esťdesiat rokov sa nedá kúpiť,“ pripomína manažér Lúčnice a jej bývalý tanečník Július Jackuliak.

Názov Lúčnica zľudovel do tej miery, až zabúdame, že slovo lúčnica bolo umelo vytvorené. Túto úspešnú značku vymyslela Ľuba Pavlovičová-Baková, ktorá sa v samých začiatkoch súboru zaslúžila o rozvoj jeho speváckej skupiny. Lúčnica znie íriečito ako parenica či orechovica, tento výraz mal evokovať lúku plnú kvetov. S názvom to mohlo dopadnúť aj celkom inak. Podľa pamätníkov sa uvažovalo s názvami ako Devín či Kriváň. Základ Lúčnice vznikol spojením národopisnej skupiny Živena a súboru Odzemkári.

Večne mladá

V Lúčnici nemôže nikto zostarnúť. Najlepším dôkazom je sám choreograf Štefan Nosáľ, ktorý vybeháva aj po osemdesiatke pri klaňačkách na javisko s mladíckym švihom, aby na ňom urobil to svoje široké gesto. Okrem neho celé desaťročia pracovala pre Lúčnicu aj krojárka Dagmar Roháčová. Medzi rekordérov patrí určite Dr. Štefan Klimo, ktorý bol riaditeľom Lúčnice 25 rokov, Pavol Čorej ju viedol viac ako 18 rokov. Medzi najdlhšie slúžiacich tanečníkov patril Miroslav Hesek, ktorý svoje výnimočné skokanské umenie predvádzal celých dvadsať rokov. Oporou Lúčnice bol po sedemnásť rokov aj tanečník Jozef Majerčík, ktorého výrazná tvár sa objavovala aj v niektorých Ťapákových filmoch ako Živý bič či Pacho, hybský zbojník.

Lúčničiari sú mladí už z definície. Priemerný vek tanečníkov je dnes dvadsať, dvadsaťdva rokov. Poniektorí Bratislavčania prichádzajú do súboru aj v pätnástich či šestnástich rokoch a odchádzajú poväčšine po skončení vysokej školy. Prispôsobiť rodinný a pracovný život súboru je takmer nemožné.

Každý chce tanečnice z Lúčnice

„Teraz už viem, prečo každý chce, tanečnice z Lúčnice.“ Jožo Ráž v tejto elánistickej pesničke vychádzal z vlastnej skúsenosti, sám sa totiž s jednou z nich oženil. Každý má iný vkus, isté je však to, že Lúčnicou prešlo aj niekoľko finalistiek súťaží miss. Azda najznámejšia z nich bola Silvia Lakatošová, československá miss z roku 1993, ktorej úsmev predával aj kalendár Lúčnice. V súbore aj naďalej tancuje vlaňajšia vicemiss zo súťaže Miss Universe Barbora Palovičová. Na rôznych súťažiach krásy sa umiestnili aj ďalšie tanečnice.

Tvárou plagátu, ktorá promovala program Svadby spod Poľany bola zasa Verona Gogálová-Grusková, ktorej sa podarilo vydávať na scéne takmer 50-krát.

Nielen tancom je živá

Ak sa povie Lúčnica, určite si väčšina z nás predstaví asi najskôr dynamických tanečníkov, speváci stoja pri vystúpeniach poväčšine na okraji scény. Pritom program by nemohol byť na špičkovej úrovni, ak by nemal podporu špičkových sólistov. Spevácky zbor rozvíjal predovšetkým dirigent a neskôr aj riaditeľ celého súboru Štefan Klimo. Vo vedení sa vystriedali Peter Hradil a Marián Vach, dnes stojí na čele Elena Matúšová. Spevácky zbor sa oddelil od tanečného v roku 1967. Speváci sa zúčastňovali aj na početných medzinárodných súťažiach. Medzi ich najväčšie úspechy patrilo prvé miesto v súťaži zborov v La Valette na Malte, v britskom Llangollene a v talianskom Arezze.

CK Lúčnica

Vidina ciest do zahraničia bola dlhé socialistické desaťročia nesporným lákadlom pre mnohých tanečníkov či spolupracovnkov Lúčnice. Ešte aj skladateľ Svetozár Stračina sa priznával, že ho celkom na úvod prilákala do Lúčnice možná cesta do Číny. Pôvodne sa totiž venoval skôr džezu či spolupráci s mímom Milanom Sládkom. Stračina nakoniec folklóru úplne prepadol, jeho meno sa stalo prakticky synonymom vysoko profesionálnej úpravy ľudoviek. So Štefanom Nosáľom chodil po dedinách a „požičiaval“ si z nich autentické melódie.

