BRATISLAVA. „Ladislav Stromček sa snaží čo najviac rozšíriť informácie o pojednávaní s Jánom Čarnogurským. Tieto informácie rozširuje medzi osobami na báze nelegálnej cirkvi s cieľom zabezpečiť ich účasť na tomto pojednávaní. Za stíhané osoby sú slúžené omše v Blumentáli,“ zaznamenal 2. novembra 1989 analytický odbor ŠtB v Banskej Bystrici.
Tajná služba získala túto informáciu od jedného zo svojich agentov, ktorý bol nasadený na kňaza a organizátora sviečkovej demonštrácie Ladislava Stromčeka v rámci akcie Lipa. Hoci vo všetkých okolitých krajinách sa totalitné režimy rúcali ako domčeky z karát, ŠtB aspoň navonok fungovala, akoby sa nič nedialo.
Svedčia o tom aj ďalšie záznamy z 2. novembra 1989, ktoré sú v archíve Ústavu pamäti národa. „Prameň v styku s Evou Kebískovou zistil, že Charta 77 pripravuje k výročiu narodenia Klementa Gottwalda 23. novembra demonštrácie v Prahe aj ďalších mestách.“ Ďalší protest bol plánovaný na 25. február 1990 – v deň výročia komunistického puču. „Charta predpokladá, že vystúpenie bude mať masový charakter.“
Tajná polícia zachytila aj informáciu, že v Banskej Bystrici vzniklo združenie Humanita, ktoré chcelo bojovať za ľudské práva. Združenie mienilo osloviť najmä mladých ľudí. „ŠtB vykonáva opatrenia k previerke existencie takejto iniciatívy,“ napísal dva týždne pred revolúciou plukovník Pavel Korbeľ.
Anonymné vyhrážky
Hoci za provokácie voči režimu hrozilo väzenie, krátko pred 17. novembrom chodilo štátnym aj straníckym organizáciám čoraz viac anonymov. KSS vo Zvolene dostala list, ktorý označil jej funkcionárov za sebcov a zlodejov a odporučil im, aby si našli inú prácu.
Ďalší anonym komunistom odkázal: „Keď nezavoláte Jakešovi, aby pustil Čarnogurského a keď Štěpán verejne neprizná, že vzal úplatok, tak budú zabití traja policajti v uliciach Martina“. Tajná služba nebrala podobné vyhrážky na ľahkú váhu. „ŠtB vykonáva opatrenia k odhaleniu pisateľa,“ zaznamenal plukovník Korbeľ.
Krátko pred revolúciou pribudlo aj emigrantov zo Stredoslovenského kraja. V októbri 1989 ušlo na Západ 11 ľudí, v predchádzajúcich piatich mesiacoch ich bolo len 24. Napätie sa stupňovalo aj v ZŤS Martin. „Sľubom vedenia podniku ani komunistom sa nedá veriť,“ cituje ŠtB zamestnancov podniku v zázname zo 14. novembra.
Tiene ŠtB
Navonok sa však nič nezmenilo ani po 17. novembri, keď polícia v Prahe násilne potlačila pokojnú demonštráciu študentov. ŠtB monitorovala všetky mítingy vo väčších aj menších mestách, svojich agentov posielala aj do škôl a tovární.
Tí napísali v prvých revolučných dňoch desiatky správ, v ktorých bolo všetko – počet ľudí, ktorí prišli na míting, mená rečníkov, detaily prejavov aj charakteristiky vedúcich osobností. „Prameňom bolo zistené, že v areáli internátov Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici sa stretlo asi 500 študentov. ŠtB venuje vývoju situácie zvýšenú pozornosť,“ napísal 21. novembra plukovník Korbeľ.
Rýchle zmeny v spoločnosti sa však postupne prejavili aj v správach tajnej služby. Od decembra 1989 bola len pasívnym pozorovateľom udalostí, jej záznamy sú čoraz stručnejšie. V tom čase už mala ŠtB iné starosti – ako čo najrýchlejšie zahladiť stopy. Na základe rozkazu svojho posledného šéfa Alojza Lorenca zničila v priebehu niekoľkých týždňov tisícky spisov tajných spolupracovníkov.
