BRATISLAVA. Že zrod Svätopluka nebol idylický, signalizovali nervózne hlasy o nezvládnutom plánovaní skúškového procesu, prenikajúce z vnútra súboru cez internetové diskusie. Na piatkovej premiére sa však speváci, zbor i orchester pod vedením Dušana Štefánka vypli ku kompaktnému výkonu bez zjavných kolízií.
Hudba v poriadku
Expresívny dramatický soprán robí z Ľubice Rybárskej vokálne optimálnu Ľutomíru, striebrom v hlase sa blysla Katarína Štúrová (Milena), Pavol Remenár (Mojmír) si zaslúži uznanie za muzikalitu i vzornú dikciu, Tomáš Juhás sa rozospieval v krásnych melodických líniách Zábojových. Ústredný protagonista Ján Galla (Svätopluk) sa síce potrápil s vyššou polohou, no každopádne - hudobné naštudovanie Svätopluka nepotopilo.
Zato scénickej zložke dominovali gýč a režisérska bezradnosť. Známa Jakubiskova inscenácia Krútňavy si aj po deviatich rokoch zachovala poetickú atmosféru, Svätoplukom však svoju aprobáciu operného režiséra nepotvrdil. Postavám chýba zreteľná herecká kresba (zväčša len spievajú na rampe), aranžovaniu masových scén pevná ruka i vkus.
Komické naštudovanie
Ťažkopádne pantomimické ilustrovanie orchestrálnych i niektorých vokálnych čísiel pripomína divadelnú estetiku spred desiatok rokov. Masové výjavy pôsobia naivisticky a nemotorne, pohybový aparát sa zväčša obmedzuje na monotónne opakované, málo koordinované upaženia vpravo alebo vľavo. Kňažky Moreny vystupujú v červených kostýmoch so zvýraznenými prsiami, na hlavách koruny ako zo šantánu, cez plecia koketné kožušinové pelerínky. Jedna z Moren sa producíruje s falickým symbolom, z ktorého dáva piť omamujúci nápoj Milene. Do toho sa dymí, plápolajú kašírované ohníky, blikajú zelené, červené, žlté i fialové svetlá, Perúnov plášť zvýrazňuje dokonca laserový vzor. Komické.
Keď sa v treťom dejstve kráľovi Svätoplukovi nepodarí zmieriť rozhádaných synov, režisér ho necháva vydýchnuť zároveň s Milenou, zachraňujúcou vlastným telom Mojmírov život. A kým trón s vladárovým telom ešte počas Mojmírovej prísahy zakrývajú bielou plachtou ako kus nábytku, mŕtvu otrokyňu odnáša nový kráľ pateticky v náručí zo scény. Nezmysel.
Suchoňovho Svätopluka si slovenská kultúra už polstoročie s hrdosťou opatruje ako slávnostnú operu. Jeho najnovšej inscenačnej podobe však chýba nielen zvyčajná majestátnosť, ale často i elementárny divadelný cit.
Recenzia/divadlo
l Eugen Suchoň: Svätopluk. Opera SND, 7. novembra 2008.
l Hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek, zbormajster Pavol Procházka.
l Choreografia: Jaroslav Moravčík.
l Scéna: Milan Ferenčík.
l Kostýmy: Ľudmila Várossová.
l Réžia: Juraj Jakubisko.
