BRATISLAVA. Historický kaštieľ v Rusovciach nezmení majiteľa. Nárokom Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne Ústavný súd nevyhovel. Kaštieľ tak zostáva vo vlastníctve Správy zariadení Úradu vlády. Spor trvá vyše štrnásť rokov.

Cirkev trvala na tom, že majetok zdedila. Súdy nakoniec rozhodli, že zámok nedostane. Verdikt Ústavného súdu to odôvodňuje tým, že pôvodná výzva cirkvi na vydanie nehnuteľnosti ešte z 90. rokov nebola úplná. V žiadosti mal napríklad chýbať presný opis parcely, na ktorej zámok stojí.

Nepriznané dedičstvo

Rád namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok, základného práva na ochranu a rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva a základného práva zaručujúceho dedenie. Ústavný súd sťažnosť odmietol.

Benediktínom kaštieľ odkázal kniežací rod Lónyayovcov v roku 1945. Keď po úprave hraníc v roku 1947 Rusovce pripojili k Československu, majetok zoštátnili. Predtým patril Maďarsku.

Rád sv. Benedikta sa chce teraz obrátiť na európske súdy. „Obrátime sa na medzinárodný súd, aby rozhodol o vlastníctve tohto kaštieľa už aj na základe závetu, kde sa v závere spomína ako konečný dedič Ústav svätého Anzelma v Ríme,“ povedal ešte v auguste pre TASR hospodár rádu Juraj Szalay.

Prezidentov byt a kráľovná

O zámok sa už dlhšie zaujíma prezident Ivan Gašparovič. Zámok treba podľa neho zrekonštruovať a využiť ho na významné zahraničné návštevy.

„Prezident víta rozhodnutie súdu, je to dobrá správa pre Slovensko a reprezentáciu štátu. Slovensko dlhodobo potrebuje dostatočne priestranné štátne reprezentačné zariadenie a kaštieľ v Rusovciach by túto úlohu mohol spĺňať,“ povedal včera jeho hovorca Marek Trubač.

Problém s priestormi sa podľa neho ukázal napríklad pri nedávnej návšteve Alžbety II. na Slovensku. Britská kráľovná nakoniec spala vo vládnom hoteli Bôrik, zrekonštruovanej budove zo 70. rokov minulého storočia.

Dvojposchodová dvojkrídlová budova s nádvorím a obrovskou záhradou by mala podľa prezidenta slúžiť aj na štátnu reprezentáciu a jeho časť aj ako byt pre hlavu štátu. Sídlo prezidenta má však zostať v bratislavskom Grassalkovichovom paláci.

Na potrebe rekonštrukcie sa už dávnejšie prezident zhodol aj s premiérom a predsedom parlamentu. Kaštieľ doteraz podľa hovorkyne premiéra Silvie Glendovej chátral práve pre nedoriešené majetkoprávne spory.

Prispejú z vily na Slavíne

Ak prejde prezidentov zámer vybudovať z kaštieľa sídlo pre návštevy, rekonštrukciu čiastočne podľa Trubača zaplatí aj kancelária prezidenta. Použiť chce na to prostriedky z predaja vily na Slavíne.

„V prípade, že by vláda išla do rekonštrukcie, kancelária ponúkne predaj rezidencie a získaných sto až stopäťdesiat miliónov by mohlo ísť na rekonštrukciu Rusoviec,“ povedal Trubač.

Kancelária prezidenta vilu získala asi za 36 miliónov a jej cena rokmi stúpla. Prezident vilu nevyužíva, stále býva vo svojom dome v Limbachu.

Súdy rozhodovali roky

10. decembra 1994 – Arcibiskupský úrad v Trnave podal výzvu na vydanie kaštieľa na základe zmiernenia majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.

3. mája 2005 – okresný súd zamietol nárok cirkvi na kaštieľ.

15. júna 2006 – krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu.

2. októbra 2006 – rád benediktínov podal sťažnosť na Ústavný súd. Ten ju zamietol.