Schizofrénia
Hoci bolo zrejmé, že komunistická tajná polícia má svoje dni zrátané, na Krajskej správe ŠtB v Bratislave organizovali ešte v polovici januára 1990 „majstrovstvá v branných lyžiarskych disciplínach“ vo Vysokých Tatrách. V rovnakom čase bol vydaný pokyn, ako zabezpečiť návštevu prezidenta Václava Havla v Bratislave.
Dokonalú schizofréniu ilustrujú aj záznamy z mítingov policajných funkcionárov a ľudí z ŠtB, ktorí bezradne diskutovali o tom, „ako sa správať v novej politickej situácii“. Bizarný je aj pokyn náčelníka bratislavskej Správy ZNB Štefana Mikulu zo 16. januára 1990: „Oslovenie súdruh a súdružka sa nahrádza slovami pán a pani. Pozdrav Česť práci sa nahrádza slovami Dobré ráno, Dobrý deň, Dobrý večer.“
Keď nezavoláte Jakešovi, aby pustil Čarnogurského, v uliciach Martina budú zabití traja policajti.“
Anonym zo 16. novembra 1989
Rozbehol ich OK Band
Daniel Obrcian študoval v novembri 1989 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Dnes si už ani presne nespomenie, ako sa dostal do štrajkového výboru. „Zrejme ma oslovili preto, že sme vysielali v internátnom rozhlasovom štúdiu nekonformné relácie,“ hovorí Obrcian, učiteľ na základnej škole.
Začali to hudobníci
Obrcian bol prvým študentom, ktorý sa na bystrickom Námestí SNP postavil na podstavec a cez megafón čítal vyhlásenie študentov k udalostiam zo 17. novembra. Formuloval aj prvé požiadavky. Dnes sa už o politiku nezaujíma, nežná revolúcia je pre neho uzavretá historická kapitola.
V Banskej Bystrici sa všetko začalo okolo 20. novembra vo vysokoškolskom internáte. Obrcian zvolával cez internátne rozhlasové štúdio študentov do vestibulu. Keď prišla v noci známa hudobná skupina OK Band a požiadala vysokoškolákov o podporu už štrajkujúcich študentov, bolo rozhodnuté. Pedagogická fakulta sa pripojila k štrajku.
V štrajkovom výbore bolo pár ľudí, ktorí organizovali protesty a boli v kontakte s Prahou aj Bratislavou. Oveľa viac študentov robilo čiernu robotu. Na písacích strojoch prepisovali stovky strán výziev a ďalší ich okamžite vylepovali po meste a v okolitých dedinách. Stovky študentov prichádzali každý deň do auly, aby sa dozvedeli, ako sa vyvíja situácia a podporili štrajk.
Eštebáci v aule
Medzi študentmi sa pohybovali aj agenti ŠtB. „Boli sme v akcii, nikto nad tým neuvažoval, ani nás to nezaujímalo. Možno bol nejaký pocit ohrozenia, ale nič konkrétne,“ spomína Obrcian. Z revolučného entuziazmu prebudili študentov informácie o pripravovanom zatýkaní členov štrajkového výboru. „Pamätám si telefonát, že tajná služba má o nás záujem a to, že v blízkosti mesta sa zhromažďuje ťažká technika,“ hovorí Obrcian.
V internáte sa zrazu objavil generál Andrej Sámel, ktorý sa neskôr stal námestníkom federálneho ministra vnútra. Upozornil štrajkový výbor na agentov ŠtB. „Pamätám si, ako nám ten zvláštny starší človiečik predniesol vtedy až smiešny strategický plán pre prípad nasadenia agentov ŠtB a zatýkania členov štrajkového výboru,“ spomína jeden študent.
Prvým bodom bolo vytvorenie tieňového štrajkového výboru, ktorý by v prípade zatýkania pokračoval v práci. Druhý bol konšpiračný byt, o ktorom vedelo len pár ľudí.
Daniel Vražda