Po revolúcii sa poniektorí báli, že bez tejto „pridanej hodnoty“ už nebudú mať mladí ľudia záujem obetovať súborom ako Lúčnica svoju mladosť, popri tancovaní v takomto špičkovom telese sa totiž nedá už veľa stihnúť. Opak sa stal pravdou. Konkurz do Lúčnice dnes síce láka menej ľudí, ale sú na profesionálne vyššej úrovni.

Je pravda, že dnes môže ísť do Londýna už každý, ale zažiť potlesk vo vypredanej Kráľovskej opere Covent Garden sa len tak nedá.

Lúčnica vystupovala na všetkých piatich kontinentoch vrátane Austrálie, na newyorskom Broadwayi, pred tisícovým davom zhromaždeným na Plaza Loreto v Mexiku, naposledy pred kráľovnou Alžbetou II. počas jej nedávnej návštevy na Slovensku. Jej najdlhším zájazdom bol určite polročný pobyt v Južnej Amerike v roku 1956, na ktorý sa išlo ešte loďou tam aj späť.

Prešli ňou všetci

K ďalším mýtom Lúčnice patrí názor, že ňou prešli všetci. Možno nie celkom všetci Slováci, ale prinajmenšom je pravda, že celé rody Gruskovcov či Babjakovcov. Bývalým lúčničiarom je aj Marek Ťapák, herec a súčasný umelecký šéf súboru „konkurenčného“ SĽUK-u, či herečka Ida Rapaičová. Choreograf Ján Ďurovčík tancoval v Lúčnici síce len dva roky, ale stále s ňou zostal v spojení. Je aj režisérom aktuálneho galaprogramu venovaného jej 60. výročiu. Tanečníkom a dlhoročným zamestnancom Lúčnice bol aj známy divadelný fotograf Ctibor Bachratý. Pre Lúčnicu tancoval Emil T. Bartko, neskorší šéf Baletu SND, dekan Divadelnej fakulty VŠMU Juraj Letenay či pedagogička tanca na VŠMU Elena Lindtnerová. V lúčničiarskom orchestri hral trinásť rokov aj súčasný šéf Opery v Banskej Bystrici Rudolf Hromada. Zdravicu k výročiu Lúčnice mala prečo zaslať aj svetová operná diva Edita Gruberová, v Lúčnici spievali aj Gabriela Beňačková, Magdaléna Hajossyová či Lucia Poppová.

S Elánom

Hoci hlavným predmetom činnosti každého folklórneho súboru je, prirodzene, uchovávanie tradície, počas svojej histórie sa Lúčnica nebránila ani prienikom do neprebádaných uzemí.

V roku 1987 pripravila program To je Lúčnica, ktorý bol posunom k takmer muzikálovému žánru tak trochu v štýle Chorus Line. Do sféry popu zasa zabŕdla v programe Elán Lúčnica, ktorý na začiatku deväťdesiatych rokov vypredával športové haly a k folklóru prilákal aj tých, ktorí o ňom dovtedy nechceli ani počuť.

Lúčnica nad Žitavou

Málokto vie, že Lúčnica je nielen folklórny súbor, ale aj obec, ktorá vznikla v roku 1960 spojením Vajky nad Žitavou a Martinovej v okrese Nitra. Obyvatelia týchto zlúčených dedín sa totiž nevedeli dohodnúť na spoločnom názve, a tak si vybrali Lúčnicu, ktorej umenie obdivovali. Spojenie medzi súborom a touto obcou však nie je len symbolické, Lúčnica zvykla v obci pravidelne vystupovať. Domáci sa smejú, že folklór je pridruženou výrobou ich poľnohospodárskeho družstva, ktoré sa - ako inak – volá Lúčnica.

Sto rokov, sto rokov nech žije nám

Alebo tisíc? Prinajmenšom od osemdesiatych rokov sa mnohí pýtajú, čo sa stane s Lúčnicou bez jej charizmatického šéfa. Manažér Július Jackuliak z agentúry Feeling, ktorá súbor zastupuje, si problémy s budúcnosťou nerobí. „Nateraz nestíhame naplniť hlad po Lúčnici. Vypredali sme tento týždeň osem predstavení v Istropolise, naplnili by sme pokojne aj ďalšie,“ pripomína. Hoci staršie choreografie Štefana Nosáľa tvoria stále prevažnú väčšinu programu vystúpení a iná podobne výrazná osobnosť popri ňom nevyrástla, zo zlatého fondu sa dá podľa Jackuliaka poskladať ešte aspoň päť nových gala programov: „Najbližších sto rokov by som s Lúčnicou nevidel problém,“ dodáva.