajúci rok odišlo približne 30-tisíc imigrantov, ďalších 35-tisíc sa chystá, povedal pre agentúru Bloomberg ekonomický analytik Jim Power.
Stano si myslí, že väčšina ľudí sa chce na Slovensko vrátiť. On o tom zatiaľ neuvažoval.
„Každý má svoj dôvod, prečo sa vrátiť. Pre niekoho je to rodina, pre iných pocit domova. Iným chýbajú kamaráti, príroda, slovenské jedlá, pivo. Určite však jediným dôvodom môjho prípadného odchodu domov nebude len práca.“
S priateľkou si za ušetrené peniaze a s pomocou hypotéky kúpil byt v Prievidzi.
„Ak by sme sa časom rozhodli, že sa vrátime na Slovensko, tak byt predáme a postavíme si rodinný dom, po ktorom túžime.“
Plusy a mínusy
Dôsledky emigrácie za prácou na Slovensko
+ pokles nezamestnanosti,
+ Slováci pracujúci v zahraničí posielajú časť zarobených peňazí domov,
+ zlepšovanie sociálnej situácie, peniaze zo zahraničia často zvyšujú aj životnú úroveň ich rodín.
- odklad sobášov a pôrodov do vyššieho veku,
- výrazný nedostatok vhodnej pracovnej sily v niektorých odvetviach, profesiách a regiónoch,
- brain-drain (únik mozgov) - každý rok Slovensko opustí sedem až desaťtisíc absolventov vysokých škôl, čo predstavuje jednu štvrtinu až tretinu všetkých čerstvo vyštudovaných absolventov.
(joč)
Kto odcestuje, neplodí
Z migrácie Slovákov do zahraničia profitujú krajiny, ktoré sa stali ich novým domovom. Slovensko pre ňu, naopak, ešte viac starne, keď prichádza o ľudí, ktorí ešte môžu mať deti.
Tí čo odchádzajú do zahraničia, chýbajú - často najbližším a tiež našej vláde. A ešte viac nám na Slovensku o niekoľko desaťročí môžu chýbať ich deti.
Takmer polovica z tých, čo pracujú v zahraničí, má 25 až 34 rokov. To je vek najvyššej plodnosti, takže neprítomnosť týchto ľudí sa musí zákonite odraziť na populačnom vývoji.
Straty spôsobené migráciou zo Slovenska sú veľmi citeľné a majú závažné demografické dôsledky, píše sa v koncepcii starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú v utorok prerokoval parlament.
„Z krajiny odchádza predovšetkým mladá generácia, v reprodukčnom a produktívnom veku, čím sa oslabuje celkový reprodukčný potenciál populácie, deformuje jej štruktúra a urýchľuje starnutie populácie.“
Emigrácia môže viesť k zníženiu počtu narodených a to k prirodzenému úbytku populácie.
Značná časť mladých emigrantov sa usadzuje v zahraničí natrvalo, čo sa podľa koncepcie negatívne odrazí na populačnom vývoji aj v budúcnosti.
Rozcestovaní ľudia od nás sú v tejto chvíli demografickým „obohatením“ pre Írsko, Veľkú Britániu či Česko.
(joč)
;)
